Ktoré európske krajiny do roku 2030 najviac zbohatnú? Z vrcholu rebríčka bude zrejme zosadený dlhodobý líder
Európske ekonomiky budú v najbližších rokoch rásť, zásadné preusporiadanie poradia najbohatších krajín sa však neočakáva. Vyplýva to z projekcií Medzinárodného menového fondu (MMF), ktoré analyzoval spravodajský portál Euronews.
Hoci hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa naprieč kontinentom do roku 2030 citeľne stúpne, relatívne postavenie jednotlivých štátov sa podľa prognóz mení len minimálne. Inými slovami, Európa ako celok bohatne, no rozdiely medzi krajinami pretrvávajú.
Najväčšia zmena sa črtá na samotnom vrchole rebríčka. Írsko by sa podľa prepočtu na kúpnu silu (PPP) mohlo dostať pred Luxembursko, ktoré dlhodobo patrí medzi najbohatšie krajiny sveta. Ako však upozorňuje portál, tento výsledok je potrebné interpretovať opatrne.
Írske hospodárstvo je totiž výrazne ovplyvnené prítomnosťou nadnárodných spoločností, ktoré si v krajine optimalizujú dane a presúvajú tam časť svojich globálnych ziskov. To vedie k tomu, že HDP na obyvateľa môže byť nadhodnotený a nezachytáva úplne presne reálnu ekonomickú situáciu domácností.
„Hrubý národný dôchodok je oveľa presnejším ukazovateľom skutočného výkonu írskej ekonomiky,“ uviedol podľa Euronews riaditeľ írskeho výskumného inštitútu ESRI Alan Barrett.
V najväčších ekonomikách sa rošády nedejú
Za dvojicou Írsko a Luxembursko by mali aj naďalej nasledovať stabilne silné ekonomiky severnej a západnej Európy. Nórsko, Švajčiarsko a Dánsko si podľa projekcií udržia svoje pozície v prvej päťke, pričom ich vysoká životná úroveň zostáva dlhodobo stabilná.
Pri pohľade na najväčšie európske ekonomiky sa poradie nemení. Nemecko zostáva najvyššie umiestnené približne na 12. mieste, za ním nasledujú Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Taliansko a najmä Španielsko zaostávajú ešte výraznejšie. Rozdiely pritom nie sú zanedbateľné. Podľa údajov, na ktoré upozorňuje Euronews, môže byť rozdiel v kúpnej sile medzi Nemeckom a Španielskom približne tretinový.
Výrazné rozdiely pretrvávajú aj medzi jednotlivými regiónmi Európy. Kým krajiny severu a západu dominujú rebríčkom, štáty východnej Európy a najmä kandidátske krajiny EÚ zostávajú na chvoste. Ukrajina, Moldavsko či Kosovo by sa mali aj v roku 2030 pohybovať na najnižších priečkach, pričom ich ekonomická úroveň nedosiahne ani polovicu najslabších krajín Európskej únie.
Istou výnimkou je Turecko, ktoré by sa podľa projekcií mohlo umiestniť vyššie než niektoré členské štáty EÚ, vrátane Bulharska, Lotyšska či Grécka. Práve Grécko pritom zaznamená najvýraznejší pokles v rebríčku, keď klesne o niekoľko priečok. Naopak, Cyprus si polepší najviac.
Skôr bez zmeny
Celkovo však platí, že pohyby v rebríčku budú skôr kozmetické. Portál upozorňuje, že až 15 krajín si udrží rovnaké umiestnenie ako v súčasnosti a väčšina ostatných sa posunie len o niekoľko priečok.
Rozdiely sú ešte výraznejšie pri pohľade na nominálne hodnoty HDP v eurách. Podľa projekcií MMF sa bude HDP na obyvateľa pohybovať od približne 7-tisíc eur na Ukrajine až po viac ako 150-tisíc eur v Luxembursku. Aj bez započítania najbohatších štátov však zostáva rozdiel medzi severom a juhom či východom Európy výrazný.
Analýza zároveň ukazuje, že samotné poradie krajín závisí aj od spôsobu merania. Niektoré štáty, ako Poľsko či Rumunsko, dosahujú lepšie výsledky pri prepočte na kúpnu silu než v nominálnych hodnotách, čo naznačuje vyššiu reálnu kúpnu silu obyvateľov. Naopak, v krajinách ako Spojené kráľovstvo či Estónsko je situácia opačná.
Ako na tom je slovenská ekonomika? Dozviete sa v reportáži:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"