USA a Irán chce udobriť nečakaný mierotvorca, no sám je pod tlakom. Za najdôležitejšie nitky ťahá Trumpov obľúbenec
Úloha Pakistanu v konflikte na Blízkom východe mnohých prekvapila, no krajina využíva svoje strategické postavenie a vzťahy s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Veliteľ ozbrojených síl Asim Munir sa stal kľúčovým hráčom v diplomacii, ktorá môže priniesť mier, ale aj veľké riziká.
Pakistan sa po vypuknutí konfliktu ocitol v netradičnej úlohe sprostredkovateľa medzi USA a Iránom, pričom hlavnú rolu zohráva poľný maršal Asim Munir.
Donald Trump ho pravidelne označuje za „svojho obľúbenca“ a zdôrazňuje, ako Munir pozná Irán „lepšie ako väčšina“.
Pakistan, ktorý hraničí s Iránom približne 900 km dlhou hranicou a so svojím susedom má historicky kultúrne a náboženské väzby, nemá americké vojenské základne a zatiaľ nebol priamo zapojený do konfliktu. Dôležité však je, že je ochotný sa doň zapojiť – mier medzi USA a Iránom by podľa mnohých bol v jeho záujme, píše BBC.
Mediátor medzi USA a Iránom
Krajina si vedome udržiava rovnováhu medzi Iránom a USA, hostí zahraničných ministrov, vymieňa si správy a využíva diplomatické kanály.
Napriek tomu existujú obavy. Pakistan je už vo vojenskom konflikte s Afganistanom a napätie s Indiou v minulom roku vyvolalo obavy z jadrovej eskalácie. Ekonomická situácia krajiny je citlivá – závislosť od dovážanej ropy a zvýšené ceny pohonných hmôt vystavujú štát veľkému tlaku. Pakistanská vláda zvýšila začiatkom marca cenu benzínu a nafty približne o 20 % a už zaviedla opatrenia vrátane štvordňového pracovného týždňa pre štátnych zamestnancov, aby sa pokúsila ušetriť palivo.
V septembri minulého roka navyše Pakistan uzavrel obrannú dohodu so Saudskou Arábiou, podľa ktorej sa zaviazal, že „akákoľvek agresia proti jednej z krajín bude považovaná za agresiu voči obom“. Táto dohoda však vyvolala otázky, ako by Pakistan reagoval, ak by sa Saudská Arábia zapojila do vojny a uplatnila ustanovenia dohody. Politológ Aqil Shah pre The New Yorker uviedol, že najhoršou nočnou morou pre Pakistan by bolo, keby musel niečo vojensky urobiť pre Saudskú Arábiu proti Iránu.
To by však nebol jediný problém. Dni po tom, čo bol iránsky najvyšší vodca zabitý pri spoločnom americko-izraelskom nálete, sa po celom Pakistane konali proiránske protesty – niekoľko demonštrantov prišlo o život. Pretrvávajúce domáce protesty proiránsky naladených občanov ukazujú, že krajina balansuje na tenkom ľade.
„Verejná nálada v Pakistane je prevažne proiránska,“ hovorí Maleeha Lodhiová, bývalá pakistanská veľvyslankyňa v USA, Spojenom kráľovstve a OSN.
Diplomacia s vysokými stávkami
Podľa Michaela Kugelmana, vedúceho pracovníka pre južnú Áziu v Atlantickej rade, je Pakistan veľmi citlivý na kritiku, že nemá globálny vplyv.
„Nemyslím si, že to je jeho hlavná motivácia pre pozíciu, akú má, ale má to s tým tiež niečo spoločné,“ dodal.
Ide podľa neho o „diplomaciu s vysokými stávkami“. Ak uspeje, môže ho to „katapultovať na vrchol globálnej diplomatickej hry“
A ak nie, podľa Lodhiovej škody nebudú príliš veľké: „Pakistan by stále vyzeral, že vynaložil úsilie v dobrej viere. A ak to nefungovalo, nebolo to kvôli nedostatku zručností Pakistanu, ale pre muža, ktorý je strašne rozmarný a ktorému sa nedá vôbec dôverovať.“
Podľa Kugelmana však môže Pakistan pociťovať odpor, ak po všetkých špekuláciách o rokovaniach, budú obe strany pokračovať v eskalácii konfliktu: „Pakistan by mohol byť náchylný na obvinenia z naivity a na to, že bol prinútený vyjednávať, zatiaľ čo sa obe strany snažili vytvoriť si priestor na premýšľanie o svojich ďalších krokoch smerom k eskalácii.“
Lichôtky prezidentovi USA
Budúci vývoj je stále neistý, no jasné je, že Pakistan rýchlo využil svoj vzťah s Donaldom Trumpom, čo mu otvorilo cestu k role mediátora.
Získanie Trumpovej priazne sa ukázalo ako významná výhoda. Pakistan nominoval Trumpa na Nobelovu cenu za mier za jeho úlohu v predchádzajúcej pakistansko-indickej kríze a využil jeho potrebu uznania na posilnenie diplomatického vplyvu.
„Skutočnosť, že vysokopostavení pakistanskí predstavitelia sa prezidentovi veľmi snažili lichotiť, im pomohla vo Washingtone a urobila z Pakistanu atraktívnejšieho sprostredkovateľa a mediátora v očiach administratívy,“ myslí si Kugelman.
Vzťah s USA však nie je jedinou silou Pakistanu. Cieľom Pakistanu je prezentovať sa ako vyvážený hráč, ktorý nie je ani výrazne proizraelský, ani extrémne proamerický. Tým zvyšuje svoju atraktivitu pre obe strany konfliktu.
Napriek tomu však šanca na mierovú dohodu nie je vysoká. Medzi Washingtonom a Teheránom panuje hlboká nedôvera a prípadný mier je pre požiadavky na americkej aj iránskej strane momentálne veľmi nepravdepodobný.
Má Trump jasný plán, čo chce vo vojne s Iránom dosiahnuť? Odpovedá odborník:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"