Sonda Cassini to dokázala. Po riskantnom prelete sa ozvala Zemi

Sonda Cassini to dokázala. Po riskantnom prelete sa ozvala Zemi
Zdroj foto: NASA
Vesmírna sonda Cassini nadviazala kontakt so Zemou po tom, ako úspešne absolvovala prvý prelet medzi Saturnovými prstencami a atmosférou planéty.

Signál zachytili v Kalifornii

Signál zo sondy zachytili vedci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír pomocou radarovej stanice Goldstone v Kalifornii o 23:56 miestneho času (o 8:55 nášho času), pričom o päť minút neskôr začala sonda posielať na Zem údaje o prelete.

Cassini sa počas preletu pohybovala rýchlosťou 124-tisíc kilometrov za hodinu, pričom pred prípadnými zrážkami s kamennými či ľadovými časticami ju chránila jej anténa, ktorá plnila funkciu štítu. Anténa tak bola počas preletu odvrátená od Zeme a sonda preto nemohla v tom čase komunikovať so Zemou. Cassini sa dostala približne 3000 kilometrov od vrchných oblakov Saturnu a zhruba 300 kilometrov od najvnútornejších viditeľných prstencov Saturnu.

"Žiadna sonda sa predtým nedostala k Saturnu tak blízko. Mohli sme sa spoliehať iba na predpoklady založené na informáciach o ostatných Saturnových prstencoch, aby sme si dokázali predstaviť, ako to tam vyzerá. S nadšením môžem oznámiť, že Cassini absolvovala tento prelet presne podľa našich plánov," uviedol Earl Maize z NASA.

Sonda absolvuje počas nadchádzajúcich piatich mesiacov ďalších 21 podobných preletov, pričom ten najbližší sa uskutoční 2. mája. Vedci dúfajú, že sa im takto podarí získať nové informácie o atmosfére planéty a tiež určiť vek jej prstencov. Pri poslednom prelete sonda vnikne priamo do atmosféry, kde 15. septembra zhorí.

Súčasťou bol modul, ktorý pristál na Titane

Cassini je planetárna sonda určená na prieskum Saturnu, jeho prstencov a mesiacov. Na jej vývoji sa podieľali NASA, Európska vesmírna agentúra a Talianska kozmická agentúra. Cassini, ktorej súčasťou bola aj atmosférická sonda Huygens, vyniesla do vesmíru z mysu Canaveral na Floride raketa Titan IV-B/Centaur 15. októbra 1997. Na obežnú dráhu Saturnu sa dostala 1. júla 2004. Počas jej misie sa jej napríklad podarilo objaviť nový Saturnov prstenec alebo zistiť, že Saturnov druhý najväčší mesiac Rhea má atmosféru tvorenú kyslíkom a oxidom uhličitým.

Sonda Huygens pristála 14. januára 2005 na mesiaci Titan a spravila tam približne 700 fotografií, z ktorých sa však na Cassini podarilo odoslať len polovicu. Misia sondy Cassini sa mala pôvodne skončiť už v roku 2008, neskôr ju však predĺžili do roku 2010 a následne až do roku 2017.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá