Trump po rozhovoroch s Netanjahuom a Aúnom oznámil prímerie. Boje medzi Izraelom a Libanonom sa majú zastaviť
Izrael a Libanon sa dohodli na desaťdňovom prímerí, oznámil na svojej sieti Truth Social americký prezident Donald Trump.
Z jeho vyhlásenia vyplýva, že pokoj zbraní sa začne o polnoci libanonského a izraelského času, teda vo štvrtok o 23:00 h SELČ. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu neskôr podľa agentúry Reuters oznámil, že s prímerím súhlasil. Krok privítal libanonský premiér Naváf Salám.
Trump predtým hovoril s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a libanonským prezidentom Josephom Aúnom.
„Obaja lídri súhlasili, že s cieľom dosiahnuť mier medzi svojimi krajinami začnú oficiálne dodržiavať desaťdňové prímerie,“ uviedol Trump o výsledku telefonátov s Netanjahuom a Aúnom. Trump dodal, že prímerie začne platiť o 17:00 h východného štandardného času, čo je 23:00 h SELČ. Neskôr dodal, že prímerie zahŕňa aj Hizballáh.
Doplnil tiež, že oboch blízkovýchodných predstaviteľov pozve do Bieleho domu, aby sa zúčastnili „zmysluplných rozhovorov“, bez toho, aby uviedol dátum stretnutia, ktoré by bolo historické. Podľa zdrojov agentúr Aún vo štvrtok odmietol hovoriť po telefóne s Netanjahuom.
Neskôr povedal, že by sa pojednávanie mohlo uskutočniť do dvoch týždňov. Podľa zdrojov agentúr Aún vo štvrtok odmietol hovoriť po telefóne s Netanjahuom. Agentúra AFP tiež poukazuje na to, že ešte nikdy sa nekonala schôdzka medzi izraelským premiérom a libanonským prezidentom.
Ohlásenie prímeria privítal libanonský premiér Salám, podľa ktorého sa tým napĺňa základná libanonská požiadavka. Hizballáh vo svojej prvej oficiálnej reakcii uviedol, že pokoj zbraní nesmie umožniť voľný pohyb izraelských vojakov v Libanone.
Kvôli prítomnosti izraelských vojakov, ktorí obsadili časť južného Libanonu, majú podľa hnutia Libanonci právo na odpor. Agentúra Reuters predtým citovala poslanca Hizballáhu Hasana Fadlalláha, podľa ktorého bude realizácia prímeria závisieť od toho, či Izrael prestane s údermi.
Netanjahu poslúchol Trumpa
„Zostaneme v Libanone v rozšírenej bezpečnostnej zóne,“ uviedol Netanjahu v prejave, v ktorom ohlásil, že Izrael s desaťdňovým prímerím súhlasí. Dodal, že izraelskí vojaci zostanú na území, ktoré sa nachádza až desať kilometrov od hranice.
Podľa neho Izrael nepristúpil na požiadavku Hizballáhu, aby sa izraelskí vojaci stiahli úplne z libanonského územia. To Izrael neurobil ani pri prímerí, ktoré platilo od novembra 2024 do tohtoročného marca.
Odchod izraelských vojakov z Libanonu nespomína ani dokument, ktorý k prímeriu vydalo americké ministerstvo zahraničia. Podľa dokumentu sa Izrael a Libanon dohodli na desaťdňovom zastavení bojov, ktoré bude možné predĺžiť.
Prímerie Izraelu nezakazuje podnikať „všetky nevyhnutné kroky v sebaobrane proti plánovaným, hroziacim či prebiehajúcim útokom“. Izrael sa však zaväzuje neútočiť na „civilné, vojenské a iné štátne ciele na libanonskom území“ nad rámec sebaobrany. Libanon sa zaväzuje, že podnikne užitočné kroky, aby znemožnil útoky Hizballáhu a ďalších ozbrojených skupín na Izrael.
Netanjahu mal tiež povedať členom bezpečnostného kabinetu, že súhlasil s dohodou o prímerí s Libanonom na Trumpovu žiadosť. Podľa izraelského spravodajského portálu ynet odmietol požiadavky na oficiálne hlasovanie v tejto veci.
„Keď najväčší priateľ Izraela, Trump, koná v úzkej spolupráci s nami, Izrael s ním spolupracuje,“ uviedol Netanjahu.
Ministrom tiež povedal, že izraelské ozbrojené zložky počas tohto prímeria ostanú na svojich súčasných „strategických pozíciách“.
O prímerí sa izraelskí ministri údajne dozvedeli zo správ v médiách a niektorí žiadali o hlasovanie v tejto veci. To sa však neuskutočnilo, informuje ynet. Prímerím sa bezpečnostný kabinet podľa Netanjahua bude zaoberať neskôr.
V Európe si trochu vydýchli
Správy o prímerí privítala šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Teraz je podľa nej potrebné nájsť cestu k trvalému mieru, uviedla na sieti X. Pokoj zbraní privítal podľa agentúry AFP tiež Elyzejský palác. Teraz je však podľa neho potrebné overiť platnosť prímeria na mieste.
„Je to úľava, pretože si tento konflikt vyžiadal už príliš veľa životov,“ uviedla na X šéfka Európskej komisie. „Európa bude pokračovať vo výzvach na plné rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti Libanonu. A budeme aj naďalej podporovať libanonský ľud prostredníctvom rozsiahlej humanitárnej pomoci,“ prisľúbila von der Leyenová.
Poradca francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona označil prímerie za vynikajúcu správu. Reagoval tiež na slová izraelského veľvyslanca v Spojených štátoch, ktorý vyhlásil, že Paríž nemá čo robiť na rokovaniach medzi Izraelom a Libanonom.
„V deň, keď bude potrebné podporiť libanonské úrady pri obnove bezpečnosti a suverenity na celom libanonskom území, verím, že mnohí budú radi, že sa mohli spoľahnúť na Francúzsko, a to vrátane Izraelčanov,“ uviedol poradca podľa AFP.
Teraz je však podľa Paríža potrebné overiť platnosť prímeria na mieste. K podobnému postupu vyzval aj predseda Európskej rady António Costa.
Podľa Costu je teraz kľúčové, aby Izrael a Libanon začali rokovania, ktoré prinesú konkrétne výsledky v záujme oboch národov a so zreteľom na možnosť trvalého mieru.
V príspevku na sieti X vyzval tiež na posilnenie právomocí libanonských úradov zameraných na odzbrojenie proiránskeho hnutia Hizballáh, čo je podľa neho jedinou možnosťou ako obnoviť stabilitu v krajine. „EÚ bude pokračovať vo svojej podpore Libanonu,“ doplnil.
Rokovania vo Washingtone
Tento týždeň sa vo Washingtone zároveň konalo trojstranné stretnutie, na ktorom sa zúčastnili veľvyslanci Izraela a Libanonu a šéf americkej diplomacie Marco Rubio.
Išlo o prvé rokovanie zástupcov Izraela a Libanonu od roku 1993, vtedy sa však najvyšší predstavitelia oboch krajín nestretli.
Po desaťročiach bez priameho kontaktu si v utorok (14. apríla) Izrael a Libanon sadli za jeden stôl. Viac v reportáži.
Vojna medzi Izraelom, šiitským hnutím Hizballáh a Libanonom sa začala po viac ako ročnom prímerí 2. marca. Izrael tvrdí, že vykonáva údery na Hizballáh, ktorý útočí na sever Izraela v snahe podporiť svojho spojenca Irán. Podľa libanonských úradov údery zabili vyše 2 000 ľudí. Izrael tiež obsadil časť južného Libanonu. Podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na izraelský bezpečnostný zdroj, však izraelská armáda nemá v úmysle libanonské územie opustiť.
Spojené štáty tiež začali minulý týždeň 14-dňové prímerie s Iránom, ktoré dodržiava aj Izrael. Zastavili sa tak americko-izraelské útoky začaté 28. februára aj iránska odveta. Podľa médií ide teraz o predĺženie pokoja zbraní.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"