Posledný rok v škôlke by mal byť povinný, presadzuje Most-Híd
Myšlienka povinnej predškolskej prípravy by sa mala v podobe legislatívneho návrhu dostať do parlamentu. Návrh zákona chce po jeho odsúhlasení v koalícii predložiť strana Most-Híd. Jej zástupcovia podrobnosti predstavili na tlačovej konferencii.
Sociálne znevýhodnené deti
"Predškolská dochádzka bude povinná v poslednom roku pred nástupom do školy, teda od piatich rokov dieťaťa," objasnil podstatu návrhu splnomocnenec vlády SR pre rómske menšiny Ábel Ravasz (nominat Mosta-Híd). "Samozrejme, táto povinnosť nebude platiť len pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, je však samozrejme cielená najmä na deti z chudobných rómskych komunít," priznal Ravasz.
"Tak, ako je v prípade integrácie Rómov kľúčovou oblasťou vzdelanie, je v oblasti vzdelania kľúčová práve predškolská príprava," zdôraznil splnomocnenec, naznačujúc, že absencia predškolskej prípravy znevýhodňuje dieťa v škole a má dopad i na celkové dosiahnuté vzdelanie, teda i na možnosti uplatniť sa na trhu práce.
Povinná škôlka má byť bezplatná, predstavou Mosta-Híd je tiež, aby deti mali bezplatne jedno teplé jedlo denne. Podľa Ravasza by to malo byť motivačným prvkom a práve motivácia by mala stáť za úspešnou realizáciou zákona v praxi. Potrebná je preto podľa neho čo najintenzívnejšia terénna práca, ktorá by presvedčila rodičov rómskych detí v chudobných regiónoch, aby svoje deti chceli dať do škôlky.
Na východe je dochádzka nižšia
Na druhej strane povinnosť nechce za každú cenu spájať s prípadnou represiou. "Pre rodičov, ktorí nechcú dávať svoje deti do škôlky, sme v návrhu uplatnili takzvaný opt-out systém, na základe ktorého rodič pri splnení istých podmienok bude môcť svoje dieťa z povinnej školskej dochádzky odhlásiť,“ uviedol Ravasz.
Zákon by mal byť aplikovaný v dvoch vlnách. Korešponduje s faktom, že v západnej časti Slovenska je zaškolenosť detí v predškolskom veku oveľa vyššia, ako je to vo východnej časti krajiny, kde je taktiež viac rómskych detí. "Preto by sme v prvej vlne, od roku 2019, chceli opatrenia zacieliť práve na Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj, od roku 2020 v ostatných regiónoch," vysvetlil Ravasz.
Štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Krajňák v tejto súvislosti spresnil, že kým v regiónoch západného Slovenska navštevuje materskú školu 97 až 98 percent detí, v regiónoch na východnom Slovensku toto číslo klesá pod 90 percent. Celoeurópsky priemer je pritom 95 percent. "Už z toho je vidieť, že je naozaj potrebné túto záležitosť riešiť, aj odborníci sa zhodujú, že toto je naozaj kľúčové opatrenie, navyše je aj v súlade s víziou Učiace sa Slovensko, preto verím, že sa bude realizovať," povedal Krajňák.
Peniaze nie sú prekážkou
Podľa rómskeho splnomocnenca chýba v súčasnosti na Slovensku 12.000 miest v škôlkach, na dobudovanie týchto kapacít je potrebných 30 až 60 miliónov eur, podľa toho, či pôjde o murované alebo modulové stavby. Peniaze však nie sú prekážkou realizácie projektu. "Máme ich na to z európskych zdrojov, jednak prostredníctvom výzvy ministerstva vnútra i prostriedkov Integrovaného regionálneho operačného programu, celkovo je k dispozícii približne 130 miliónov," uviedol Ravasz.
Splnomocnenec verí, že opatrenie by mohlo dosiahnuť podobný efekt ako v susednom Maďarsku, kde sa zaškolenosť detí z marginalizovaných rómskych komunít po zavedení povinnej školskej dochádzky zvýšila na 95 percent. Predseda strany Most-Híd Béla Bugár označil návrh za systémové, koncepčné riešenie, za ktorým má byť široká zhoda, vychádzajúca i z doterajších diskusií so zástupcami ministerstva školstva, Združenia miest a obcí Slovenska či starostami obcí.
"Za týmto návrhom sú teda rokovania, nie to, že sme sa zobudili a povedali si, že niečo navrhneme," narážal Bugár na minulotýždňovú aktivitu predstaviteľom OĽaNO-NOVA. Podľa Bugára budú nasledovať rokovania s koaličnými partnermi a "dolaďovanie návrhu". V takej podobe by mal byť predložený do parlamentu.