Výtržnosti už nebudú „lacná sranda“. Nové tresty zabolia nielen peňaženky, štát zavádza zmeny po 30 rokoch
Výtržnosti na verejnosti už nebudú lacnou záležitosťou. Rezort vnútra totiž po tridsiatich rokoch mení výšku pokút, a pridáva hriešnikom aj verejnoprospešné práce. Kto ich ignoruje, môže si zavariť na poriadny problém.
Rušenie nočného pokoja či drobné krádeže. Priestupky, ktoré policajti riešia denne, by po novom mohli stáť previnilcov výrazne viac. Súčasnú 33-eurovú pokutu chce štát strojnásobiť. A ak ju páchateľ nezaplatí na mieste, môže sa vyšplhať až na 750 eur.
„Súčasná výška pokút nespĺňa výchovný, represívny a ani preventívny charakter sankcie. Takto nízko ustanovené výšky pokút dostatočne neodrádzajú od páchania priestupkov,“ uvádza ministerstvo vnútra.
Žilinka: Drobné krádeže tvoria polovicu všetkých obvinení. Priestupkové konania podľa neho páchateľov neodstrašili
Pridali sa aj verejnoprospešné práce
Pokuty sa menia po viac než troch desaťročiach a pridáva sa aj úplne nová sankcia - verejnoprospešné práce. Týkať sa majú tých, ktorí pokutu nezaplatia, alebo poškodia mestský majetok. V praxi by mohli napríklad pomáhať s upratovaním, kosením alebo v zime s odhŕňaním chodníkov.
Novinky majú svojich odporcov dokonca aj v koalícii. Šéf rezortu regiónov upozorňuje, že návrh zákona nemá jasne stanovené pravidlá a necháva úradom príliš voľné ruky.
„Chýbajú tam pravidlá primeranosti, napríklad rozsah hodín je ponechaný bez nejakého rámca. Nestanovuje to jasný mechanizmus, ako určiť počet hodín prác vo vzťahu k výške pokuty alebo závažnosti priestupku,“ myslí si minister investícií a regionálneho rozvoja Samuel Migaľ (nom. Smer-SD).
„Týmto neodstránite organizovaný zločin ani nejakú nejakú korupčnú skupinu, ale jednoducho budete vyberať od ľudí v týchto ťažkých časoch v konsolidácii ešte viac, aby si takýmto trápnym spôsobom dopĺňali diery v rozpočte, ktoré nezvládajú konsolidáciou,“ hovorí poslanec Juraj Krúpa (SaS).
Ak úrad uloží pokutu a vinník ju ignoruje, môže sa to po novom považovať za trestný čin. Minister Migaľ tvrdí, že zákon v takejto podobe môže skončiť až na Ústavnom súde. Rezort vnútra ho ale chce do praxe zaviesť už od júla.