Politológ o Petrovi Pellegrinim: Z „prezidenta mieru“ sa stal záložák, jeho snahu o pokoj brzdí koalícia
Peter Pellegrini má za sebou takmer dva roky svojho päťročného mandátu. Hoci do úradu nastupoval s heslom o spájaní spoločnosti a upokojení politickej scény, realita parlamentnej republiky a vyostrené vzťahy v koalícii mu v tom podľa politológa Miroslava Řádka bránia. Čím si prezident v uplynulom období stihol pohnevať premiéra a ktorý moment doteraz najviac definoval jeho pôsobenie?
Peter Pellegrini oficiálne zložil prezidentský sľub 15. júna 2024. Politológ Miroslav Řádek v rozhovore pre ta3 hodnotí jeho doterajšie pôsobenie neutrálne. Zdôrazňuje pritom, že hoci ide o autonómneho politického funkcionára, v našom ústavnom systéme má hlava štátu pomerne obmedzené kompetencie.
„Musíme si uvedomiť, že sa nachádzame v parlamentnej republike. My sme Petra Pellegriniho vnímali najmä cez štandardné príležitosti, ako sú správy o stave republiky či novoročné príhovory. Iných iniciatív bolo skromnejšie, než sa možno očakávalo,“ uviedol Řádek.
Prezident mieru alebo muž pripravený do boja?
Podľa politológa bol kľúčovým momentom, ktorý Pellegrinimu pomohol vyhrať voľby, naratív „prezidenta mieru“. Ten však podľa neho dostal trhliny počas minulého leta. „S prekvapením sme sledovali jeho účasť na príprave národných obranných síl. Z prezidenta mieru sa zrazu stal takzvaný ,záložák‘, muž pripravený do boja. Verejnosť na to reagovala veľmi rozporuplne,“ pripomína politológ.
Za jeden z mála moderných a netradičných krokov považuje účasť prezidenta na technologickom samite v Indii, kde sa diskutovalo o umelej inteligencii. Podľa Řádka je Pellegrini jedným z mála slovenských politikov, ktorí si uvedomujú dôležitosť technológií pre budúcnosť spoločnosti, hoci ostatné jeho aktivity zostávajú skôr v konvenčnej rovine.
Konflikt so Smerom a kauza oznamovateľov
Doterajšie obdobie Petra Pellegriniho poznačil aj legislatívny proces, pri ktorom sa ocitol pod tlakom vládnej koalície. Politológ mu vyčíta najmä rýchle podpísanie novely zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti na prelome rokov.
„Pán prezident sa trošku unáhlil so schválením tejto legislatívy, ktorú nasilu pretlačila vládna koalícia. Čakalo sa, či ju odmietne, no on ju veľmi rýchlo podpísal,“ konštatuje Řádek. Paradoxom podľa neho zostáva, že samotná vláda neskôr svoje rozhodnutie v tejto veci korigovala.
Pellegriniho snaha o autonómiu však narazila na odpor premiéra Roberta Fica. Ten prezidentovi adresoval ostré slová po tom, čo Pellegrini naznačil výhrady k rušeniu úradu na ochranu oznamovateľov. „Premiér vtedy jasne povedal, že ak bude Peter Pellegrini opäť kandidovať, strana Smer ho v ďalších voľbách nepodporí. Tu sme mohli vidieť hranice Pellegriniho štátnickej prezieravosti,“ uzavrel Miroslav Řádek s tým, že hlboké rozdelenie slovenskej spoločnosti prezidentova povahová výbava pravdepodobne nedokáže prekonať.
Celý rozhovor si môžete pozrieť aj tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"