Estónsko cúvlo pred ruskou tieňovou flotilou. Dôvod je jasný, „riziko vojenskej eskalácie je jednoducho príliš vysoké“
Estónsko nebude zadržiavať lode tzv. ruskej tieňovej flotily v Baltskom mori pre obavy, že Moskvu by to viedlo k rozhodnutiu vojensky ich brániť. Uviedol to v piatok (10. 4.) predstaviteľ estónskej armády.
Európske krajiny ako Británia, Francúzsko, Belgicko či Švédsko zintenzívnili kontrolné aktivity voči tankerom tzv. tieňovej flotily, ktoré podľa nich Moskva využíva na vývoz ropy v rozpore so sankciami uvalenými na Rusko pre rozpútanie vojny na Ukrajine. Estónsko však zaujalo zdržanlivý postoj.
Tallinn pripomína incident s ruskou stíhačkou nad Baltským morom
Tallinn uviedol, že v máji 2025 vyslala Moskva stíhačku do vzdušného priestoru NATO nad Baltským morom, aby zabránila zastaveniu ropného tankera, ktorý estónske úrady podozrievali z obchádzania sankcií. Vojenské lietadlo sprevádzalo tanker späť do ruských vôd.
Kremeľ po eskorte tankerov znovu pritvrdil. Peskov hovorí o „pirátstve v medzinárodných vodách“ a ruskom práve brániť sa
„Riziko vojenskej eskalácie je jednoducho príliš vysoké,“ povedal pre Reuters veliteľ estónskych námorných síl Ivo Vark. Estónsko by podľa neho zvažovalo zásah jedine v prípade bezprostredného nebezpečenstva, ako je poškodenie podmorskej infraštruktúry alebo únikov ropy.
Ruská vojenská prítomnosť vo Fínskom zálive je čoraz viditeľnejšia
„Ruská vojenská prítomnosť tu vo Fínskom zálive sa stala oveľa, oveľa zreteľnejšou,“ uviedol Vark s odkazom na to, že Moskva od vlaňajška zaviedla stálu prítomnosť dvoch alebo troch ozbrojených vojenských lodí vo Fínskom zálive a nasadila ďalšie plavidlá v Baltskom mori popri plavebných trasách tankerov s ruskou ropou.
Kremeľ označuje sankcie za úmyselnú snahu ekonomicky poškodiť Rusko a zdôrazňuje, že jeho lode majú právo na voľnú plavbu v Baltskom mori, pričom Moskva je pripravená reagovať na každý pokus zastaviť ich.