Černobyľ po 40 rokoch opäť vyvoláva obavy. Slabinou je rozpadávajúci sa sarkofág, ktorý zakrýva zničený reaktor
Pár dní pred 40. výročím havárie v Černobyle prišlo nové varovanie od Greenpeace. Organizácia upozornila na riziko ďalšej nehody v areáli elektrárne. Pozornosť smeruje k starému oceľovo-betónovému sarkofágu, ktorý po výbuchu v roku 1986 zakryl zničený reaktor.
Podľa Vladimíra Wagnera z Ústavu jadrovej fyziky Akadémie vied ČR však nejde o situáciu, ktorá by mala vyvolať obavy mimo bezprostredného okolia elektrárne.
Wagner vysvetlil, že nejde o nový problém. Pôvodný sarkofág vznikal narýchlo a v ťažkých podmienkach. Práve preto obsahuje aj menej stabilných častí. O ich stave odborníci vedia už dlhšie. Čas môže ich kondíciu zhoršovať, no podľa Wagnera stále nejde o bezprostrednú hrozbu.
„Určite to nie je nič, čoho by sa mali obyvatelia Česka (samozrejme aj Slovensko - pozn. red.) obávať, a v princípe ani tí ukrajinskí,“ hovorí Wagner. Podľa neho by v naznačenom scenári mohla rádioaktívna kontaminácia zasiahnúť iba priestor priamo pri elektrárni. Ďalej by sa nedostala.
Situáciu prirovnáva k nestabilnej skalnej stene nad cestou. Riziko existuje a treba ho sledovať. Zároveň však nejde o stav, pri ktorom by mal človek každý deň čakať pád.
Výbuch z roku 1986 sa zopakovať nemôže
Wagner v rozhovore pre Seznam zprávy odmietol porovnávanie s katastrofou z roku 1986. Vtedy nastal parný výbuch počas štiepnej reťazovej reakcie. Reaktor produkoval obrovské množstvo tepla a vznikli extrémne vysoké teploty, dnes už taký vývoj nehrozí.
V zničenom reaktore síce zostali zvyšky aktívnej zóny a kontaminovaný prach, no prekrývajú ich trosky budovy aj masa starého sarkofágu. „K ničomu takému dnes nemôže dôjsť,“ vysvetlil.
Do situácie zasiahol aj útok ruského dronu z februára 2025. Dron vytvoril otvor v novom sarkofágu. Wagner povedal, že pracovníci otvor provizórne zakryli, takže dovnútra nezateká voda. Kryt zostáva uzavretý a utesnený, aj keď už nefunguje v plnom režime.
Nový ochranný obal mal dve steny a medzi nimi je podtlak, ktorý mal zabezpečiť, aby pri poškodení vzduch smeroval dovnútra, nie von. Po zásahu dronom táto funkcia už nepracuje naplno. Wagner však dodáva, že kryt si stále zachováva väčšinu ochranného účinku.
Ak by časť vnútorného sarkofágu spadla, podľa Wagnera by sa rozvíril najmä usadený prach. Menšie množstvo by cez provizórne prekrytý otvor mohlo uniknúť von, no zasiahlo by iba najbližšie okolie elektrárne.
„Nie je tam nič, čo by vybuchlo,“ hovorí Wagner. Celý jav opisuje jednoduchým prirovnaním. Keď človek rozvíri prach v izbe, chvíľu zostane vo vzduchu a potom zasa sadne.
Samovoľný pád sa nedá vylúčiť
Možnosť samovoľného zrútenia podľa odborníka existuje. Aj preto plán počíta s odstránením nestabilných častí. V novom kryte už majú miesto žeriavy aj laboratóriá, ktoré by mali pomôcť pri rozoberaní starého sarkofágu.
Kontrolu starej konštrukcie však komplikuje silná rádioaktivita. Kvôli nej nikto nevie odhadnúť, kedy by mohlo dôjsť k samovoľnému pádu niektorej časti.
Pôvodný sarkofág vyrástol krátko po výbuchu. Stavba prebiehala narýchlo a výsledok nebol úplne ideálny. Dovnútra prenikala voda aj vlhkosť a konštrukcia úplne neoddelila poškodený priestor od okolia. Únik väčšieho množstva rádioaktívnych látok síce brzdila, no najbližšie okolie dostatočne nechránila.
Asi pred pätnástimi rokmi odštartovala s pomocou Európskej banky pre obnovu a rozvoj výstavba nového sarkofágu. Projekt dokončili v roku 2019. Nový kryt uzavrel priestor so zničeným reaktorom a mal zaistiť, že látky z vnútra neuniknú von.
Ukrajina chcela postupne oživiť celé územie. V pláne bolo otvorenie oblasti pre turistov. Z časti mesta Pripiať a z elektrárne mal vzniknúť pamätník celej tragédie, okolie černobyľskej zóny ponúka aj pestrú prírodu a najväčší európsky prales. Lokalita mohla prilákať ľudí so záujmom o históriu aj návštevníkov, ktorých láka príroda.
V blízkosti elektrárne sa na menšej časti zasiahnutého územia obnovili aj priemyselné aktivity. Vznikali fotovoltické elektrárne aj úložiská pre vyhorený jadrový odpad.
Začiatok vyzeral sľubne. V rovnakom období prišiel aj seriál Černobyľ, ktorý mohol podľa Wagnera výrazne podporiť turizmus a priniesť do oblasti peniaze. Potom však prišla pandémia covidu-19.
Vojna spomalila čas
Po pandémii prišla ruská invázia a plány sa znovu posunuli. Podľa Wagnera vojna zdržala úplne všetko. Bez vojny by už podľa neho zrejme naplno pokračovalo rozoberanie nestabilných častí starého sarkofágu.
„Celé sa to posunulo,“ hovorí. Počas invázie nebolo možné robiť potrebné opravy. Neskôr museli pracovníci znovu obnoviť licencie potrebné na prácu s rádioaktivitou. Nasledovali ďalšie kontroly, takže celý proces sa v mnohom vracal na začiatok. Podľa Wagnera sa nedá tvrdiť, že by nestabilné časti už dnes boli odstránené, no práce by bez vojny určite pokračovali ďalej.
Odborník považuje pomoc Európy za dôležitú. Rovnako nevyhnuntné je jasne trvať na tom, že útoky dronmi a raketami na jadrové zariadenia predstavujú hranicu, ktorú nikto nesmie prekročiť.
Zároveň pripomína, že ďalší zásah ochranného krytu sa nedá úplne vylúčiť. Jediný spôsob, ako také riziko naozaj odstrániť, vidí v ukončení vojny.
Výbuch, ktorý zmenil svet. Pozrite si archívny rozhovor o Černobyle s odborníkom.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"