Obchodnú trasu cez Hormuz by mohol nahradiť Trumpov veľkolepý turecký plán. Erdogan vidí v kríze nové príležitosti
Turecko chce využiť geopolitické napätie na posilnenie svojej pozície v globálnom obchode. Otvorenie hranice s Arménskom a nový koridor majú vytvoriť alternatívu k rizikovým trasám medzi Áziou a Európou, píšu Financial Times (FT).
V okolí sa pasú stáda oviec a občas prechádzajúci traktor zvíri prach. Turecký hraničný priechod Alican smerom do Arménska sa nachádza na konci pokojnej vedľajšej cesty, Turecko však dúfa, že sa čoskoro stane súčasťou globálneho obchodného uzla, ktorý by mohol otvoriť kľúčovú obchodnú trasu spájajúcu Áziu s Európou.
Začiatkom tohto roka tam totiž úrady začali inštalovať systémy potrebné na kontrolu pasov na hranici, ktorá je zatvorená už 32 rokov. Projekt, podporovaný americkým prezidentom ako súčasť mierových plánov pre Arménsko a Azerbajdžan, má aj veľkolepý názov: „Trump Route for International Peace and Prosperity“ (teda Trumpova cesta k medzinárodnému mieru a prosperite), v skratke TRIPP.
Turecko ako ostrov stability
Opätovné otvorenie arménskej hranice je podľa Financial Times súčasťou stratégie Ankary posilniť postavenie Turecka ako bezpečného obchodného a energetického uzla. Tovar aj energie sa totiž presmerúvajú mimo geopoliticky ohrozených oblastí, najmä Hormuzského prielivu. Tento trend odštartoval Teherán už vlani v júni, keď prvýkrát pohrozil uzavretím prielivu. Tlak na nové trasy sa následne zvýšil po tom, čo konflikty a sankcie ochromili tradičné cesty cez Rusko, Irán, Červené more a Perzský záliv.
„Nevieme, kedy sa hranica otvorí, termín sa stále mení. Ale všetci si myslia, že to bude čoskoro,“ povedal počas nedávnej návštevy jeden z tureckých pohraničníkov.
„Turecko vyniká ako ostrov stability a bezpečné útočisko. Začali sa diskusie o bezpečnejších alternatívach pre energetické trasy. Pevne veríme, že táto globálna kríza otvorí našej krajine nové príležitosti,“ povedal minulý týždeň prezident Recep Tayyip Erdogan.
Tranzitná krajina
Vízia Ankary pôsobí ambiciózne, no podľa viacerých čelí výrazným prekážkam. Turecko sa síce vyhlo priamemu zapojeniu do konfliktov na Ukrajine aj v Perzskom zálive, no už dnes zohráva úlohu tranzitnej krajiny, napríklad pri presmerovaní letov medzi Európou a Áziou.
Iránsky dron smeroval na územie Turecka. NATO zatiaľ článok päť neaktivuje, oznámil Rutte
Na význam alternatívnych trás poukazuje aj bývalý premiér Binali Yıldırım. „Obchod medzi Európou a Áziou má hodnotu približne 3 bilióny dolárov ročne a 90 percent prebieha po mori,“ povedal s tým, že najkratšia námorná cesta trvá asi 40 dní. Podľa neho však pozemný Stredný koridor (spájajúci Čínu s Európou cez Kaukaz a Turecko) „môže trvať 12 až 15 dní“ a hoci sú objemy zatiaľ nízke, „potenciál je obrovský“.
Turecké ambície podporujú aj európske inštitúcie. Eurokomisárka Marta Kos označila krajinu za „kľúčového partnera“ a projekt za „zmenu pravidiel hry“.
Dva turecké plány
Kľúčom tureckej stratégie sú dva projekty. Prvým je železničná a cestná sieť tzv. Development Road, ktorý má prepojiť Perzský záliv s Európou, no zatiaľ je len vo fáze plánovania a naráža na vysoké náklady aj nestabilitu v Iraku. Väčšie nádeje Ankara vkladá do rozšírenia Stredného koridoru, ktorého súčasťou je projekt TRIPP – spojenie Turecka a Azerbajdžanu cez Arménsko.
Projekt predstavený v Bielom dome má zároveň podporiť mier medzi Arménskom a Azerbajdžanom. „Je to pre mňa veľká česť,“ uviedol pri jeho predstavení Donald Trump. Práce už prebiehajú a podľa odhadov by sa objem prepravy mohol zvýšiť z 5 na 20 miliónov ton ročne. Turecko naznačilo, že hranicu otvorí po dosiahnutí mierovej dohody.
Koridor však sprevádzajú viaceré problémy – od technických prekážok až po geopolitické riziká. Obchádza Irán a znepokojuje Rusko, ktoré varovalo Arménsko pred dôsledkami. Skeptický je aj sektor logistiky. „Problém TRIPP je, že ide len o jednu z viacerých možností dopravy,“ uviedol expert. „Vznikol aj preto, že Rusko bolo zaneprázdnené vojnou na Ukrajine. Navyše vedie blízko Iránu a závisí od americkej podpory.“
Odborníci sú skeptickí
Po uzavretí Hormuzského prielivu Iránom sa Irak a Kurdistan dohodli na obnovení ropovodu Kirkúk–Ceyhan. TRIPP by mohol oživiť aj projekt transkaspického plynovodu, ktorý by do Európy privádzal plyn zo strednej Ázie.
Napriek tomu odborníci upozorňujú, že predstava, že pozemné trasy cez Turecko v blízkej budúcnosti nahradia námorné trasy v Perzskom zálive alebo severný koridor cez Rusko, je nereálna. Budúcnosť projektu TRIPP tak bude závisieť nielen od technických riešení, ale najmä od politických rozhodnutí, uzavrel FT.
Pozrite si reportáž o situácii v Hormuzskom prielive:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"