USA budú hostiť rokovania o prímerí medzi Izraelom a Libanonom. Diplomaciu však naďalej ohrozujú útoky aj tvrdé odkazy
Boje na Blízkom východe pokračujú aj popri diplomatických snahách a Izrael ďalej útočí na Libanon. Kým USA chcú hostiť rokovania o prímerí, Donald Trump hovorí o šanci na dohodu s Iránom. Napätie však zvyšujú kroky Teheránu v Hormuzskom prielive, prvý prejazd zahraničného tankera po prímerí či dronový útok v Kuvajte.
Online článok sme pre dnešný deň ukončili. Ďalšie informácie môžete sledovať vo vysielaní a na webe ta3.
22:24 - WHO: evakuácia časti Bejrútu nie je reálne možná
Svetová zdravotnícka organizácia upozornila, že izraelský príkaz na evakuáciu v Bejrúte je „prakticky nerealizovateľný“, pretože sa v nej nachádzajú dve veľké nemocnice. Podľa šéfa WHO Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa je v nich približne 450 pacientov, z toho 40 na jednotkách intenzívnej starostlivosti.
„V tejto chvíli nie sú k dispozícii žiadne alternatívne zdravotnícke zariadenia,“ uviedol Tedros. Obe nemocnice podľa neho fungujú na plnú kapacitu a zároveň ošetrujú zranených po útokoch z 8. apríla.
22:22 Izrael plánuje začať priame rokovania s Libanonom čoskoro:
22:04 - Kuvajt hlási útok nepriateľských dronov na základňu národnej gardy
Kuvajt oznámil, že jedno zo stanovíšť jeho národnej gardy sa stalo terčom útoku „nepriateľských dronov“. Podľa vlády útok spôsobil „významné materiálne škody“, no nevyžiadal si žiadne obete. Kuvajtská armáda zároveň uviedla, že protivzdušná obrana zasahovala proti nepriateľským dronom a že cieľom útokov boli aj dôležité objekty infraštruktúry.
21:50 - USA budú hostiť rokovania o prímerí medzi Izraelom a Libanonom
Predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí potvrdil, že rezort budúci týždeň usporiada stretnutie venované pokračujúcim rokovaniam o prímerí medzi Izraelom a Libanonom. Oznámenie naznačuje, že Washington chce zohrávať aktívnu úlohu pri hľadaní diplomatického riešenia a udržať rokovania medzi oboma stranami v chode.
21:15 - WHO varuje pred nedostatkom materiálu
Svetová zdravotnícka organizácia upozornila, že libanonským nemocniciam môže už o niekoľko dní dôjsť materiál na ošetrenie ťažkých zranení po izraelských útokoch. „Ak budeme mať ďalší prípad s veľkým počtom obetí, bude to katastrofa,“ varoval zástupca WHO v Libanone Abdinasir Abubakar. Podľa WHO je zdravotný systém na hranici možností a pri ďalšom veľkom útoku môžu chýbajúce zásoby stáť ďalšie životy.
21:04 - Trump verí v mier s Iránom
Trump vyhlásil, že mierová dohoda s Iránom je podľa neho na dosah, a nadchádzajúce rokovania v Pakistane vníma veľmi optimisticky. Americkú delegáciu na sobotných rokovaniach povedie viceprezident J. D. Vance.
Trump zároveň potvrdil, že v stredajšom telefonáte požiadal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua o zmiernenie útokov na Libanon, aby neohrozili krehké prímerie a šance na úspech rokovaní. „Hovoril som s Bibim a bude zdržanlivejší. Myslím si, že by sme mali byť trochu zdržanlivejší,“ povedal Trump.
20:55 - Izrael spustil novú vlnu útokov
Izraelská armáda oznámila, že začala novú vlnu útokov na území Libanonu. Podľa jej vyhlásenia sú terčom odpaľovacie pozície a ďalšie miesta spojené s Hizballáhom.
„Pred chvíľou IDF začali útočiť na odpaľovacie miesta Hizballáhu v Libanone,“ uviedla armáda. Oznámenie naznačuje pokračovanie izraelských vojenských operácií napriek diplomatickým snahám o upokojenie situácie.
20:50 - USA po prímerí zastavili útočné operácie
Americké centrálne velenie uviedlo, že Spojené štáty v súlade s pokračujúcim prímerím pozastavili útočné operácie na Blízkom východe. Admirál Brad Cooper vo videovyhlásení povedal, že Irán utrpel „generačnú vojenskú porážku“.
Zároveň však zdôraznil, že americká armáda v regióne zostáva prítomná, ostražitá a pripravená zasiahnuť, ak to bude potrebné. Podľa Coopera USA naďalej stoja „plece pri pleci“ so svojimi regionálnymi partnermi.
20:43 - Irán avizuje novú fázu správy Hormuzského prielivu
Irán podľa vyhlásenia pripisovaného najvyššiemu vodcovi Modžtábovi Chameneímu prejde do ďalšej fázy spravovania Hormuzského prielivu. Vo vyhlásení sa uvádza, že krajina „neusiluje o vojnu, ale nevzdá sa svojich práv“ a všetky fronty odporu považuje za jednotný celok. Vyhlásenie prichádza v čase, keď doprava cez strategický prieliv zostáva aj po prímerí medzi USA a Iránom výrazne obmedzená.
20:36 - Kallasová odmieta výčitky, že Európa na Blízkom východe robí málo
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová odmietla kritiku, že Európa sa nedostatočne zapája do riešenia krízy na Blízkom východe. V rozhovore pre CNN označila takéto tvrdenia za nespravodlivé a pripomenula, že Európa zároveň čelí vlastným bezpečnostným hrozbám vrátane ruskej vojny proti Ukrajine. „Samozrejme, všetci môžeme urobiť viac,“ priznala, no dodala, že podpora nemôže byť jednostranná.
Kallasová zdôraznila, že EÚ sa napriek tomu snaží prispieť k stabilite regiónu, hoci nie je pôvodcom tamojších kríz. Ako príklady uviedla námorné misie na ochranu lodnej dopravy v Červenom mori, pomoc libanonskej armáde v boji proti Hizballáhu, podporu dvojštátneho riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu aj pomoc Palestínskej samospráve.
20:33 - Netanjahu: V Libanone nie je prímerie, útoky budú pokračovať
Netanjahu odkázal obyvateľom severu krajiny, že „v Libanone nie je žiadne prímerie“ a Izrael bude pokračovať v úderoch proti Hizballáhu. „Budeme pokračovať v silných útokoch na Hizballáh a neprestaneme, kým neobnovíme vašu bezpečnosť,“ uviedol vo vyhlásení zverejnenom úradom predsedu vlády.
Zároveň zopakoval, že cieľom Izraela je odzbrojenie Hizballáhu a dosiahnutie „historickej a trvalej mierovej dohody medzi Izraelom a Libanonom“.
20:30 - Taliansko vyšle do Bejrútu silný signál podpory
Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani oznámil, že v najbližších dňoch navštívi Bejrút, aby vyjadril podporu stabilite Libanonu. „Taliansko je pripravené prispieť k stabilite Libanonu,“ povedal po summite MED9 v Splite s tým, že chce rokovať s prezidentom Džúzífom Awnom a vyslať „jasný odkaz z Talianska ohľadom stability tejto dôležitej krajiny“.
Taliansky krok prichádza po tom, čo izraelská paľba zasiahla vozidlo misie UNIFIL, v ktorom pôsobia aj talianski vojaci. Incident sa obišiel bez zranení, no vyvolal ostrú reakciu Ríma. Premiérka Giorgia Meloniová útok odsúdila a vyzvala Izrael, aby ukončil ofenzívu v Libanone, ktorá podľa nej spôsobila „priveľa smrtí a neprijateľné množstvo vysídlených ľudí“.
20:17 - Hizballáh odmieta priame mierové rokovania s Izraelom
Libanonské militantné hnutie Hizballáh odmieta priame mierové rokovania s Izraelom. Podľa agentúry AFP to vyhlásil poslanec hnutia Fajjád v reakcii na oznámenie Netanjahua, že Izrael chce čo najskôr začať priame rozhovory s Libanonom.
19:56 - Chameneí sa prvýkrát od nástupu do funkcie ozval
Iránske štátne médiá zverejnili písomné vyhlásenie pripisované najvyššiemu vodcovi Modžtábovi Chameneímu, ktorý sa od nástupu do funkcie po smrti svojho otca na verejnosti neukázal. V odkaze uvádza, že iránsky ľud je „víťaznou stranou“ vojny a Irán označuje za „víťazný národ“.
Vyhlásenie prišlo v písomnej forme, podobne ako jeho predchádzajúce odkazy zverejnené počas konfliktu.
19:42 - Netanjahu naznačil rokovania s Libanonom, no útoky môžu pokračovať
Výzva Netanjahua na priame rokovania s libanonskou vládou je zrejme prvým signálom, že Biely dom chce, aby Izrael obmedzil svoju ničivú leteckú kampaň. Hoci Izrael aj USA tvrdia, že Libanon nebol súčasťou prímeria, Washington si zrejme uvedomuje, že bez upokojenia situácie v Libanone bude ťažké dosiahnuť výrazný posun na víkendových rokovaniach v Islamabade.
Zároveň však nie je jasné, ako sa plánované rokovania zlučujú s najnovšou výzvou izraelskej armády na evakuáciu veľkých častí južných predmestí Bejrútu. Podľa správ z Izraela armáda vláde oznámila, že odzbrojenie Hizballáhu bez obsadenia celého Libanonu nie je možné, a preto nemožno vylúčiť, že Izrael ešte pred nástupom diplomacie podnikne ďalšie útoky.
Rutte bráni spojencov pred Trumpom. NATO podľa neho robí pre podporu útokov na Irán takmer všetko, čo USA žiadajú
19:40 - Prvý zahraničný tanker po prímerí prešiel Hormuzským prielivom
Prvým neiránskym ropným tankerom, ktorý od vyhlásenia krehkého prímeria medzi Iránom a Spojenými štátmi preplával cez Hormuzský prieliv, sa vo štvrtok stal tanker MSG plaviaci sa pod gabonskou vlajkou. Loď viezla približne 7000 ton palivového oleja zo Spojených arabských emirátov a podľa monitorovacích údajov smeruje do indického terminálu Aegis Pipavav.
19:32 - Starmer: Útoky na Libanon sú nesprávne a mali by sa zastaviť
Starmer označil izraelské útoky na Libanon za „nesprávne“ a vyhlásil, že „by sa mali zastaviť“. Zároveň však pripustil, že je „ťažké povedať“, či porušujú dočasné prímerie medzi USA a Iránom, keďže podľa neho nie sú známe všetky detaily tejto dohody.
Starmer zdôraznil, že kľúčové je zahrnúť Libanon do prímeria. „Libanon by mal byť súčasťou prímeria a to je dôležitá súčasť celkového prístupu,“ uviedol. Podľa neho preto útoky „by sa nemali diať“.
19:27 - Počet obetí izraelských útokov v Libanone stúpol
Počet obetí stredajších izraelských útokov na Libanon vzrástol na 303 mŕtvych, informovalo libanonské ministerstvo zdravotníctva. Rezort zároveň upozornil, že konečný počet mŕtvych ešte nie je známy, keďže záchranné tímy stále vyprosťujú ďalšie telá spod trosiek.
19:20 - Libanon chce najprv prímerie, Izrael to odmieta
Libanon požaduje dočasné prímerie ešte pred začiatkom priamych rokovaní s Izraelom, no podľa zdroja portálu The Times of Israel tento návrh Izrael odmieta. Bejrút zároveň chce, aby Spojené štáty vystupovali ako sprostredkovateľ a garant prípadnej dohody. O možnom stretnutí vo Washingtone sa už hovorí, no jeho termín ani miesto zatiaľ neboli oficiálne potvrdené.
19:10 - Chameneí sa má prihovoriť k vojne
Iránsky najvyšší vodca Modžtába Chameneí by mal v najbližších hodinách zverejniť posolstvo o vojne a zároveň si ním pripomenúť 40 dní od zabitia svojho otca, bývalého najvyššieho vodcu Alího Chameneího. Informáciu priniesol jeho účet na Telegrame, podľa ktorého bude odkaz zverejnený „o niekoľko hodín“. Zatiaľ nie je jasné, či pôjde o písomné vyhlásenie alebo iný formát.
18:49 - Starmer v Perzskom zálive: Prímerie je krehké
Britský premiér Keir Starmer po príchode do Bahrajnu uviedol, že jeho rokovania s partnermi v krajinách Perzského zálivu sprevádza šok z útokov na štáty, ktoré samy Irán nenapadli, ale aj úľava z dosiahnutého prímeria. Zároveň však podľa neho prevláda presvedčenie, že prímerie je stále veľmi krehké a čaká ho ešte veľa práce.
Podľa Starmera je teraz hlavnou prioritou zabezpečiť, aby sa prímerie zmenilo na trvalé a aby zostal Hormuzský prieliv otvorený. „To si vyžaduje viac než len slová, chce to veľa činov,“ zdôraznil.
18:27 - Rutte obhajuje NATO, no Trump zostáva skeptický
Rutte sa po rokovaní s Trumpom v Bielom dome pokúsil aj verejne obhájiť význam aliancie. Zdôraznil, že NATO je stále relevantné a že európski spojenci si uvedomujú potrebu niesť väčší diel vojenskej záťaže. Priznal však, že niektoré krajiny zaskočil americko-izraelský útok na Irán aj to, že o ňom neboli vopred informované. Podľa neho však odvtedy svoju podporu zvýšili.
Napriek tomu nie je isté, či Trump Rutteho argumenty prijal. Šéf NATO priznal, že americký prezident bol z ich rozhovoru „sklamaný“, hoci ho označil za otvorený a úprimný. Trump následne znovu kritizoval nedostatočnú pomoc NATO vo vojne s Iránom.
18:20 - Libanonský prezident: Jediným riešením je prímerie a priame rokovania s Izraelom
Libanonský prezident Joseph Aún krátko pred vyhlásením Netanjahua uviedol, že „jediným riešením“ súčasnej situácie je prímerie medzi Izraelom a Libanonom, po ktorom by mali nasledovať priame rokovania medzi oboma stranami. Svoj postoj zverejnil v príspevku na sociálnej sieti X.
Aún zároveň vyhlásil, že libanonské bezpečnostné zložky si aj napriek „náročným podmienkam“ naďalej plnia svoje úlohy pri zabezpečovaní bezpečnosti v krajine.
17:58 - Rakúsko vyzvalo Izrael, aby zastavil útoky na civilné ciele v Libanone
Rakúske ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo Izrael, aby okamžite zastavil vojenské operácie proti civilným cieľom a infraštruktúre v Libanone. Zároveň zdôraznilo, že chránení musia byť aj rakúski vojaci pôsobiaci v misií UNIFIL. „Ochrana civilného obyvateľstva a rakúskeho kontingentu UNIFIL je našou najvyššou prioritou,“ uviedol rezort.
Rakúsko má v približne 7500-člennej misii UNIFIL asi 160 vojakov. Namiesto začlenenia Libanonu do prímeria medzi USA a Iránom Viedeň presadzuje návrat k prímeriu medzi Izraelom a Hizballáhom z novembra 2024.
17:54 - Netanjahu avizuje priame mierové rokovania s Libanonom
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že Izrael začne „čo najskôr“ priame mierové rokovania s Libanonom. Podľa jeho kancelárie sa dialóg má zamerať na odzbrojenie Hizballáhu a na nadviazanie mierových vzťahov medzi oboma krajinami. Prvé stretnutie by sa podľa portálu Axios mohlo uskutočniť už budúci týždeň vo Washingtone.
Trump sa stretol so šéfom NATO Markom Ruttem. Diskutovali po hrozbách o možnom vystúpení USA z Aliancie
17:44 - Rusko kritizuje izraelské útoky v Libanone
Ruské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo izraelské útoky v Libanone a označilo ich za agresívne kroky, ktoré ohrozujú mierové rokovania a môžu viesť k ďalšej eskalácii konfliktu v regióne. Moskva zároveň vyzvala na okamžité zastavenie bojov. Izrael však trvá na tom, že dvojtýždňové prímerie medzi USA a Iránom sa nevzťahuje na jeho boj proti Hizballáhu, a preto v útokoch pokračuje.
17:16 - Rutte: Spojenci NATO už plnia požiadavky USA
Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo Washingtone odmietol, že by aliancia podceňovala situáciu, a povedal, že spojenci rýchlo zvyšujú obranné rozpočty. Priznal však, že pri vojne USA a Izraela proti Iránu boli niektorí partneri pri poskytovaní logistickej a ďalšej podpory Spojeným štátom „mierne povedané pomalí“. Dodal, že ich zaskočilo aj to, že Trump ich o úvodných úderoch vopred neinformoval, aby zachoval moment prekvapenia.
Podľa Rutteho dnes už európski spojenci poskytujú USA výraznú podporu a „takmer bez výnimky“ robia všetko, čo od nich Washington žiada. Osobitne vyzdvihol Britániu, ktorá podľa neho vedie koalíciu krajín zameranú na zabezpečenie voľnej plavby cez Hormuzský prieliv. „Je to dôkaz zmeny myslenia,“ uviedol.
17:00 - WHO varuje pred nedostatkom materiálu v libanonských nemocniciach
V niektorých nemocniciach v Libanone môže už v priebehu niekoľkých dní dôjsť materiál potrebný na ošetrenie život ohrozujúcich zranení. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že zásoby sa rýchlo míňajú pre vysoký počet obetí po stredajších rozsiahlych izraelských útokoch.
„Zásoby niektorých prostriedkov na ošetrenie ťažkých zranení boli obmedzené a o pár dní nám môžu dôjsť,“ uviedol zástupca WHO v Libanone Abdinasir Abubaka.
16:57 - Izrael tvrdí, že Hizballáhu uštedril silný úder
Izraelský minister obrany Jisrael Kac vyhlásil, že izraelská operácia v Libanone zasadila Hizballáhu „veľmi silný úder“ a zanechala ho „v šoku a zmätku“.
Zároveň upozornil, že izraelská armáda je pripravená „konať silou“, ak Irán zaútočí na Izrael. Vyjadrenia prichádzajú v čase, keď Teherán označuje izraelské útoky v Libanone za porušenie prímeria a varuje, že jeho ruky „zostanú na spúšti“.
16:41 - Merz obnovil kontakty s Iránom
Nemecký kancelár Friedrich Merz oznámil, že jeho vláda po dlhšej prestávke obnovila rokovania s Iránom s cieľom podporiť mierové úsilie na Blízkom východe. Zdôraznil, že Berlín bude postupovať v koordinácii so Spojenými štátmi a európskymi spojencami. „Po dlhom období ticha, na ktoré sme mali vážne dôvody, teraz ako vláda obnovujeme rokovania s Teheránom,“ povedal Merz.
Zároveň varoval, že pokračujúce izraelské útoky v Libanone môžu ohroziť pripravované mierové rokovania medzi USA a Iránom v Islamabade.
„Závažnosť, s akou Izrael vedie vojnu v tejto oblasti, by mohla spôsobiť zlyhanie celého mierového procesu,“ uviedol. Merz už predtým privítal prímerie medzi Washingtonom a Teheránom a naznačil, že Nemecko je pripravené prispieť aj k zabezpečeniu slobodnej plavby v Hormuzskom prielive.
Merz prisľúbil, že urobí všetko pre zachovanie jednoty NATO, keďže Alianciu považuje za kľúčovú pre bezpečnosť Európy. Reagoval tak na opakovanú kritiku Donalda Trumpa, podľa ktorého spojenci neposkytujú dostatočnú podporu vo vojne v Iráne. „Nechceme, ja nechcem, aby sa NATO rozdelilo... NATO je zárukou našej bezpečnosti, najmä v Európe. Musíme si zachovať chladnú hlavu,“ vyhlásil Merz.
Podľa nemeckého kancelára sa vojna v Iráne stala „transatlantickou skúškou“.
16:40 - Izrael priznal zabitie novinára Al-Džazíry
Izraelská armáda potvrdila, že pri dronovom útoku v západnej časti Pásma Gazy zabila novinára televízie Al-Džazíra Mohammada Višáha. Tvrdí, že išlo o člena Hamásu, ktorý sa „vydával za novinára“ a predstavoval hrozbu pre jej jednotky. Katarská stanica to odmieta a útok označila za „úmyselný a cielený zločin“, ktorého cieľom bolo zastrašiť novinárov a umlčať ich hlasy.
Višáh pracoval pre Al-Džazíru od roku 2018 a zahynul v stredu po zásahu jeho auta na pobrežnej ceste al-Rašíd. Organizácie na ochranu médií upozorňujú, že nejde o ojedinelý prípad. Podľa CPJ mal Izrael v rokoch 2024 a 2025 na svedomí približne dve tretiny všetkých zabitých novinárov a mediálnych pracovníkov vo svete, zatiaľ čo RSF uvádza, že od októbra 2023 izraelská armáda v Pásme Gazy zabila asi 220 novinárov.
16:38 - Libanon žiada Pakistan o podporu proti izraelským útokom
Libanonský premiér Nawáf Salám požiadal pakistanského predsedu vlády Šáhbáza Šarífa o podporu pri úsilí zastaviť izraelské útoky na Libanon. Vyplýva to zo záznamu ich telefonátu, ktorý zverejnil úrad pakistanského premiéra. Salám podľa neho žiadal Pakistan o pomoc pri „okamžitom ukončení útokov zameraných na Libanon a jeho obyvateľov“.
16:32 - Pakistanský premiér odsúdil izraelské útoky na Libanon
Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf odsúdil pokračujúce izraelské útoky na Libanon a po telefonáte s libanonským premiérom Nawáfom Salámom vyjadril sústrasť nad obeťami konfliktu. „Dôrazne som odsúdil pretrvávajúcu izraelskú agresiu proti Libanonu,“ uviedol s tým, že boje si vyžiadali tisíce ľudských životov.
Šaríf zároveň potvrdil, že Pakistan chce podporovať mierové úsilie na Blízkom východe vrátane pripravovaných rokovaní medzi Iránom a USA v Islamabade. Pripomenul aj svoj skorší výrok, že prímerie má platiť „všade“ vrátane Libanonu, čo však Izrael aj Spojené štáty následne odmietli.
Trump sa stretol so šéfom NATO Markom Ruttem. Diskutovali po hrozbách o možnom vystúpení USA z Aliancie
16:18 - Francúzsko pripúšťa novú debatu o dohode EÚ s Izraelom
Francúzska diplomacia pripustila, že pre izraelské útoky v Libanone a situáciu na Západnom brehu Jordánu sa môže v Európskej únii znovu otvoriť diskusia o pozastavení asociačnej dohody s Izraelom.
„Vzhľadom na vážnosť toho, čo sa stalo včera, aj vzhľadom na situáciu na Západnom brehu Jordánu nemožno vylúčiť,“ že sa táto téma opäť dostane na stôl, uviedol hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí Pascal Confavreux. Zároveň povedal, že kroky Izraela sú „nielen neprijateľné, ale aj neprimerané“.
Asociačná dohoda, platná od roku 2000, upravuje politický dialóg a obchodné vzťahy medzi EÚ a Izraelom. Jej prípadné pozastavenie by však museli jednomyseľne schváliť všetky členské štáty, čo je vzhľadom na rozdielne postoje krajín únie neisté.
16:02 - Zdroj TASS: Irán denne pustí cez Hormuzský prieliv menej než 15 lodí
Irán v rámci dvojtýždňového prímeria so Spojenými štátmi umožní denne preplávať Hormuzským prielivom menej ako 15 lodiam, pričom pohyb v strategickej úžine podlieha prísnemu dohľadu Revolučných gárd. Pre ruskú agentúru TASS to uviedol vysokopostavený iránsky predstaviteľ, podľa ktorého sa situácia k predvojnovému stavu už nevráti.
Teherán podmieňuje udržanie mieru odblokovaním zmrazených aktív, nezvyšovaním americkej vojenskej prítomnosti v regióne a následnou formalizáciou konca vojny prostredníctvom rezolúcie BR OSN. „Ak ukončenie vojny nebude zakotvené v rezolúcii BR OSN na základe našich dohodnutých podmienok, sme plne pripravení obnoviť boj proti USA a sionistickému režimu,“ zdôraznil zdroj s tým, že pri plnení dohôd o obohacovaní uránu Irán nateraz zostáva striktný.
15:25 - Irán tvrdí, že Libanon patrí do prímeria, varuje pred následkami
Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf vyhlásil, že Libanon aj celá takzvaná os odporu sú „neoddeliteľnou súčasťou prímeria“ medzi Iránom a Spojenými štátmi. Zároveň varoval, že jeho porušenie vyvolá tvrdú reakciu. Teherán tak rozširuje výklad prímeria aj na spojenecké skupiny v regióne vrátane Hizballáhu.
Kálíbáfovo vyhlásenie prišlo deň po rozsiahlych izraelských útokoch v Libanone, pri ktorých podľa libanonskej civilnej obrany zahynulo najmenej 254 ľudí.
Netanjahu však vyhlásil, že armáda bude proti Hizballáhu zasahovať „kdekoľvek to bude potrebné“. Hizballáh následne odpálil rakety na Izrael a uviedol, že v odvetných akciách bude pokračovať.
Iránsky prezident Masúd Pezeškján vyhlásil, že izraelské útoky na Libanon porušujú dohodu o prímerí medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom. Podľa neho preto strácajú zmysel aj plánované mierové rokovania, ktoré by sa mali začať v piatok alebo cez víkend v Islamabade.
15:12 - Súd s Netanjahuom sa po prímerí obnoví
Súdny proces s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v korupčnej kauze bude od nedele pokračovať po tom, čo Izrael zrušil výnimočný stav. „Po zrušení výnimočného stavu a návrate súdneho systému k fungovaniu sa pojednávania obnovia ako obvykle,“ uviedol súd. Pojednávania majú prebiehať od nedele do stredy.
Výnimočný stav zrušili po tom, čo Izrael od stredajšieho rána nezaznamenal žiadne rakety z Iránu v rámci prímeria. To však aj naďalej ohrozujú pokračujúce izraelské útoky v Libanone. Netanjahu, ktorý čelí obvineniam z úplatkárstva, podvodu a zneužitia dôvery, vinu odmieta.
15:10 - Cena ropy na okamžité dodanie v Európe je na rekorde
Cena takzvanej fyzickej ropy, teda ropy na okamžité dodanie, v Európe vyskočila na rekord. Severomorský typ Forties podľa dát spoločnosti LSEG prekonal hranicu 146 dolárov za barel. Podľa analytikov je to signál, že trh neverí v rýchle obnovenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, od ktorého závisia aj aktuálne ceny benzínu a nafty.
Na rozdiel od bežného obchodovania s ropou na komoditných trhoch, kde dominujú termínové kontrakty na dodanie v nasledujúcich mesiacoch, fyzická ropa sa predáva mimo verejných trhov priamo medzi producentmi a rafinériami. Práve tieto obchody teraz lepšie ukazujú okamžité napätie na trhu.
15:08 - Izrael nariadil evakuáciu južných predmestí Bejrútu
Izrael nariadil obyvateľom viacerých južných predmestí libanonského hlavného mesta Bejrút okamžitú evakuáciu. Tvrdí, že plánuje ďalšie útoky na „vojenskú infraštruktúru“ hnutia Hizballáh, píše BBC.
Hovorca izraelskej armády Avichaj Adrai vyhlásil, že Izrael nechce civilistom ublížiť, a preto ich z bezpečnostných dôvodov vyzval na okamžitý odchod.
„Izraelská armáda pokračuje v útokoch na vojenskú infraštruktúru patriacu teroristickej organizácii Hizballáh v celej oblasti Dahíja. IDF vám nemá v úmysle ublížiť, a preto sa musíte pre svoju bezpečnosť okamžite evakuovať,“ uvádza sa vo vyhlásení armády.
15:00 - Európski diplomati vnímajú tlak USA ako ultimátum
Viacerí európski diplomati podľa informácií o rokovaniach medzi Donaldom Trumpom a Markom Ruttem vnímajú americký tlak na vojenské zapojenie v Hormuzskom prielive ako ultimátum. Washington už od európskych partnerov nechce len politickú podporu, ale žiada konkrétne záväzky na vyslanie vojnových lodí či iných kapacít.
Diplomatické napätie zvyšuje aj to, že Trump údajne posudzuje európske krajiny podľa toho, či vojnu s Iránom podporili alebo odmietli. Do tejto línie sa dostalo aj Nemecko, hoci USA nebránilo vo využívaní svojich základní. Spor tak čoraz viac ukazuje rozdiel medzi tvrdým postojom Washingtonu a opatrnejším prístupom časti európskej diplomacie.
Irán má urán na 11 bômb ako v Hirošime. Podľa experta Žiarovského však režim zatiaľ nezvládol tento kľúčový krok
14:36 - Libanon: Vláda obmedzila držanie zbraní v Bejrúte
Libanonská vláda vo štvrtok nariadila bezpečnostným zložkám, aby obmedzili držanie zbraní v Bejrúte výlučne na štátne inštitúcie. Toto opatrenie oznámila deň po masívnych izraelských útokoch v Libanone.
„Armáda a ozbrojené zložky sú vyzvané, aby okamžite začali posilňovať úplné uplatňovanie štátnej moci v oblasti Bejrútu a aby zbrane spravovali výlučne do rúk legitímnych orgánov,“ uviedol libanonský premiér Nawáf Salám na záver zasadnutia kabinetu.
Podľa ministra informácií Paula Morcosa proti tomuto rozhodnutiu namietali dvaja ministri z politického bloku Hizballáhu.
Libanonská vláda v marci zakázala vojenské aktivity militantného hnutia Hizballáh, ktoré zatiahlo Libanon do vojny na Blízkom východe, keď 2. marca vystrelilo rakety na Izrael.
AFP konštatuje, že rozhodnutie vlády zakázať vojenské aktivity tohto proiránskeho šiitského hnutia ho nezastavilo od vykonávania vojenských operácií.
14:35 - Reuters: Hormuzský prieliv je naďalej prakticky uzavretý, za deň preplávalo šesť lodí
Za posledných 24 hodín preplávalo Hormuzským prielivom len šesť nákladných lodí vrátane jedného ropného tankera, takže doprava zostáva aj po prímerí medzi USA a Iránom minimálna. Pred vojnou tadiaľ denne prechádzalo približne 135 lodí.
Cez túto kľúčovú trasu pritom bežne smeruje asi pätina svetových dodávok ropy a LNG, ale aj veľká časť hnojív a ďalšieho tovaru.
Obmedzená prevádzka zvyšuje nervozitu na trhoch a oslabuje dôveru v oživenie po oznámení prímeria. Nórski rejdari odmietajú plavbu bez bezpečnostných záruk a spoločnosť Hapag-Lloyd upozorňuje, že úplné obnovenie prevádzky by mohlo trvať šesť až osem týždňov.
14:25 - Izraelské útoky na Libanon porušujú prímerie, povedal iránsky prezident
Izraelské útoky na Libanon porušujú dohodu o prímerí medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom, povedal dnes iránsky prezident Masúd Pezeškján. Kvôli izraelským útokom budú podľa neho rokovania o mieri bezvýznamné, informovala agentúra Reuters. Dohoda o prímerí bola oznámená v noci na stredu, Izrael ale tvrdí, že sa nevzťahuje na jeho boj s libanonským hnutím Hizballáh. V stredu izraelská armáda uskutočnila najviac úderov na Libanon od začiatku tejto vojny 28. februára; zomrelo pri nich podľa tamojšej vlády vyše 200 ľudí.
14:15 - Iránsky diplomat v Pakistane oznámil zrejme predčasne príchod delegácie svojej krajiny
Iránsky veľvyslanec v Pakistane Rezá Amirí Moghadam na sociálnej sieti X oznámil, že do Islamabadu dnes príde iránska delegácia na rokovania so Spojenými štátmi o riešení krízy na Blízkom východe.
Jeho príspevok ale zo siete X neskôr zmizol, podľa úradníka veľvyslanectva, s ktorým hovorila agentúra AFP, sa tam táto informácia dostala predčasne. Úradník ambasády však neuviedol, či sa iránska delegácia dnes v Islamabade očakáva.
„Napriek skepse iránskej verejnej mienky kvôli opakovanému porušeniu prímeria zo strany izraelského režimu príde dnes večer iránska delegácia do Islamabádu na seriózne rokovania týkajúce sa desiatich bodov navrhnutých Iránom,“ napísal iránsky veľvyslanec na sieti X v príspevku, ktorý neskôr zmizol.
13:50 - Maďarsko po predvlaňajšom útoku na členov Hizballáhu ponúkalo pomoc Iránu
Maďarská vláda ponúkala Iránu pomoc krátko po tom, ako v dôsledku izraelskej operácie predvlani v septembri v Libanone explodovali tisíce pagerov patriacich členom radikálneho šiitského hnutia Hizballáh napojeného na Teherán.
Napísal o tom denník The Washington Post (WP). Pozornosť k Maďarsku sa po tomto útoku obrátila kvôli tomu, že na explodujúcich pageroch bolo logo taiwanskej firmy, ktorej zástupcovia tvrdili, že zariadenie na základe licenčnej zmluvy vyrobila maďarská spoločnosť.
„Naša tajná služba už kontaktovala vaše služby a bude zdieľať všetky informácie, ktoré v súvislosti s týmto vyšetrovaním zhromaždila,“ povedal šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó svojmu iránskemu náprotivku Abbásovi Arakčímu v telefonáte z 30. septembra 2024.
WP uvádza, že má k dispozícii kópiu jeho záznamu vyhotoveného maďarskou vládou. Szijjártó Arakčímu sľúbil, že Maďarsko bude s iránskymi tajnými službami „zdieľať každý možný dokument“.
Škandál v Maďarsku pred voľbami. Uniknuté nahrávky odhaľujú, ako Szijjártó vynášal informácie Lavrovovi
13:48 - Šéf iránskej organizácie pre atómovú energiu vylúčil obmedziť obohacovanie uránu
Šéf iránskej organizácie pre atómovú energiu Mohammad Eslámí vylúčil akékoľvek obmedzenie iránskeho obohacovania uránu. Požiadavky USA a Izraela v tomto smere označil za zbožné želania.
„Požiadavky našich nepriateľov na obmedzenie iránskeho programu obohacovania uránu sú zbožné želania, ktoré budú pochované,“ vyhlásil Eslámí v rozhovore pre iránske médiá.
Trump uvádza, že Irán v rámci súhlasil prímerie s ukončením obohacovania uránu. Naopak predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf uviedol, že podľa podmienok dohody o pokoji zbraní má Teherán právo v obohacovaní uránu pokračovať.
13:22 - Kallasová: Izraelské útoky v Libanone ohrozujú prímerie medzi USA a Iránom
Izraelské kroky v Libanone ohrozujú americko-iránske prímerie, uviedla vo štvrtok na sociálnej sieti X vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová. Toto prímerie by sa podľa nej malo vzťahovať aj na Libanon.
„(Libanonské militantné hnutie) Hizballáh zatiahlo Libanon do vojny, ale právo Izraela brániť sa neospravedlňuje spôsobovanie takejto masívnej deštrukcie,“ napísala Kallasová.
Šéfka únijnej diplomacie poznamenala, že izraelské útoky v stredu zabili stovky ľudí „čo sťažuje obhajobu toho, že takéto tvrdé zásahy spadajú pod sebaobranu“.
Kroky Izraela vystavujú prímerie medzi USA a Iránom silnému tlaku a toto prímerie by sa malo vzťahovať na Libanon.
„Hizballáh sa musí odzbrojiť, ako to sľúbil. EÚ podporuje úsilie Libanonu odzbrojiť Hizballáh,“ dodala.
Hezbollah dragged Lebanon into the war, but Israel’s right to defend itself does not justify inflicting such massive destruction.
— Kaja Kallas (@kajakallas) April 9, 2026
Israeli strikes killed hundreds last night, making it hard to argue that such heavy-handed actions fall within self-defence.
Israeli actions are…
12:37 - CNBC: Po vojne na Blízkom východe môže ceny potravín zvýšiť aj jav super El Niño
Po dopadoch vojny na Blízkom východe a globálnych problémoch s hnojivami by mohol k rastu cien potravín prispieť aj nezvyčajne silný jav El Niño ku koncu tohto roka. Predpoklad, že sa jav nazývaný super El Niño naozaj objaví, zhoršuje vyhliadky na zber kakaových bôbov, stolových olejov, ryže alebo cukru. Napísal to web americkej televízie CNBC.
Podľa klimatológov je čoraz pravdepodobnejšie, že sa jav El Niño prispievajúci k otepľovaniu planéty sformuje v silnejšej forme v najbližších mesiacoch. Americkí meteorológovia vidia asi tretinovú pravdepodobnosť, že sa nepriaznivé podmienky objavia v období od októbra do decembra.
Európske modely naznačujú ešte vyššiu pravdepodobnosť vzniku super El Niña. Tento jav je charakterizovaný výrazným oteplením povrchu mora vo východnom Tichomorí, čo môže zásadne ovplyvniť počasie po celom svete.
„Niektoré komodity sú voči tomuto javu obzvlášť citlivé,“ upozornil Chris Jaccarini z britskej neziskovej organizácie Energy and Climate Intelligence Unit. „El Niño zvyčajne tlačí hore ceny kakaa, potravinárskych olejov, ryže a cukru. Existujú aj širšie riziká pre produkty spojené s trópmi, ako sú banány, čaj, káva, čokoláda alebo mäso zvierat kŕmených sójou,“ dodal.
12:32 - Netanjahu hrozí pokračovaním izraelských útokov v Libanone
Izrael bude útočiť na libanonské militantné hnutie Hizballáh „kdekoľvek to bude potrebné,“ uviedol vo štvrtok izraelský premiér Benjamin Netanajahu.
Vyjadril sa tak deň po masívnych útokoch v Libanone, pri ktorých podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva prišlo o život 203 ľudí a viac ako 1000 utrpelo zranenia.
„Pokračujeme v zásahoch proti Hizballáhu so silou, precíznosťou a odhodlaním,“ napísal Netanjahu na sieti X. Izrael podľa neho zabil tajomníka a synovca vodcu Hizballáhu Alího Júsufa Haršího a armáda v noci zasiahla „teroristickú infraštruktúru“ v južnom Libanone, ako napríklad priechody používané na presun “tisícov“ zbraní, rakiet a zariadení na odpaľovanie či veliteľstvá militantnej skupiny.
„Náš odkaz je jasný: Ktokoľvek koná proti izraelským civilistom, bude zasiahnutý. Budeme pokračovať v útokoch na Hizballáh, kdekoľvek to bude potrebné, až kým neobnovíme plnú bezpečnosť obyvateľov severu (Izraela),“ dodal premiér.
אנחנו ממשיכים להכות בחיזבאללה בעוצמה, בדיוק ובנחישות.
— Benjamin Netanyahu - בנימין נתניהו (@netanyahu) April 9, 2026
בביירות חיסלנו את עלי יוסף חרשי, מזכירו האישי של מזכ״ל ארגון הטרור חיזבאללה נעים קאסם ואחד האנשים הקרובים אליו ביותר.
במקביל, הלילה תקף צה״ל שורת תשתיות טרור בדרום לבנון: מעברים ששימשו להעברת אלפי אמצעי לחימה, רקטות… pic.twitter.com/tKGuRJKBIE
Nižšie si pozrite reportáž so súhrnom najdôležitejších informácií.
12:00 - V Iráne počet obetí vojny presiahol 3 000
Počet obetí vojny presiahol v Iráne od začiatku americko-izraelských úderov 3 000. Podľa agentúry Reuters to médiám povedal šéf iránskeho orgánu forenznej medicíny.
Predchádzajúce známe údaje prezentované exilovou ľudskoprávnou organizáciou HRANA v pondelok uvádzali 1 665 mŕtvych civilistov, z toho najmenej 248 detí. Štvrtkové oznámenie nerozlišuje medzi civilistami a členmi iránskych ozbrojených zložiek.
11:57 - Irán si pripomína 40 dní od smrti ajatolláha Alího Chameneího
Tisíce Iráncov vo štvrtok vzdali poctu bývalému najvyššiemu duchovnému vodcovi Alímu Chameneímu, ktorý bol v Iráne pri moci takmer štyri desaťročia a bol zabitý 28. februára, v prvý deň vojny vyvolanej Izraelom a USA. Informoval o tom spravodajský web L'Orient-Le Jour (OLJ).
Chameneího syn Modžtabá, ktorý bol začiatkom marca zvolený na post najvyššieho vodcu, sa zatiaľ na verejnosti neukázal. Podľa iránskych úradov je jeho účasť na spomienkových podujatiach vo štvrtok málo pravdepodobná, pretože bol zranený pri jednom z raketových úderov.
Celoštátne obrady usporiadané v 40. deň od Chameneího smrti sa začali o 09:40 h miestneho času (08:00 h SELČ) - presne v tomto čase 28. februára prišiel Chameneí o život pri útoku na jeho rezidenciu v Teheráne. Spolu s ním zahynuli desiatky vysokopostavených dôstojníkov iránskych bezpečnostných zložiek a úradníkov.
Podporovatelia vlády sa zhromaždili v Teheráne v Iráne, aby si pripomenuli 40. deň od úmrtia najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, vo štvrtok 9. apríla 2026.
11:44 - Meloniová: Európa a USA musia spolupracovať
Talianska premiérka Giorgia Meloniová vo štvrtok vyzvala Európu a Spojené štáty na spoluprácu a upozornila, že v opačnom prípade riskujú „paralýzu“. Agentúra AFP konštatuje, že vzťahy medzi USA a Európu sú napäté z dôvodu vojny v Iráne.
„Je nespochybniteľné, že zažívame obzvlášť náročný moment vo vzťahoch medzi Európou a Spojenými štátmi,“ povedala v parlamente Meloniová. Talianska premiérka má podľa francúzskej tlačovej agentúry blízky vzťah s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
„To, čo nazývame Západom, stojí na dvoch nohách - európskej a severoamerickej. Ak sa obe nohy nepohnú rovnakým smerom, Západ je odsúdený na paralýzu a nakoniec na irelevantnosť,“ konštatovala.
Meloniovej vládna koalícia je podľa jej slov „tvrdohlavo“ orientovaná na Západ, pretože iba keď je Západ jednotný, môže byť silou schopnou presadiť svoj hlas na svetovej scéne.