Trump pohrozil zničením celej civilizácie. Na záver však iránskemu ľudu paradoxne poprial Božie požehnanie
Americký prezident Donald Trump v utorok (7. 4.) na svojej sociálnej sieti pohrozil zničením celej jednej civilizácie, ak Irán neprijme dohodu. S odkazom na svoje predchádzajúce ultimátum napísal, že sa to ukáže v utorok večer (v noci na stredu SELČ).
Podľa šéfa Bieleho domu totiž nastal jeden z najvýznamnejších momentov v dejinách sveta. Na konci príspevku, v ktorom hrozil Iránu zničením, Trump napísal: „Boh žehnaj skvelému iránskemu ľudu“.
„Dnes v noci zanikne celá jedna civilizácia a už sa nikdy nevráti. Nechcem, aby sa to stalo, ale pravdepodobne sa to stane. Avšak teraz, keď máme úplnú a totálnu zmenu režimu, kde prevládajú odlišné, múdrejšie a menej radikalizované mysle, možno sa stane niečo revolučne úžasné, kto vie?“, napísal Trump.
„Dozvieme sa to dnes v noci, v jednom z najdôležitejších okamihov v dlhej a zložitej histórii sveta. 47 rokov vydierania, korupcie a smrti konečne skončí. Boh žehnaj skvelému iránskemu ľudu!“, dodal.
Ultimátum: Dohoda alebo ničenie infraštruktúry
Trump hrozí Iránu, že USA zničia všetky iránske elektrárne a mosty, ak Teherán do utorka neprijme dohodu, ktorá by mu vyhovovala. Takáto dohoda musí podľa amerického prezidenta zahŕňať aj otvorenie Hormuzského prielivu.
Irán diktuje podmienky mieru. Od USA žiada vojnové reparácie a vyhráža sa útokmi aj mimo Blízkeho východu
V mimoriadne vulgárnom príspevku Trump v nedeľu napísal: „V utorok bude v Iráne Deň elektrární a Deň mostov, všetko v jednom... Otvorte ten zasraný prieliv, vy šialení bastardi, alebo budete žiť v pekle“, príspevok zakončil „chválou Alaha“. V nasledujúcom príspevku napísal „utorok 20:00“, čo je streda 2:00 SELČ.
Trump hrozí vyhladením civilizácie
Trump v posledných dňoch a týždňoch opakovane odkladal svoje ultimátum voči Iránu týkajúce sa uzavretia dohody alebo otvorenia Hormuzského prielivu a menil svoje vyhrážky, jeho posledná lehota stanovená na utorkový večer je však sprevádzaná doteraz najvážnejšou hrozbou, poznamenáva agentúra AP. Najnovšie vyhrážky amerického prezidenta adresované Iránu, najmä hrozba vyhladením celej jednej civilizácie, veľmi znepokojujú šéfa OSN Antónia Guterresa, uviedol podľa agentúry AFP jeho hovorca.
„Generálny tajomník je veľmi znepokojený vyhláseniami, ktoré sme počuli včera a opäť dnes ráno a ktoré naznačujú, že celý národ či celá civilizácia by mohli byť vystavené dôsledkom politických a vojenských rozhodnutí,“ uviedol Guterresov hovorca Stéphane Dujarric. „Žiaden vojenský cieľ neospravedlňuje masívne ničenie infraštruktúry spoločnosti ani úmyselné spôsobovanie takého utrpenia civilnému obyvateľstvu,“ dodal.
Iránsky veľvyslanec pri OSN Amír Saíd Íravání na utorkovom zasadnutí Bezpečnostnej rady k rezolúcii o Hormuzskom prielive uviedol, že ak Trump splní svoje hrozby, Teherán uplatní svoje prirodzené právo na sebaobranu a podnikne „okamžité a primerané“ odvetné kroky. Hrozba zánikom celej jednej civilizácie, ak sa nedosiahne dohoda, podľa neho predstavuje podnecovanie k vojnovým zločinom a potenciálne k genocíde. Íravání vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby sa proti Trumpovej rétorike ohradilo, kým nebude neskoro.
Varovanie pred útokmi na elektrárne
Neuvádzaný vysokopostavený iránsky predstaviteľ agentúre Reuters oznámil, že Irán a USA si naďalej vymieňajú správy prostredníctvom Pakistanu. Teherán však podľa zdroja nepreukáže flexibilitu, ak po ňom bude Washington požadovať, aby pod tlakom kapituloval.
Zdroj tiež uviedol, že Irán prostredníctvom Kataru odkázal Spojeným štátom, že ak USA zaútočia na iránske elektrárne, iránske odvetné údery „ponoria do tmy celý región vrátane Saudskej Arábie“.
Ak sa situácia vymkne spod kontroly, podľa zdroja by spojenci Iránu, respektíve jemenskí šiitskí povstalci Húsíovia, mohli uzavrieť úžinu Báb al-Mandab, ktorá je strategicky dôležitá pre prepravu ropy, keďže spája Adenský záliv s Červeným morom a lode tadiaľ ďalej prepravujú náklad do Európy cez Suezský prieplav.
Zatiaľ čo uzavretie Hormuzského prielivu má vplyv hlavne na ázijské krajiny, uzavretie úžiny Báb al-Mandab by mohlo mať dôsledky pre európske zásoby energie a dovoz z Ázie, poznamenala webová stránka stanice France 24.
Spojené štáty a Izrael začali 28. februára útoky proti Iránu, ktoré vyvolali regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci v odvetu začali pomocou dronov, balistických striel a rakiet útočiť nielen na Izrael a americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách.
V dôsledku vojny, vrátane iránskej blokády Hormuzského prielivu, výrazne vzrástli ceny ropy a plynu na medzinárodných trhoch.