Trump navonok hrozí a riskuje, v zákulisí rieši strach z vojny. WSJ opisuje lídra, ktorý vsadil na vlastnú nestabilitu
Americký prezident Donald Trump vstúpil do vojny s Iránom s typickou dávkou sebavedomia a tvrdých vyhlásení. Ako však informoval denník The Wall Street Journal, za verejnou rétorikou sa skrýva výrazne komplikovanejší obraz – kombinácia impulzívnych rozhodnutí, obáv z eskalácie a snahy konflikt čo najskôr ukončiť. Denník pritom svoje zistenia opiera o výpovede ľudí, ktorí boli priamo prítomní pri prezidentových vyjadreniach alebo sú detailne oboznámení s dianím v Bielom dome.
Trumpov prístup k vojne, ktorá sa začala koncom februára, je podľa WSJ nevyspytateľný a kolíše medzi agresívnymi hrozbami a pokusmi o rokovania. Prezident opakovane zverejňoval ostré odkazy na sociálnych sieťach bez konzultácie s bezpečnostným tímom, vrátane ultimáta Iránu či výhražného príspevku počas Veľkej noci.
Za zatvorenými dverami však čelí inej realite. Po zostrelení amerického lietadla nad Iránom reagoval podľa zdrojov denníka výbuchom hnevu a naliehal na okamžitú záchrannú operáciu. Zároveň si uvedomoval riziká – Spojené štáty nemajú v Iráne pozemné kapacity a akcia mohla skončiť katastrofou.
„Ak sa pozriete na to, čo sa stalo Jimmymu Carterovi (…) stálo ho to voľby,“ citoval WSJ prezidentove slová, ktorými narážal na neúspešnú záchranu rukojemníkov v roku 1980.
Vsadil na vlastnú „nestabilitu“
Práve obava z podobného scenára patrí medzi kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú jeho rozhodovanie. Trump váhal napríklad pri návrhu obsadiť iránsky ostrov Chárk, strategický bod pre export ropy. Hoci vojenskí predstavitelia operáciu považovali za uskutočniteľnú, prezident sa obával vysokých amerických strát. „Budú tam ako na odstrel,“ mal povedať.
Konflikt sa medzitým pretavil aj do ekonomického tlaku. Uzavretie Hormuzského prielivu, kľúčovej tepny pre globálny obchod s ropou, prispelo k rastu cien pohonných látok a znepokojeniu energetického sektora. Európski spojenci sa do operácie nezapojili, čo Trump opakovane kritizoval.
Prezident sa podľa WSJ snažil využiť aj vlastnú nepredvídateľnosť ako nástroj tlaku. Po jednom z kontroverzných príspevkov, v ktorom použil aj islamskú formuláciu „chvála Alahovi“, sa mal pýtať poradcov, ako jeho slová rezonujú vo verejnom priestore. Jeho cieľom bolo podľa zdrojov pôsobiť „čo najnestabilnejšie“, aby prinútil Irán rokovať.
Bezpečnostné následky a obavy z volieb
Popri vojenských a politických rozhodnutiach sa však čoraz výraznejšie prejavujú aj bezpečnostné obavy. Denník opisuje, že ochranné opatrenia okolo prezidenta sa sprísnili. Napríklad počas jedného z večerov v jeho rezorte Mar-a-Lago boli na terase nezvyčajne rozložené slnečníky, aby sťažili prípadné špehovanie dronov. Minister zahraničných vecí Marco Rubio mal navyše spozorovať podozrivý dron aj v blízkosti svojho bydliska.
Napriek tvrdým vyhláseniam Trump zároveň hľadal cestu k ukončeniu konfliktu. Len krátko pred vypršaním vlastného ultimáta oznámil dočasné prímerie. Administratíva verí, že rokovania by sa mohli obnoviť v najbližších dňoch.
Vojna však začína mať politické dôsledky aj doma. Prezident vraj pozorne sleduje prieskumy a dopad konfliktu na nadchádzajúce voľby. Jeho poradcovia zároveň upozorňujú na nekonzistentnú komunikáciu, ktorá zvyšuje neistotu verejnosti.
Trump, ktorý v minulosti odmietal „krv a piesok“ na Blízkom východe, sa tak ocitol v situácii, ktorú sám dlho kritizoval. Ako uvádza WSJ, jeho štýl riadenia založený na improvizácii a osobnej intuícii teraz čelí najväčšej skúške v podobe dlhotrvajúceho vojenského konfliktu.
Mierové rokovania medzi Iránom a USA sú zatiaľ na bode mrazu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"