Rekordný prílev zahraničných pracovníkov drží Slovenskú ekonomiku nad vodou. Krajina však zlyháva v integrácii
Zahraniční pracovníci menia tvár slovenského trhu práce. Ich počet láme rekordy a dnes už tvoria takmer 6 % pracovnej sily. Hoci pomáhajú udržať ekonomiku v chode, Slovensko výrazne zaostáva v ich integrácii, čo môže v budúcnosti oslabiť prínosy migrácie. Vyplýva to z dát Inštitútu finančnej politiky (IFP).
Vlani pracovalo na Slovensku 129 000 cudzincov, pričom ich príspevok k rastu zamestnanosti dosiahol historické maximum. Zamestnanosť zvýšili o 0,9 percentuálneho bodu. Trend pokračuje aj v tomto roku - vo februári ich počet prekročil 146 000.
„Bez zahraničných pracovníkov by dnes mnohé sektory čelili vážnym personálnym problémom,“ upozornila analytička IFP Monika Pécsyová. Cudzinci zapĺňajú najmä pozície, o ktoré domáca pracovná sila nemá záujem alebo na ne nemá potrebnú kvalifikáciu.
Nové zdroje pracovnej sily
Migrácia sa pritom výrazne mení. Kým v minulosti dominovali pracovníci z okolitých európskych krajín, dnes rastie najmä podiel ľudí z tretích krajín. Tí už tvoria viac než 77 % všetkých zahraničných pracovníkov.
Najpočetnejšou skupinou zostávajú Ukrajinci, ktorí predstavujú približne 38 % všetkých pracujúcich cudzincov. Ich počet od začiatku vojny na Ukrajine vzrástol viac ako 2,5-násobne. Na druhé miesto sa dostali pracovníci z Indie (7 %), ktorí predbehli pracovníkov zo Srbska (6 %).
Výrazný rast zaznamenávajú aj krajiny juhovýchodnej Ázie - Vietnam, Nepál či Filipíny sa už dostali medzi najvýznamnejšie zdroje pracovnej sily. Naopak, prílev pracovníkov z EÚ stagnuje alebo klesá, keďže tí uprednostňujú štáty s vyššími mzdami.
Pozitívny ekonomický efekt migrácie je podľa analytičky nesporný. Okrem zmierňovania nedostatku pracovnej sily prispievajú cudzinci aj k rastu HDP, vyšším daňovým príjmom a stabilite sociálneho systému. „Ak chce Slovensko zvládnuť starnutie populácie, bez riadenej pracovnej migrácie sa nezaobíde,“ zdôrazňuje Pécsyová.
Integrácie ja zabrzdená
Kľúčovou slabinou však zostáva integrácia. Slovensko patrí podľa medzinárodného indexu MIPEX medzi krajiny s najnižšou kvalitou integračných politík v EÚ. Najväčšie rezervy má v prístupe na trh práce, vo vzdelávaní a v politickej participácii cudzincov.
Napriek tomu, že v posledných rokoch došlo k zjednodušeniu administratívy a digitalizácii procesov, systémové bariéry pretrvávajú. Problémom je napríklad obmedzený prístup k vzdelávaniu pre niektoré skupiny migrantov či slabé možnosti ich zapojenia do verejného života.
„Nestačí ľudí prilákať, musíme ich vedieť aj udržať a začleniť do spoločnosti,“ uzatvára Pécsyová s tým, že riešením môže byť najmä podpora jazykového vzdelávania, lepší prístup k službám a férové pracovné podmienky.
Slovensko má v súčasnosti voči migrantom skôr odmietavý postoj:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"