Majetok manželov čaká reforma. Po novom sa má deliť už počas rozvodu a pribudne väčšia zmluvná voľnosť

Nejde teda len o majetok v klasickom zmysle slova, ale o širšie nastavenie pravidiel, ktoré majú byť lepšie prispôsobené na dnešný život a aj na reálne situácie, ktoré manželia riešia.

Marek Števček, rektor UK a predseda rekodifikačnej komisie vysvetľuje, že práve preto bolo potrebné zmeniť aj samotný pojem z bezpodielového spoluvlastníctva manželov na spoločné imanie manželov.

Doterajšie označenie podľa neho evokovalo najmä vlastníctvo vecí, kým nový názov má pokryť širší okruh právnych otázok.

Majetok sa má dať riešiť už počas rozvodu

Jednou z najpraktickejších zmien má byť možnosť dohodnúť sa na rozdelení spoločného majetku už počas rozvodového konania. Doteraz bolo treba čakať, kým bude rozvod právoplatný, a až potom sa dalo začať riešiť vysporiadanie majetku.

Števček túto zmenu označil za jednu z tých, ktoré majú pomôcť praxi. Cieľom podľa neho je to, aby už počas rozvodového konania bolo zahrnuté aj delenie, a aby manželia nemuseli čakať na právoplatný rozsudok.

Predseda Slovenskej advokátskej komory Tomáš Kamenec v tom vidí posilnenie zmluvnej voľnosti. „Nová úprava prináša naozaj autonómiu vôle“ a manželia budú vedieť so spoločným imaním nakladať „oveľa flexibilnejšie“, než to bolo doteraz.

Pripomenul, že si budú môcť tieto pomery upravovať zmluvou, meniť ich aj počas manželstva a prispôsobovať ich konkrétnej situácii.

Čítajte viac

Občiansky zákonník ešte z čias socializmu sa má radikálne zmeniť. Reforma má cez štyritisíc pripomienok

Viac slobody, ale aj nové otázky

Novinkou má byť aj dohoda o správe spoločného imania manželov. V praxi to znamená, že správou spoločného majetku sa bude môcť zaoberať len jeden z manželov.

„Táto zmena, okrem toho, že je v tomto určite revolučnou, tak prináša určite aj nejaké nástrahy,“ povedal Kamenec.

Za dôležitú tému označil najmä ochranu tej strany, ktorá sa môže v konkrétnej situácii dostať do nevýhody. Podľa jeho slov môže pri takejto správe spoločného imania nastať „konfliktná a kritická situácia“, či už medzi manželmi počas vzťahu, alebo neskôr pri vysporiadaní majetku.

Aj minister spravodlivosti Boris Susko zdôraznil, že nejde len o samotnú zmenu názvu, ale o „inovovanie samotného obsahu tohto inštitútu“. Podľa neho je dôležité aj to, že nová úprava rieši prípady, keď jeden z manželov koná bez súhlasu druhého vo veciach, ktoré presahujú bežné rozhodovanie.

Spomenul napríklad situácie, keď jeden z manželov „prijíma nejaké záruky alebo vykonáva nejaké právne úkony bez súhlasu druhého z manželov“. Práve aj na to má nový systém nastaviť pravidlá tak, „aby to nezaťažovalo spoločné imanie obidvoch manželov“.

Predmanželské zmluvy sa do návrhu nedostali

Nový občiansky zákonník napokon nemá obsahovať predmanželské zmluvy. Viliam Karas (KDH) otvorene povedal, že to bola aj politická línia jeho strany. „Ja sa k nej rád aj prihlásim,“ uviedol.

Zároveň zdôraznil, že občiansky zákonník má podľa neho zrkadliť aj ústavné nastavenie a postavenie manželstva v rámci Ústavy SR.

Písali sme

Spory rodičov o deti po rozvode budú pokračovať. Nový Občiansky zákonník totiž nič nemení

„Predmanželské zmluvy z môjho pohľadu menia inštitút dôvery na inštitút kontraktácie obchodného kontraktu,“ vyhlásil.

Kamenec reagoval, že problém pri predmanželských zmluvách by mohol nastať najmä vtedy, ak bude mať jeden z manželov správu spoločného imania vo svojich rukách a tým aj praktickú výhodu pri rozhodovaní a ten druhý bude na „slabšej strane“.

Nehovoril pritom o „slabšej strane“ v prísne právnom zmysle, ale skôr o situácii, keď sa jeden z manželov môže dostať do menej výhodného postavenia. „Pozícia toho správcu mu môže dávať istú praktickú výhodu, nemožno právnu,“ vysvetlil.

Na túto poznámku reagoval aj Marek Števček, podľa ktorého návrh myslí aj na prípady, keď by sa takéto postavenie zneužívalo.

Ak by jeden z manželov druhému bránil v užívaní spoločného majetku, zákon má podľa neho obsahovať aj mechanizmy ochrany vrátane možnosti finančnej náhrady. Aj v tomto bode má byť cieľom nastaviť pravidlá tak, aby väčšia voľnosť pri správe majetku nešla na úkor férovosti medzi manželmi.

Návrh má myslieť aj na nerovnováhu medzi manželmi

Marek Števček pripomenul, že príprava nového občianskeho zákonníka sa nezačala len nedávno. „Tá cesta je rádovo dlhšia ako od roku 2023,“ povedal.

Zároveň vysvetlil, že komisia dostala na začiatku voľné zadanie. „Spravte to najlepšie, čo zo seba viete dať. Nemáte žiadne politické zadania a žiadne politické mantinely,“ zaznelo podľa neho na začiatku. Politické rozhodnutia prišli až neskôr a niektoré otázky, medzi nimi aj predmanželské zmluvy, už podľa neho patrili do sféry politických rokovaní.

Susko napokon pripomenul, že pri príprave zákona sa vychádzalo aj z programového vyhlásenia vlády, podľa ktorého sa v rodinných vzťahoch malo zachovať status quo. Aj preto sa podľa neho v procese ukázalo, čo je reálne priechodné a čo už nie.

Zdôraznil, že počas prípravy prebehlo množstvo stretnutí „s odborníkmi aj na politickej úrovni“ a práve z týchto rokovaní sa postupne ukázalo, „čo je možné a čo nie je možné“. Niektoré inštitúty podľa neho narazili na taký silný odpor v pripomienkovom konaní, že ich presadzovanie by mohlo ohroziť prijatie celého návrhu.

Výsledok preto opísal ako kompromis, ktorý nevznikol z pohodlnosti, ale z realistického zvažovania možností. „Ja by som to nenazval cestou menšieho odporu, nazval by som to cestou možného.“