Nepochopiteľné konanie troch školáčok. V koncentračnom tábore hajlovali, vyviaznu bez trestu
Pamätník bývalého koncentračného tábora Ravensbrück v nemeckom Brandenbursku čelí narastajúcemu počtu extrémistických incidentov. Najnovší prípad vyvolal pobúrenie – tri školáčky tam v priestoroch bývalého krematória hajlovali a nechali sa pri tom odfotografovať.
Ravensbrück bol najväčším ženským koncentračným táborom nacistického režimu. Príslušníci SS tu zavraždili približne 28-tisíc väzenkýň, ktorých telá následne spaľovali v táborovom krematóriu. Dnes ide o pietne miesto, ktoré navštevujú tisíce ľudí.
Hajlovanie v koncentračnom tábore
V posledných rokoch sa tieto miesta čoraz častejšie stávajú terčom nevhodného správania, vrátane „grafitov“ antisemitských prejavov či dokonca falošných AI videí. Informuje o tom nemecký denník Bild.
Brandenburská ministerka kultúry Manja Schüle (SPD) potvrdila, že situácia eskaluje. „Počet incidentov v posledných rokoch prudko vzrástol,“ uviedla s tým, že nárast je výrazný – „zo 46 prípadov v roku 2022 na 211 prípadov v roku 2024.“
Riaditeľ Nadácie Brandenburských pamätníkov Axel Drecoll situáciu označil za alarmujúcu. „Zjavný je aj posun ‚doprava‘ a rastúci antisemitizmus,“ skonštatoval.
Riaditeľka pamätníka Andrea Genestová opísala konkrétny incident: „Spolužiaci nahlásili tri dievčatá, ktoré v krematóriu robili Hitlerov pozdrav tzv. hajlovanie a odfotili ich.“ Prípad však nemal právne následky. „Dievčatá z Meklenburska-Predného Pomoranska mali menej ako 13 rokov a ešte neboli trestne zodpovedné,“ dodala.
VIDEO: Provokácia sa mu vypomstila. Mladík hajloval v pražskom metre, po zásahu seniora sa krčil pri stene
Falošné AI videá
Všetci traja zároveň varujú pred narastajúcim vplyvom umelej inteligencie na šírenie dezinformácií. „Internet je zaplavený údajne autentickými obrázkami z každodenného života v táboroch,“ uviedla Schüle.
Podľa Drecolla tieto materiály deformujú historickú realitu. „Zdraví, svalnatí muži, takí, ktorí dnes slúžia mnohým ako vzor,“ opisuje obsah falošných videí a dodáva, že ide o presný opak reality koncentračných táborov.
Niektorí tvorcovia takéhoto obsahu podľa neho pochádzajú z Ázie a profitujú z jeho šírenia. Pamätníky však majú obmedzené možnosti reagovať. „Nemôžeme monitorovať a zasahovať do celého digitálneho priestoru,“ konštatuje Drecoll. Zodpovednosť podľa neho nesú najmä sociálne siete. „Musíme konať sami a ponúkať overené informácie na sociálnych médiách,“ dodal.
V Nemecku si v najbližších dňoch pripomenú 81. výročie oslobodenia koncentračných táborov. Spomienkové podujatia sa uskutočnia od 17. apríla do 3. mája, pričom hlavné zhromaždenie bude v Sachsenhausene.