Peniaze nechávajú ležať na účtoch. Slováci investujú stále málo, vo finančnej gramotnosti majú rezervy
Na Slovensku investuje približne štvrtina populácie vo veku od 15 do 80 rokov. Hlavnou motiváciou je vytvorenie finančnej rezervy a zabezpečenie na dôchodok. Vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti by mohlo podiel investorov ešte zvýšiť.
Slováci sú stále pomerne konzervatívni investori. Zdravá dávka opatrnosti je podľa odborníka na mieste.
„Slovenskí investori by nemali byť príliš konzervatívni. Už sa to mení. Nastupuje nová mladá generácia a za posledný čas tu prebieha veľmi intenzívna debata o tom, prečo treba investovať a do čoho treba investovať,“ zhodnotil spoluzakladateľ Zinc Euro Michal Kiska.
Ako treba investovať?
Investori do nehnuteľností dokážu svoje peniaze zhodnotiť až na úrovni 9 % ročne. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti v zahraničí, miera rizika rastie.
„V posledných piatich rokoch sa značne zvýšil záujem o zahraničné nehnuteľnosti, či už ide o Španielsko, Taliansko, alebo najmä Chorvátsko. V súčasnosti vidíme, že dlhodobo zaužívaná je floskula, že Dubaj je nedotknuteľný a že je to najbezpečnejšie miesto na svete,“ povedal prezident NARKS Ján Palenčár.
„V súvislosti s geopolitikou, samozrejme aj s externými faktormi, ktoré nás ovplyvňujú – a to sú momentálne dva horúce konflikty, teda vojna na Ukrajine a konflikt v Iráne –, vidíme pokles dôvery investorov,“ vyjadril sa spoluzakladateľ Export Analytica Peter Blaškovits.
Riziká spojené s investovaním sa nedajú úplne odstrániť. Dôležité je preto pracovať na budovaní finančnej stability a odolnosti.
„Našou úlohou v Národnej banke Slovenska je upozorňovať a zabezpečiť informovanosť investorov o tom, že s danou investíciou môžu byť spojené takéto riziká. O nich sa môžu dočítať napríklad v schválenom prospekte alebo v emisných podmienkach daných cenných papierov,“ povedal riaditeľ odboru dohľadu nad kapitálovým trhom NBS Peter Tkáč.
Slovensko potrebuje viac investovania
„Slovensko potrebuje viac investovania, pretože veľa peňazí len leží na účtoch a v dnešnej inflačnej dobe sa reálna hodnota peňazí stráca. Preto potrebujeme vzdelávanie mladých ľudí,“ zhodnotil riaditeľ divízie investícií Zinc Euro Peter Guľvaš.
Vo finančnej gramotnosti majú Slováci svoje rezervy. Pravidelne sa stávajú obeťami finančných podvodov a nedokážu dobre odhadnúť rizikové investície.
„Väčšina ľudí verí, že je na tom veľmi dobre. Ale keď sa ich pýtali, čo si myslia o ostatných ľuďoch, tam bol pohľad oveľa kritickejší,“ vyjadrila sa výkonná riaditeľka NBS Júlia Čillíková.
Narábanie s financiami ide najlepšie ľuďom po päťdesiatke. Majú už totiž oveľa viac praktických skúseností s finančným trhom.
„Pri mladšej generácii je situácia taká, že má dostatok informácií o tom, ako investovať a do čoho investovať, avšak často jej chýba skúsenosť a trpezlivosť,“ vyjadril sa dekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela Michal Mešťan.
„Mladšia generácia je otvorená digitálnym technológiám, čiže pre ňu je tá cesta možno prirodzenejšia, ale na druhej strane je táto dostupnosť spojená aj s väčším rizikom,“ zhodnotila dekanka Fakulty podnikového manažmentu EUBA Anita Romanová.
„Pokiaľ chceme, aby nám fungovala spoločnosť a aby sme vedeli narábať aj s verejnými financiami, musíme začať od seba,“ povedal viceprimátor mesta Poprad Štefan Pčola.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"