Rusi sa vracajú, Európa sa búri a Kyjev zúri. Za športovým zmätkom majú stáť ruský magnát s hnojivami a úplatný Kuvajťan
Viacero európskych krajín dalo jasne najavo, že nie sú ochotné organizovať plavecké súťaže, ak by na nich ľudia mali vidieť ruskú vlajku alebo počúvať ruskú hymnu. Ukrajinskí vodní pólisti už odmietli hrať proti Rusom. Návrat športovcov s národnou identitou z krajiny, ktorá napadla svojho suseda, je podľa všetkého najmä dielom dvoch mocných mužov.
Rozhodnutie o odstúpení od organizovania akýchkoľvek súťaží s plnou účasťou Ruska prijali krajiny severskej skupiny plaveckých federácií: Nórsko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Island, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Faerské ostrovy.
Bola to reakcia na krok Medzinárodnej plaveckej federácie World Aquatics (WA), ktorá na začiatku týždňa schválila návrat Rusov a Bielorusov s tým, že títo športovci musia absolvovať minimálne štyri negatívne dopingové kontroly a nesmú počas súťaže propagovať vojnu na Ukrajine.
„Sme odhodlaní zabezpečiť, aby bazény a otvorená voda zostali miestami, kde sa športovci všetkých národov môžu stretnúť v mierovej súťaži,“ uviedol k tomu šéf WA Husajn Al-Musallám.
Väčšina športovcov z Ruska a Bieloruska dostala od jednotlivých športových federácií zákaz zúčastňovať sa na medzinárodných súťažiach po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022.
Postupne sa niektorí mohli vrátiť ako neutrálni športovci, čo sa stalo aj v prípade plaveckých športov. Teraz plávanie umožňuje plnú účasť Rusov a Bielorusov so všetkým, čo k tomu patrí, už na letných majstrovstvách Európy v Paríži.
To sa však nepáči zväzom v mnohých európskych krajinách. Okrem vyššie uvedených je to napríklad aj Poľsko. To plánuje v roku 2027 usporiadať majstrovstvá Európy v skokoch do vody.
„Ako Poľská plavecká federácia (PZP) sme informovali európsku federáciu, že podľa súčasných pravidiel sa športovci z oboch krajín nebudú môcť na týchto súťažiach zúčastniť,“ cituje web Sport.pl Otyliu Jędrzejczakovú z PZP.
Paradoxom je, že podľa nových pravidiel by sa takéto akcie mohli konať aj na území Ruska a Bieloruska.
Medzinárodný olympijský výbor (MOV) ponecháva rozhodnutie na medzinárodných federáciách jednotlivých športov. „Je na každej federácii ako výhradnej autorite pre svoje medzinárodné súťaže mimo olympijských hier, aby o tejto otázke rozhodla,“ uvádza sa vo vyhlásení MOV pre agentúru TASS.
Zatiaľ čo na tohtoročných ZOH v Miláne a Cortine mohli zástupcovia Ruska a Bieloruska štartovať iba ako neutrálni športovci, na nasledujúcich paralympijských hrách už mohli súťažiť so všetkými štátnymi symbolmi.
Z rozhodnutia World Aquatics logicky nepanuje veľké nadšenie ani na Ukrajine. Skeletonista Vladyslav Heraskevič, ktorého vylúčili zo zimných olympijských hier kvôli tomu, že chcel štartovať s prilbou, na ktorej boli portréty ukrajinských športovcov zabitých počas stále prebiehajúcej vojny, považuje krok vedenia plaveckých športov za neprijateľný a hanebný.
„World Aquatics tvrdí, že dokáže udržať konflikt mimo bazénov, ale to sa netýka ukrajinských športových zariadení a bazénov, ktoré sú zasiahnuté ruskými raketami. A netýka sa to ukrajinských športovcov, ktorí umierajú vo vojne rozpútanej Ruskom,“ uviedol Heraskevič v deň, keď ukrajinskí vodnopólisti oznámili bojkot zápasu proti Rusku.
Svetová vodná federácia je prvou významnou „olympijskou“ federáciou, ktorá urobila takéto radikálne rozhodnutie v prospech Ruska.
Ako podotkol spomínaný poľský sport.pl, ide o kombináciu mnohých okolností a jednotlivcov, pričom najvýznamnejšími zákulisnými hráčmi sú spomínaný šéf svetového plávania Husajn Al-Musallam z Kuvajtu a ruský oligarcha a prezident Ruskej plaveckej federácie Dmitrij Mazepin.
Od svojho zvolenia za lídra Ruskej plaveckej federácie v roku 2024 (je tiež viceprezidentom Ruského olympijského výboru, na čele ktorého stojí minister športu) sa Mazepin krok za krokom snaží vrátiť Rusko k plnohodnotnému športu.
Začal s juniormi, pokračoval s mládežníckymi športovcami. „Zaveďte na nás prísne antidopingové požiadavky, ale oddeľte šport od politiky, pretože to sú výmysly bohatých západniarov,“ povedal viackrát v minulosti.
Jeho spoločnosť Mazepin vyrába hnojivá a je aj menšinovým akcionárom v ruskom gigante Uralchem, ktorý je zodpovedný za 25 percent svetovej produkcie hnojív. Zároveň mu patrí aj pozícia vedúceho Výboru pre výrobu a obchod s hnojivami v Ruskej obchodnej rade.
Pre jeho diplomatické úsilie je to ideálne. Hnojivá – kvôli nedostatku hotovosti – sú pre Rusko kľúčovou menou v jeho obchodoch s krajinami juhu, ako aj s Čínou, Brazíliou a Indiou. Sú dokonca lepšie ako ropa a plyn, pretože nepodliehajú sankciám z dôvodov globálnej potravinovej bezpečnosti, referuje spomínaný poľský web.
To mu dáva prostriedky na úspešne lobovanie za návrat Rusov do medzinárodného športového diania. „Toto rozhodnutie športovci uvítajú. Súťažiť ako neutrálni bez hymny je urážka,“ odkázal Mazepin, keď bolo oznámené rozhodnutie World Aquatics.
Spomínaný šéf World Aquatics Al-Musallam prekvapujúco nie je členom Medzinárodného olympijskeho výboru. Nie preto, že čelí obvineniam z korupcie, ale pre konflikt s domácim Kuvajtským olympijským výborom. Odporúčanie národného výboru je nevyhnutnou podmienkou pre členstvo v MOV, Al-Musallam sa ho však zrejme tak skoro nedočká.
Národný výbor v Kuvajte sa od neho dištancoval po tom, ako sa v roku 2017, keď bol viceprezidentom Svetovej vodnej federácie, objavila nahrávka, kde od čínskej sprostredkovateľky Ann Yuan Yue požaduje 10-percentnú províziu za zmluvy s federáciou. „Provízia“ by pre Al-Musallama znamenala sumu 4 až 5 miliónov eur.
Podľa amerického ministerstva spravodlivosti bol navyše pravou rukou svojho krajana a politika - šejka Ahmada Al-Fahada. Obaja si mali kupovať hlasy v Ázijskej futbalovej federácii, aby získali vplyv v najvyššom riadiacom orgáne svetového futbalu, teda Medzinárodnej futbalovej federácii (FIFA).
Al-Musallam však nebol nikdy odsúdený ani obvinený. Keď v roku 2021 vyhraľ voľby do Svetovej atletickej federácie, hlavnou témou jeho kampane bola transparentnosť.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"