Trump pritvrdil pred rokovaniami: Iránci sú nažive len preto, aby rokovali. Kvôli Hormuzu zasadne 41 krajín
Britský premiér Keir Starmer ocenil Pakistan za dôležitú úlohu pri dosiahnutí dvojtýždňového prímeria na Blízkom východe, zatiaľ čo Donald Trump pred rokovaniami s Iránom opäť pritvrdil rétoriku. Londýn aj Islamabad zároveň zdôraznili, že nadchádzajúce rokovania musia viesť nielen k udržaniu pokoja zbraní, ale aj k trvalému mieru a plnému otvoreniu Hormuzského prielivu.
Online článok sme pre dnešný deň ukončili. Ďalšie informácie môžete sledovať vo vysielaní a na webe ta3.
22:18 - Iránska delegácia už dorazila do Islamabadu
Iránske štátne médiá uviedli, že iránska rokovacia delegácia dorazila do Islamabadu pred víkendovými rokovaniami so Spojenými štátmi. Podľa iránskej štátnej televízie ju vedie predseda parlamentu Mohammad-Bágher Ghálíbáf.
Spolu s ním pricestovali aj minister zahraničných vecí Abbás Arakčí, tajomník obrannej rady Alí Akbar Ahmadiján, guvernér centrálnej banky Abdolnaser Hemmatí a viacerí poslanci. Podľa sledovania letov pristáli pri pakistanskej metropole aj obe lietadlá spájané s iránskou vládou.
22:13 - Šaríf označil rokovania USA a Iránu za rozhodujúci moment
Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf vyhlásil, že sobotné rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom v Islamabade budú „zlomovým momentom“ pre možné ukončenie vojny. V televíznom prejave potvrdil, že zástupcovia oboch krajín majú v sobotu začať rozhovory. Šaríf zároveň povedal, že samit je dôvodom na hrdosť nielen pre Pakistan, ale aj pre „moslimský svet“. Reuters už skôr informoval, že Irán potvrdil účasť na rokovaniach v Islamabade.
22:10 J.D. Vance už letí na rokovania. Zastúpenie Iránu je stále otázka:
21:43 - Británia zvoláva 41 krajín kvôli otvoreniu Hormuzského prielivu
Predstavitelia 41 krajín sa majú budúci týždeň stretnúť v rámci úsilia vedeného Spojeným kráľovstvom o znovuotvorenie Hormuzského prielivu. Rokovanie povedie politický riaditeľ britského ministerstva zahraničných vecí a nadviaže na nedávne stretnutie, ktoré zvolala Yvette Cooperová s viac než 40 ministrami zahraničných vecí.
Podľa vládneho zdroja Londýn „veľmi tvrdo tlačí na vytvorenie mechanizmu na znovuotvorenie prielivu“. Británia sa pritom spolieha na svoju silnú diplomatickú sieť a dobré vzťahy so stredne veľkými a menšími krajinami, vďaka ktorým chce pomôcť koordinovať spoločný postup.
21:04 - Starmer ocenil úlohu Pakistanu pri prímerí
Starmer v telefonáte s pakistanským premiérom Muhammadom Šáhbázom Šarífom poďakoval Pakistanu za „kľúčovú úlohu“ pri dosiahnutí dvojtýždňového prímeria na Blízkom východe. Podľa Downing Street tým ocenil pakistanské sprostredkovanie v citlivej fáze konfliktu.
Obaja lídri sa zároveň zhodli, že nadchádzajúce rokovania sú dôležité pre posun od prímeria k trvalému mieru a pre úplné otvorenie Hormuzského prielivu. Starmer podľa vyhlásenia zdôraznil, že Británia tento proces podporuje a dúfa, že povedie k dlhodobému riešeniu konfliktu.
21:00 - Netanjahu žiada odklad výpovede v korupčnom procese
Netanjahu požiadal súd, aby odložil jeho vypovedanie v korupčnom procese, ktorý má pokračovať budúci týždeň. Jeho právnik to zdôvodnil pretrvávajúcou bezpečnostnou a diplomatickou situáciou v regióne. Podľa podania premiér pre utajované dôvody nebude môcť vypovedať najmenej počas nasledujúcich dvoch týždňov. Súd má rozhodnúť po vyjadrení prokuratúry. Proces sa má obnoviť v nedeľu po zrušení výnimočného stavu, ktorý platil počas vojny s Iránom.
20:46 - Počet obetí v Libanone sa blíži k dvetisícke
Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že od začiatku vojny zahynulo už 1953 ľudí a 6303 utrpelo zranenia. Len od stredy, keď Izrael spustil rozsiahle údery, zomrelo 357 ľudí a ďalších 1223 bolo zranených. Izraelská armáda zároveň tvrdí, že pri stredajších útokoch zabila 180 operatívcov Hizballáhu.
20:43 - Komentátorka: Trump je ako vyšinutý superzloduch
Trump ostro zaútočil na vplyvných konzervatívnych komentátorov, ktorí ho v minulosti podporovali, no teraz kritizujú jeho vojnu s Iránom. Tuckera Carlsona, Megyn Kellyovú, Candace Owensovú a Alexa Jonesa označil za ľudí s „nízkym IQ“, „hlúpych ľudí“ a vyhlásil, že nepatria do hnutia MAGA.
Kritici z konzervatívneho prostredia Trumpovi vyčítajú, že vojna odporuje jeho predvolebnému sľubu nezatiahnuť USA do ďalších konfliktov na Blízkom východe. Carlson označil jeho vyhrážky Iránu za „zlé“ a „odpudivé“, Jones napísal, že prezident znie „ako vyšinutý superzloduch z komiksového filmu“, Kellyová sa pýtala, či sa „nemôže správať ako normálny človek“, a Owensová ho označila za „šialeného kráľa“ a vyzvala na jeho odvolanie.
20:11 - Počet obetí izraelských útokov v Libanone stúpol na 357
Počet obetí stredajších (8. 4.) izraelských vzdušných úderov na Libanon vzrástol na 357. Libanonské ministerstvo zdravotníctva zároveň upozornilo, že toto číslo stále nie je konečné. Záchranári totiž naďalej vyprosťujú ďalšie telá spod trosiek. Ešte vo štvrtok úrady informovali o 303 mŕtvych.
20:06 - Starmer podporil pakistanské úsilie pri rokovaniach medzi USA a Iránom
Britský premiér Keir Starmer podľa pakistanského premiéra Muhammada Šáhbáza Šarífa ocenil diplomatické úsilie Islamabadu pri mierových rokovaniach. Šaríf na sieti X uviedol, že Starmer zároveň zaželal rozhovorom úspech.
Obaja lídri podľa neho zdôraznili, že je dôležité udržať prímerie a vytvoriť podmienky pre trvalý mier a stabilitu v regióne. Zhodli sa tiež na spolupráci vo „všetkých oblastiach spoločného záujmu“.
20:05 - Pakistanská exdiplomatka verí, že rokovania USA a Iránu sa uskutočnia
Bývalá pakistanská veľvyslankyňa pri OSN Maleeha Lodhiová je presvedčená, že rokovania medzi Iránom a Spojenými štátmi sa „určite“ uskutočnia. Pre BBC povedala, že okolo nich panuje „opatrný optimizmus“ a že obe strany môžu začať proces, v ktorom si vzájomne objasnia svoje pozície.
Zároveň však upozornila, že očakávať rýchlu dohodu v priebehu niekoľkých hodín je „úplne nereálne“. Za najlepší možný výsledok považuje to, ak budú obe strany pokračovať v rozhovoroch a dospejú aspoň k širšiemu porozumeniu, ktoré si potom odnesú na ďalšie schválenie a dopracovanie detailov.
19:29 - Irán znovu žiada, aby prímerie zahŕňalo aj Libanon
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí opätovne zdôraznil, že do rozsahu dvojtýždňového prímeria medzi Iránom a USA musí patriť aj Libanon. V telefonáte s iránskym vyslancom v Libanone Mohammadom Rezom Raúfom Šejbáním zároveň vyzval Washington, aby dodržal svoje „záväzky“.
19:20 - Pápež Lev XIV. odsúdil vojnu na Blízkom východe ako neľudskú
Pápež Lev XIV. označil šírenie vojny na Blízkom východe za „absurdné a neľudské násilie“ a vyhlásil, že ľudské životy sa v tomto konflikte považujú nanajvýš za „vedľajšie škody vlastného záujmu“. Zdôraznil, že „žiadny zisk nemôže mať hodnotu života tých najslabších, detí či rodín“.
V sérii príspevkov na sieti X zároveň uviedol, že nijaký „Kristov učeník“ nestojí na strane tých, ktorí „zhadzujú bomby“. Dodal aj to, že vojenské akcie nevytvoria priestor pre slobodu ani pre mier.
18:50 - Trump: Teherán nemá v rukách žiadne karty
Trump ďalej vystupňoval tlak na Irán a na svojej sieti Truth Social vyhlásil, že Teherán „nemá v rukách žiadne karty“ okrem krátkodobého vydierania sveta cez medzinárodné vodné cesty. Zároveň tvrdil, že jediný dôvod, prečo sú Iránci dnes nažive, je ten, aby rokovali.
Trumpov výrok patrí k jeho doteraz najtvrdším odkazom pred rokovaniami s Iránom a naznačuje, že Washington chce vstúpiť do rozhovorov z pozície maximálneho tlaku.
18:31 - Trump hrozí silou, ak rokovania s Iránom zlyhajú
Trump naznačil, že ak sobotné rokovania s Iránom v Pakistane neprinesú dohodu, Spojené štáty sú pripravené použiť vojenskú silu. V rozhovore pre New York Post vyhlásil, že americké vojnové lode nakladajú „najlepšie zbrane, aké boli kedy vyrobené“, a dodal, že ak dohoda nebude, USA ich použijú „veľmi efektívne“.
Trump zároveň povedal, že pri Iráncoch „neviete, či hovoria pravdu“. O výsledku rokovaní by podľa neho malo byť jasnejšie už približne do 24 hodín.
18:20 - Prepravcovia tankerov považujú Hormuzský prieliv za kriticky nebezpečný
Medzinárodná organizácia Intertanko, ktorá zastupuje 190 prevádzkovateľov ropných tankerov, varuje, že hrozba v Hormuzskom prielive zostáva „kritická“ a útok môže prísť kedykoľvek. Jej zástupca Phil Belcher uviedol, že združenie svojim členom odporúča, aby sa tejto trase zatiaľ vyhýbali, pretože prieliv je podľa neho fakticky pod kontrolou iránskej armády a stále nie je jasné, ako by mal bezpečný prechod fungovať.
Belcher zároveň odmietol myšlienku, že by Irán vyberal za preplavbu mýto. Označil za prekvapivé, že sa o tom vôbec hovorí ako o jednej z tém rokovaní v Pakistane, keďže to podľa neho odporuje princípu medzinárodného práva a slobodnej plavby v medzinárodných vodách.
18:00 - Libanonský prezident odsúdil útok na Nabátíju, zahynulo 13 príslušníkov bezpečnostných zložiek
Libanonské prezidentstvo uviedlo, že pri izraelských útokoch na juholibanonské mesto Nabátíja zahynulo 13 príslušníkov štátnych bezpečnostných zložiek. Prezident Joseph Aún útoky podľa vyhlásenia na sieti X odsúdil. Izraelská armáda sa k incidentu podľa textu zatiaľ nevyjadrila.
17:35 - Netanjahu vyostril spor so Španielskom, vylúčil ho z koordinačného centra pre Gazu
Netanjahu obvinil Španielsko z nepriateľského postoja voči Izraelu a vylúčil jeho zástupcu z koordinačného centra, ktoré dohliada na dodržiavanie prímeria v Pásme Gazy. Povedal to vo svojom videu na sociálnej sieti X. Podľa Netanjahua vedie Madrid proti Izraelu diplomatickú vojnu, očierňuje izraelskú armádu a nemôže byť partnerom pri otázkach budúcnosti Blízkeho východu.
Prime Minister Benjamin Netanyahu:
— Prime Minister of Israel (@IsraeliPM) April 10, 2026
“Israel will not remain silent in the face of those who attack us.
Spain has defamed our heroes, the soldiers of the IDF, the soldiers of the most moral army in the world.
1/4 pic.twitter.com/c95fTDNXkW
Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar dodal, že španielska vláda sa dlhodobo snaží Izrael poškodzovať aj na pôde medzinárodných inštitúcií a v EÚ presadzovať protiizraelské sankcie.
Spor súvisí s dlhodobou kritikou Izraela zo strany vlády Pedra Sáncheza, ktorá odsúdila jeho vojenský postup v Pásme Gazy aj izraelsko-americké údery proti Iránu. Španielsko zároveň zakázalo USA využívať spoločné vojenské základne na operácie súvisiace s útokmi na Irán.
17:15- Na platforme Defence News sa Maroš Košík a expert na jadrové zbrane Tomáš Nagy venovali iránskemu jadrovému programu a hrozbe dlhodobého konfliktu USA s Iránom:
17:10 - Irán žiada splnenie dvoch podmienok ešte pred rokovaniami
Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kalíbáf vyhlásil, že ešte pred začiatkom rokovaní musia byť splnené dve podmienky: Prímerie v Libanone a uvoľnenie zablokovaných iránskych aktív. Podľa neho sa na týchto krokoch strany už dohodli, no zatiaľ neboli naplnené. Vyhlásenie prišlo práve v čase, keď viceprezident USA J. D. Vance mieri do Pakistanu na rokovania s iránskou delegáciou.
Two of the measures mutually agreed upon between the parties have yet to be implemented: a ceasefire in Lebanon and the release of Iran’s blocked assets prior to the commencement of negotiations.
— محمدباقر قالیباف | MB Ghalibaf (@mb_ghalibaf) April 10, 2026
These two matters must be fulfilled before negotiations begin.
Spor o Libanon pritom zostáva jedným z hlavných problémov. Irán a Pakistan tvrdia, že prímerie sa má vzťahovať aj na Libanon, zatiaľ čo Izrael a USA to odmietajú. Práve táto nezhoda môže ešte pred štartom rokovaní skomplikovať snahu o trvalejšiu dohodu.
16:30 - Agentúra Fárs poprela informácie médií, podľa ktorých sa Irán odmieta zúčastniť na plánovaných rokovaniach
Viaceré svetové médiá informovali, že Irán sa odmieta zúčastniť na rokovaniach, pokiaľ Izrael nezačne uplatňovať prímerie aj v Libanone. Iránska agentúra Fárs však tieto informácie poprela a tvrdí, že iránska delegácia už pricestovala do Islamabadu.
16:10 - Cez Hormuz po prímerí
Od stredajšieho začiatku krehkého prímeria medzi USA, Izraelom a Iránom prešlo Hormuzským prielivom len 15 lodí, hoci pred vojnou ich tadiaľ denne preplávalo takmer 140. Išlo o štyri tankery a zvyšok tvorili kontajnerové či nákladné lode, čo ukazuje, že doprava sa obnovuje len veľmi pomaly.
Trhy po oznámení prímeria najprv reagovali poklesom cien ropy, no tie sa následne opäť mierne zvýšili, keďže preprava zostáva obmedzená a v regióne podľa Lloyd’s List stále uviazlo vyše 800 lodí.
16:05 - Obete útoku
Izraelské útoky na juholibanonské mesto Nabátíja si v piatok vyžiadali 19 mŕtvych, medzi nimi osem civilistov a 11 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Ďalších približne 15 ľudí utrpelo zranenia.
15:59 - Európe hrozí nedostatok leteckého paliva
Európske letiská varujú, že ak sa Hormuzský prieliv v najbližších troch týždňoch výraznejšie a stabilne neotvorí, EÚ môže čeliť systémovému nedostatku leteckého paliva. Organizácia ACI Europe na to upozornila v liste Európskej komisii s tým, že kríza by vážne narušila letovú prevádzku aj ekonomiku.
Dôvodom je vysoká závislosť Európy od dodávok z Perzského zálivu, ktorý tvorí približne polovicu dovozu leteckého paliva. Ceny už prudko vyskočili a niektoré aerolinky obmedzili lety alebo zvýšili poplatky.
15:39 - Vance cestou na rokovanie
Vance odcestoval na rokovania s Iránom v Islamabade. Čelí pritom tlaku, aby priniesol výsledok prijateľný pre Trumpa, Teherán aj spojencov USA. Zatiaľ však nie je jasné, či sa podarí nájsť dohodu, ktorá by ukončila vojnu a zároveň pomohla obnoviť plnú prevádzku v Hormuzskom prielive.
15:24 - Kásim sľubuje pokračovanie boja
Ako uvádza portál CNN, líder Hizballáhu Naím Kásim vyhlásil, že hnutie bude proti Izraelu bojovať „do posledného dychu“. V prejave odvysielanom televíziou Al-Manár odmietol návrat k predchádzajúcej situácii a obvinil Izrael, že pokračuje v útokoch napriek prímeriu z novembra 2024. „Nebojíme sa hrozieb ani zbraní nepriateľa, lebo sme vlastníkmi tejto zeme,“ odkázal.
15:10 - Izrael podľa médií potichu schválil 34 nových osád na Západnom brehu
Izraelský bezpečnostný kabinet podľa médií a organizácie Mier teraz schválil vznik 34 nových osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Rozhodnutie vraj padlo začiatkom apríla a vláda ho oficiálne nezverejnila. Ak sa potvrdí, počet nových alebo dodatočne legalizovaných osád od nástupu Netanjahuovej vlády by stúpol na 103.
Palestínska samospráva krok odsúdila ako porušenie medzinárodného práva a ďalšie ohrozenie dvojštátneho riešenia. Podľa Reuters ide o ďalší výrazný posun v prospech rozširovania osád pod súčasnou izraelskou vládou.
14:43 - Vance odletel na rokovania s Iránom do Pakistanu
Vance odletel do Pakistanu na rokovania s iránskou delegáciou, ktoré sa majú začať v sobotu v Islamabade. Pred odletom uviedol, že USA sú pripravené „podať otvorenú ruku“, ak bude Irán rokovať „v dobrej viere“, no varoval, že Washington nebude ústretový, ak sa ho Teherán pokúsi oklamať.
„Tešíme sa na rokovania. Myslím si, že budú pozitívne. Pokúsime sa o pozitívne rokovania. Ak budú Iránci ochotní rokovať v dobrej viere, určite sme ochotní podať im otvorenú ruku. Ak sa pokúsia s nami zahrávať, zistia, že vyjednávací tím nie je až taký ústretový,“ povedal Vance.
Vance povedie americkú delegáciu spolu so splnomocnencom Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Pakistan zatiaľ podľa správy stále čaká na príchod iránskej delegácie.
14:28 - Popri rokovaniach pokračujú boje medzi Izraelom a Hizballáhom
Kým sa Pakistan pripravuje na očakávané rokovania medzi USA a Iránom, boje medzi Izraelom a Hizballáhom pokračujú. Izraelská armáda oznámila, že zo južného Libanonu boli na Izrael odpálené rakety, a následne zaútočila na miesto, odkiaľ mali byť vypustené. Izraelská záchranná služba Magen David Adom uviedla, že po raketovej paľbe na sever Izraela zatiaľ nehlásia žiadne obete.
14:14 - Sprísnená bezpečnosť pred rokovaniami USA a Iránu
Pakistan výrazne sprísnil bezpečnostné opatrenia v Islamabade pred očakávanými rokovaniami medzi USA a Iránom. Uzavretá je takzvaná červená zóna s vládnymi budovami a ambasádami. V meste pribudli kontroly a bezpečnostné zložky vytlačili televízne štáby z okolia parlamentu, píše BBC. Reuters zároveň uvádza, že rokovania majú prebehnúť v Islamabade za prísnych bezpečnostných opatrení a americkú delegáciu má viesť J. D. Vance.
Zatiaľ však stále neprišlo oficiálne potvrdenie, že obe delegácie už dorazili do pakistanskej metropoly, hoci podľa doterajších informácií sa rozhovory očakávajú v sobotu ráno.
14:10 - Macron s pápežom riešili aj Blízky východ a Libanon
Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas stretnutia s pápežom Levom XIV. vo Vatikáne hovoril aj o vojne na Blízkom východe a situácii v Libanone. Tieto témy patrili medzi hlavné body ich súkromnej audiencie. Macron sa ešte predtým v Ríme stretol aj so šéfom komunity Sant’Egidio Andreom Riccardim, s ktorým podľa jeho slov podporuje prímerie a so znepokojením sleduje vývoj v Libanone.
14:05 - Bývalí diplomati: Trump podcenil Irán, pomýlila ho Venezuela
Bývalí americkí diplomati John Feeley a Thomas Shannon tvrdia, že Donald Trump podcenil Irán, keď ho podľa nich vnímal cez skúsenosť z Venezuely. Podľa nich prezident chybne predpokladal, že aj iránsky režim sa po údere rýchlo zrúti. Feeley pre The Guardian povedal, že USA teraz „zbierajú horké plody“ tohto omylu, a obaja varovali, že podobný chybný odhad môže hroziť aj pri Kube.
13:43 - Do Iránu smeruje z Turecka humanitárny konvoj
Medzinárodný výbor Červeného kríža a turecký Červený polmesiac v piatok vyslali z Turecka do Iránu núdzový humanitárny konvoj. Hovorca Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC) Scott Craig upozornil na „zúfalú“ humanitárnu situáciu v Iráne.
„Humanitárne potreby v Iráne sú extrémne vysoké,“ povedal Craig pred odchodom konvoja z Ankary. „Potreby sa zmenia na základe toho, ako sa vyvinie situácia. Ale potreby budú ešte veľmi dlhú dobu kritické. Zdravotný systém v krajine je poškodený,“ konštatoval.
Rozsiahle škody na infraštruktúre podľa neho ešte viac zhoršilo krízu, ktorá má dopady na mentálne zdravie obyvateľov Iránu.
Táto humanitárna pomoc zahŕňa 200 súprav obsahujúcich zdravotnícke zásoby pre obete bombardovania. Turecký Červený polmesiac tiež zaslal štyri nákladné autá so 48 tonami pomoci vrátane prístreškov pre vysídlené rodiny, hygienické potreby a zdravotnícky materiál prvej pomoci.
13:32 - Delegácie povedú Vance a Ghálíbáf
Stanica NBC informovala, že blízko pakistanskej leteckej základne Nur Chán bolo videné transportné lietadlo amerického letectva.
Ak sa rokovania v Islamabade uskutočnia, bude za americkú stranu o mierovej dohode vyjednávať osobitný vyslanec Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner, Biely dom potvrdil, že delegáciu povedie viceprezident J. D. Vance.
Na opačnej strane rokovacieho stola by mali podľa posledných informácií agentúry Reuters zasadnúť predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf a iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí.
13:23 - Západ môže ochrnúť. Meloniová varuje pred rozkolom medzi Európou a USA
Talianska premiérka Giorgia Meloniová vyzvala na užšiu spoluprácu medzi Európou a Spojenými štátmi, pričom varovala, že bez jednotného postupu hrozí Západu „paralýza“ v čase rastúceho napätia pre vojnu s Iránom.
Meloniová v parlamente priznala, že transatlantické vzťahy prechádzajú krízou: „Je nepopierateľné, že zažívame mimoriadne ťažké obdobie vo vzťahoch medzi Európou a Spojenými štátmi.“ Napätie zvýšila aj kritika amerického prezidenta Donalda Trumpa voči spojencom v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO).
Premiérka zdôraznila, že jednota je kľúčová. „To, čo nazývame Západ, stojí na dvoch nohách – európskej a severoamerickej. Ak sa tieto dve nohy nepohybujú rovnakým smerom, Západ je odsúdený na paralýzu a napokon na bezvýznamnosť,“ podotkla Meloniová.
12:59 - WFP: Vojna v Libanone zhoršuje prístup obyvateľov k základným potravinám
Svetový potravinový program (WFP) varuje, že vojna v Libanone prerastá do kritickej potravinovej krízy, ktorá ohrozuje milióny ľudí. Podľa riaditeľky libanonskej pobočky Allison Omanovej bezpečnostná situácia drasticky sťažuje distribúciu humanitárnej pomoci, pričom mnohé konvoje nemôžu vyraziť pre chýbajúce bezpečnostné záruky. K alarmujúcemu stavu prispieva nielen nemožnosť obhospodarovať pôdu na juhu krajiny, ale aj prudký nárast cien základných potravín, pohonných látok a hnojív. Kým už pred eskaláciou konfliktu trpelo hladom približne 900-tisíc obyvateľov, OSN očakáva, že toto číslo po najnovšej analýze prudko vzrastie. Organizácia preto naliehavo vyzýva na zabezpečenie nepretržitého prístupu k zasiahnutým komunitám, ktorých situáciu zhoršuje aj pretrvávajúca hospodárska kríza a pokračujúce vojenské operácie.
12:57 - Médiá: Irán odmieta prísť na rokovania, kým nebude prímerie aj v Libanone
Irán odmietol účasť na plánovaných rokovaniach so Spojenými štátmi v pakistanskom Islamabade, pričom svoju prítomnosť podmieňuje okamžitým uplatňovaním prímeria aj v Libanone. Teherán prostredníctvom svojich diplomatov a tlačových agentúr poprel informácie o príchode svojej delegácie a zdôraznil, že rozhovory nie sú možné, kým Izrael pokračuje v útokoch na libanonské územie. Podľa iránskeho veľvyslanca v Uzbekistane Mohammada Alího Eskandarího bude krajina súhlasiť s ukončením konfliktu len pri akceptovaní svojho desaťbodového plánu. Situácia v Islamabade zostáva napätá napriek mimoriadnym bezpečnostným opatreniam a nasadeniu viac ako 10-tisíc ozbrojencov, keďže sprostredkovatelia sa rozchádzajú v názore, či sa pôvodná dohoda o prímerí mala vzťahovať aj na libanonský front.
12:50 - UNICEF: Vo vojne v Libanone zahynulo alebo utrpelo zranenia takmer 600 detí
Takmer 600 detí zahynulo alebo utrpelo zranenia od začiatku vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh v Libanone, uviedol Detský fond OSN (UNICEF). Viac ako milión ľudí vrátane približne 390 000 detí bolo v dôsledku tohto konfliktu vysídlených, mnohí z nich aj niekoľkokrát.
„Rodiny a deti čelili vlne bombardovania, ktorá s ničivým dosahom zasiahla celé komunity. Najnovšie krviprelievanie zvyšuje už aj tak závratný počet 600 detí, ktoré boli zabité alebo zranené v Libanone od 2. marca,“ uviedol UNICEF vo svojom štvrtkovom vyhlásení zverejnenom na internetovej stránke tohto fondu. Odkazoval pritom na izraelské útoky zo stredy, pri ktorých zahynulo viac ako 300 ľudí z toho 33 detí a ďalších 153 ich utrpelo zranenia.
UNICEF tvrdí, že dostáva správy o deťoch, ktoré vyťahujú spod trosiek, pričom mnohé deti sú nezvestné a oddelené od svojich rodín. Mnohé zažívajú traumu, prišli o svojich blízkych, domovy a pocit bezpečia.
„Medzinárodné humanitárne právo je jasné: civilisti vrátane detí musia byť ochraňovaní za každých okolností. Všetky strany konfliktu musia prijať všetky realizovateľné preventívne opatrenia na ochranu civilistov a civilnej infraštruktúry, a zabezpečiť bezpečný, trvalý a neprerušovaný prístup humanitárnej pomoci,“ uviedol.
Používanie výbušnín v husto obývaných oblastiach predstavuje podľa fondu smrteľnú hrozbu pre deti a musí sa to zastaviť.
UNICEF zopakoval tvrdenie generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, že útoky v Libanone predstavujú „vážne riziko“ pre krehké prímerie medzi Spojenými štátmi a Iránom. Fond dodal, že na deti v Libanone sa nesmie zabudnúť.
Detský fond OSN pomáha pri doručovaní základných potrieb do útulkov v Libanone, zdravotnícke zásoby do zdravotníckych zariadení a mobilné jednotky poskytujú naliehavú starostlivosť vysídleným rodinám.
Pozrite si reportáž so súhrnom najdôležitejších informácií ku americko-iránskemu konfliktu:
11:27 - V Pásme Gazy panuje prímerie šesť mesiacov, humanitárna situácia sa veľmi nezlepšila
V Pásme Gazy panuje šesť mesiacov prímerie. Humanitárna situácia na malom, ale husto osídlenom a vojnou ťažko postihnutom palestínskom území, sa podľa medzinárodných organizácií zmenila len málo.
Úplne neustali ani boje, podľa miestnych úradov za šesť mesiacov zomrelo kvôli izraelským úderom 738 Palestínčanov. Nedokončený je vo veľkej miere aj mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa, píše agentúra AP.
Väčšina obyvateľov palestínskeho územia ďalej žije v stanových mestách, niektorí sa však uchýlili do bytov vo vojnou zničených domoch. Len mierne zlepšenie nastalo v dodávkach zdravotníckeho a ďalšieho základného materiálu.
11:22 - Izrael obvinil muža zo zhromažďovania spravodajských informácií pre Irán
Izraelská prokuratúra obvinila v piatok 21-ročného muža z Jeruzalema, ktorý údajne za finančnú odmenu vykonával úlohy pre osobu z Iránu, píše spravodajský portál The Times of Israel (TOI).
Muža zadržala v marci polícia pre podozrenie zo zbierania spravodajských informácií pre iránskeho agenta. Prokuratúra tvrdí, že počas hľadania zamestnania oslovil Iránca s prezývkou „Michael“, ktorý od neho požadoval plnenie rôznych úloh, ako napríklad dokumentovanie a fotografovanie zariadení v Izraeli. Za túto činnosť vraj dostával tisíce dolárov, ktoré mu prevádzali v kryptomene.
Jeruzalemčan pracoval pre Iránca aj v júni 2025 počas 12-dňovej vojny medzi Iránom a Izraelom.
Podľa prokuratúry si muž spočiatku neuvedomil, že „Michael“ je iránsky agent, avšak pracoval pre neho aj po tom, keď zistil o koho v skutočnosti ide, informuje TOI.
Denník Jerusalem Post napísal, že prokuratúra žiada súd, aby nariadil pre obvineného väzbu až do ukončenia súdneho konania. Muž je obvinený z viacerých trestných činov vrátane kontaktu s cudzím agentom a poskytovania informácií nepriateľovi.
Pre podozrenie z odovzdávania tajných informácii Iránu zadržala izraelská polícia v marci aj 26-ročného vojenského záložníka, ktorý bol taktiež z Jeruzalema.
10:56 - Španielsko vyzvalo Irán, aby s USA rokoval v dobrej viere
Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares v piatok oznámil, že hovoril so svojím iránskym rezortným kolegom Abbásom Arákčím a vyzval ho, aby „v dobrej viere“ vyjednával so Spojenými štátmi v pakistanskom Islamabade.
„Vyzývam Irán – a to som tlmočil aj iránskemu ministrovi zahraničných vecí –, aby sa zúčastnil na týchto rokovaniach a aby k nim pristupoval v dobrej viere,“ uviedol Albares pre médiá.
Dodal, že so svojím iránskym náprotivkom Arákčím hovoril „predvčerom“ a zároveň ho požiadal o zastavenie odpaľovania „všetkých rakiet a bezpilotných lietadiel“.
Šéf španielskej diplomacie zároveň opäť ostro odsúdil Izrael za pokračujúce útoky na Libanon, kde bojuje proti proiránskemu militantnému hnutiu Hizballáh.
„Libanon je hanbou vo svedomí ľudstva. Úroveň násilia, porušovanie medzinárodného a humanitárneho práva zo strany Izraela sú neprijateľné,“ vyhlásil Albares.
10:54 - Zelenskyj žiada obnovenie sankcií na ruskú ropu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na opätovné zavedenie sankcií na ruskú ropu po tom, čo prímerie medzi USA a Iránom zmiernilo tlak na globálne ceny energií.
„Teraz sa začína prímerie na Blízkom východe a v Perzskom zálive. Očakávam, že sankcie na ruskú ropu budú plne obnovené tak, ako boli predtým,“ uviedol Zelenskyj.
Spojené štáty minulý mesiac niektoré sankcie uvoľnili, aby zmiernili rast cien ropy počas konfliktu na Blízkom východe. Podľa Kyjeva to však môže nepriamo podporovať ruské vojnové úsilie.
Zelenskyj zároveň priznal, že spojenci žiadali Ukrajinu o obmedzenie útokov na ruskú energetickú infraštruktúru. „Nebudem hovoriť, kto nás o to požiadal. Ale partneri nás o to požiadali – je to fakt,“ povedal.
10:05 - Izrael útočil na juh Libanonu, Hizballáh vypustil rakety na Ašdod
Izrael a libanonské militantné hnutie Hizballáh v noci na piatok pokračovali vo vzájomných útokoch. Hizballáh tvrdí, že jeho sily v piatok podnikli útok na izraelských vojakov v južnom Libanone.
Tamojšia tlačová agentúra hlási jedného mŕtveho po izraelských úderoch na juhu krajiny. Informuje o tom stanica BBC, al-Džazíra a portál The Times of Israel (TOI).
Libanonské hnutie okrem útokov na izraelských vojakov na juhu Libanonu podniklo raketové údery aj na prístavné mesto Ašdod na juhu Izraela. Podľa TOI neboli hlásené žiadne zranenia.
Poplašné sirény sa rozozvučali aj v Tel Avive a okolitých mestách, pričom dôvodom boli obavy z padania úlomkom zneškodnenej rakety, tvrdí armáda.
Vysídlené deti sa ponáhľajú o darované jedlo vedľa stanov, ktoré používajú ako úkryty po úteku pred izraelským bombardovaním v južnom Libanone v Bejrúte 9. apríla 2026.
Izraelské ozbrojené zložky niekoľko hodín pre údermi varovali, že Hizballáh plánuje vypáliť rakety, a to aj mimo severného Izraela.
Krátko pred útokom na Ašdod izraelské vzdušné sily zasiahli približne desať zariadení na odpaľovanie rakiet v Libanone. Tie boli podľa armády využívané na nedávne raketové útoky na severný Izrael.
Pri ranných útokoch libanonské militantné hnutie zasiahlo dom v izraelskom kibuci Misgav Am. Tamojší predstavitelia a záchranné služby hlásia škody, no nikto neutrpel zranenia.
Libanonská tlačová agentúra informuje, že pri leteckom útoku na juhu krajiny zahynul jeden človek a ďalšia osoba utrpela zranenia. Izrael okrem toho zasiahol aj obytnú oblasť v meste Ajtá aš-Šáb. Ostreľované boli tri oblasti na juhu.
9:36 - Ukrajina zostrelila iránske drony v niekoľkých štátoch Blízkeho východu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok zverejnených vyjadreniach pre novinárov uviedol, že ukrajinskí vojenskí experti zostrelili iránske drony v niekoľkých krajinách Blízkeho východu.
Ukrajina vyslala desiatky svojich odborníkov na pomoc v boji proti dronom do najmenej štyroch krajín Blízkeho východu po tom, čo americké a izraelské údery na Irán vyvolali vlnu odvetných dronových útokov.
„Niektorým krajinám sme ukázali, ako pracovať s prostriedkami na zachytávanie dronov. Zničili sme ich? Áno, zničili. Urobili sme to len v jednej krajine? Nie, hneď v niekoľkých,“ povedal Zelenskyj novinárom.
„Nešlo o výcvikovú misiu ani cvičenia, ale o podporu pri budovaní moderného systému protivzdušnej obrany, ktorý skutočne funguje. Áno, zostreľovali sme Šáhidy,“ povedal s odkazom na iránske drony.
We sent our military experts to the Middle East, including specialists in interceptor drones and electronic warfare. We demonstrated to some countries how to work with interceptors. Did we destroy Iranian “shaheds?” Yes, we did. Did we do it in just one country? No, in several.…
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) April 10, 2026
8:58 - Prímerie vystrelilo akcie nahor, no ropa varuje pred novým šokom
Svetové finančné trhy reagovali prudkým rastom na správy o krehkom prímerí medzi Spojenými štátmi a Iránom. Dohoda o dvojtýždňovom prímerí vyvolala medzi investormi vlnu optimizmu. Napriek tomu však pretrvávajú obavy, že pokračujúce izraelské útoky v Libanone by mohli celý mierový proces narušiť.
Akciové trhy v Ázii výrazne posilnili, pričom burzy v Tokiu, Hongkongu, Soule či Šanghaji si pripísali viac ako jednopercentné zisky. Rast nadviazal na pozitívny vývoj na Wall Street, pričom investori reagovali na očakávania diplomatického riešenia konfliktu. Analytici upozorňujú, že najväčší rast zaznamenávajú práve tie aktíva, ktoré počas vojny utrpeli najväčšie straty.
8:57 - Starmer: Vojna v Iráne sa musí pre Britániu stať zlomovým bodom
Britský premiér Keir Starmer vo štvrtok uviedol, že vojna v Iráne sa musí stať zlomovým bodom pre Britániu po dvoch desaťročiach kríz. Sľúbil tiež posilniť ekonomiku a armádu krajiny, aby sa dokázala vyrovnať s viac „nestabilným a nebezpečným“ svetom.
„Británia sa už takmer dve desaťročia zmieta v krízach,“ napísal denník The Guardian, pričom spomenul globálnu finančnú krízu v roku 2008 a následné úsporné opatrenia, brexit, pandémiu COVID-19 a ruskú inváziu na Ukrajinu.
„Vojna v Iráne sa teraz musí stať zlomovým bodom, lebo to, ako sa z tejto krízy dostaneme, určí náš osud na celú generáciu. A namiesto toho, aby sme dúfali v návrat do sveta pred rokom 2008, vytvoríme novú cestu pre Britániu - takú, ktorá posilní našu energetiku, obranu a ekonomickú bezpečnosť v novej ére,“ tvrdí britský premiér.
8:31 - Exšéf iránskej diplomacie podľahol zraneniam
Bývalý iránsky minister zahraničných vecí Kamál Charrází zomrel vo štvrtok večer na následky zranení, ktoré utrpel pri izraelsko-americkom útoku z 1. apríla, informovali miestne médiá citované webom denníka Le Monde.
Iránske tlačové agentúry Mehr a Isna spresnili, že 81-ročný Charrází, ktorý bol predsedom rady pre stratégiu a medzinárodné vzťahy pôsobiacej v rámci ministerstva zahraničných vecí, „bol pred niekoľkými dňami zranený pri teroristickom útoku vedenom americko-sionistickým nepriateľom a dnes večer (vo štvrtok) sa stal mučeníkom.“
Niekoľko týždňov pred útokom, pri ktorom bol zasiahnutý jeho dom v Teheráne, Charrází poskytol rozhovor americkej televízii CNN.
Pri útoku utrpel ťažké zranenia a bol hospitalizovaný, zatiaľ čo jeho manželka pri útoku zahynula.
8:13 - WHO vyzýva Izrael, aby zrušil príkaz na evakuáciu Bejrútu
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo štvrtok vyzvala Izrael, aby zrušil príkaz na evakuáciu, ktorý vydal pre južné predmestia libanonského hlavného mesta Bejrút, kde sa nachádzajú dve nemocnice.
Izraelská armáda varovala obyvateľov južných predmestí Bejrútu, ktoré sú dlho baštou libanonskej militantnej skupiny Hizballáh, pred bezprostrednými útokmi a vyzvala ich na evakuáciu.
Riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus uviedol, že v okrese Džnah sa nachádza Univerzitná nemocnica Rafika Haririho a nemocnica Al Zahraa so stovkami pacientmi, z ktorých 450 je na jednotke intenzívnej starostlivosti. „V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne alternatívne zdravotnícke zariadenia, ktoré by mohli pacientov prijať,“ uviedol vo vyhlásení.
6:35 - Washington si predvolal irackého veľvyslanca
Námestník amerického ministra zahraničia Christopher Landau si vo štvrtok predvolal irackého veľvyslanca Nizára Chirulláha kvôli útokom proiránskych ozbrojených skupín na diplomatickú misiu a personál Spojených štátov v blízkovýchodnej krajine.
Na svojom webe o tom informovalo americké ministerstvo zahraničia.
Vyhlásenie hovorí o útokoch proiránskych milícií z irackého územia na americké diplomatické objekty a personál. Spomína pritom stredajšie „prepadnutie amerických diplomatov v Bagdade“, ku ktorému však neuvádza podrobnosti. „Tieto útoky nasledovali po stovkách (ďalších) v posledných týždňoch na amerických občanov, diplomatické zariadenia, obchodné záujmy, ako aj na susedov Iraku, iracké inštitúcie a civilistov,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničia Tommy Pigott.
6:24 - Šéfka diplomacie EÚ vyzvala na ukončenie bojov v Libanone
Vrcholná únijná diplomatka vo vyhlásení privítala dvojtýždňové prímerie medzi Spojenými štátmi a Iránom, vyzvala všetky strany na jeho rešpektovanie, na ukončenie bojov a zabezpečenie bezpečnej plavby Hormuzským prielivom.
„Ďalej vyzývame na ukončenie ozbrojených stretov v Libanone, ktoré si vyberajú ťažkú daň na civilistov. Všetky strany musia dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a chrániť civilné obyvateľstvo,“ uviedla.
6:20 - Izraelom zneli sirény, z Libanonu sú správy o zranených
Izraelom v noci na piatok (10. apríla) zneli sirény varujúce pred vzdušným útokom libanonského proiránskeho hnutia Hizballáh. Informoval o tom portál The Times of Israel (ToI), podľa ktorého nie sú hlásené žiadne zranenia.
Libanonské médiá naopak po izraelskom útoku informovali o zranených ľuďoch a poničených civilných domoch, uviedla BBC.
V noci sa Izraelom rozozneli sirény, ktoré varovali pred vzdušným útokom Hizballáhu. Jedna raketa vypálená na mesto Ašdod bola zachytená, oznámila podľa ToI izraelská armáda. Tá v noci tiež oznámila, že v posledných niekoľkých hodinách zasiahla v Libanone asi desať raketometov, ktoré Hizballáh používal na paľbu na Izrael.
6:16 - Kuvajt obvinil Irán z dronových útokov, v Saudskej Arábii poškodili ropovod
Kuvajtské ministerstvo zahraničných vecí obvinilo Irán, že vo štvrtok dronmi zaútočil na jeho územie, a to napriek tomu že od stredy platí prímerie. Saudskoarabská tlačová agentúra medzičasom napísala, že jeden z iránskych útokov poškodil kľúčový ropovod.
Kuvajtský rezort diplomacie uvádza, že bezpilotné lietadlá „vo štvrtok večer zasiahli niektoré kľúčové kuvajtské zariadenia“. Útoky sa uskutočnili deň pred plánovanými rokovaniami medzi USA a Iránom v Pakistane.
Zbor islamských revolučných gárd v reakcii útoky dronmi odmietol a obvinil z nich svojich nepriateľov. „Ak sú tieto správy zverejnené v médiách pravdivé, ide bezpochyby o dielo sionistického nepriateľa alebo Ameriky,“ uviedli gardy.
Saudskoarabská agentúra SPA s odvolaním na nemenovaný zdroj napísala, že nedávny útok poškodil Východo-západný ropovod, ktorý prepravuje ropu z Perzského zálivu na pobrežie Červeného mora a obchádza tak uzavretý Hormuzský prieliv.
6:14 - Trump vynadal komentátorom, ktorí kritizujú vojnu proti Iránu
Trump v noci na piatok na sociálnej sieti vynadal viacerým populárnym americkým konzervatívnym komentátorom, ktorí kritizovali jeho vládu pre rozhodnutie viesť vojnu proti Iránu. Označil ich za „bláznov“, ktorí sa len snažia upútať pozornosť.
Trump v príspevku na sieti Truth zaútočil na známe osobnosti americkej konzervatívnej scény Tuckera Carlsona, Candace Owensovú, Megyn Kellyovú a Alex Jonesa. Všetci štyria otvorene kritizujú Trumpa v súvislosti s vojnou, vyčítajú mu, že porušil svoje predvolebné sľuby o tom, že USA sa budú držať mimo konfliktov, a obviňujú ho, že podľahol tlaku Izraela.
„Jednu vec majú spoločnú: nízke IQ. Sú to hlúpi ľudia, oni to vedia, ich rodiny to vedia a všetci ostatní to vedia tiež!“ napísal o spomenutých komentátoroch Trump vo viac ako 500 slov dlhom príspevku. „Nemajú na to, čo robia, a nikdy nemali! Všetkých vyhodili z televízie, prišli o svoje relácie a do televízie ich ani nepozývajú, lebo nikomu na nich nezáleží. Sú to blázni, vytvárajú problémy a povedia čokoľvek, len aby zadarmo získali nejakú lacnú publicitu,“ posťažoval sa americký prezident.
6:13 - Izrael spustil novú vlnu útokov na Libanon, Hizballáh požaduje prímerie
Izraelská armáda vo štvrtok večer uskutočnila sériu útokov na ciele militantného hnutia Hizballáh v Libanone. Terčom boli podľa izraelských ozbrojených síl najmä zariadenia slúžiace na odpaľovanie rakiet.
Hizballáh zároveň odmietol priame rokovania medzi Izraelom a libanonskou vládou bez uzavretia prímeria.
Libanonská agentúra NNA informovala o viacerých izraelských útokoch v južnom Libanone. Cieľom bolo aj mesto Bint Džubajl, kde predtým Hizballáh hlásil boje s izraelskými silami.
Šiitske hnutie reagovalo odpálením rakiet na Izrael. Sirény sa rozozvučali v Haife, Tel Avive aj Ašdode, avšak žiadne zranenia nehlásili.
6:06 - Trump: Irán by nemal účtovať poplatky za preplávanie Hormuzským prielivom
Americký prezident Donald Trump vo štvrtok večer na svojej sociálnej sieti Truth varoval Irán pred vyberaním poplatkov od lodí prechádzajúcich Hormuzským prielivom.
„Objavili sa správy, že Irán vyberá poplatky od tankerov prechádzajúcich Hormuzským prielivom. To by radšej nemali robiť, a ak to robia, mali by s tým ihneď prestať!“ vyhlásil Trump. Ropa sa podľa neho začne cez úžinu opätovne prepravovať „veľmi rýchlo“, či už s „pomocou Iránu, alebo bez nej“.
„Irán si nedostatočne plní svoje povinnosti, niekto by dokonca mohol povedať, že sa správa hanebne, pokiaľ ide o umožňovanie prechodu ropy cez Hormuzský prieliv,“ napísal Trump v neskôr uverejnenom príspevku. „Na tomto sme sa nedohodli,“ zdôraznil.
O znovuotvorení prielivu vo štvrtok Trump hovoril aj s britským premiérom Keirom Starmerom. „Lídri diskutovali o potrebe vypracovať praktický plán, aby sa lodná doprava čo najskôr opäť rozbehla,“ uviedla Downing Street.
Redakcia ta3 pri tejto príležitosti spustila online článok.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"