Deň obety a rozjímania. Kresťania si pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista v úplnom tichu a v prachu zeme
Veriaci si v piatok (3. 4.) pripomínajú utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Veľký piatok je jediný deň v roku, keď sa na celom svete neslúži ani jedna omša. Krvavým spôsobom ju totiž na Golgote slúži sám Kristus.
O tretej popoludní, teda v čase, keď podľa tradície Kristus naposledy vydýchol, sa v katolíckych chrámoch začínajú obrady Veľkého piatku. Netradične v úplnom tichu a v prachu zeme.
„Práve kríž je v centre obradov. Veriaci mu na Veľký piatok vzdávajú mimoriadnu úctu. Jeho postupné odhaľovanie má pomôcť uvedomiť si, aké utrpenie a obetu Kristus podstúpil,“ vysvetlil Marián Zachar, salezián a katolícky kňaz.
„Súčasťou veľkopiatkových obradov sú aj jedinečné starobylé modlitby – za cirkev, neveriacich, trpiacich, ale aj za tých, čo spravujú štát. A hoci je tento deň zahalený tichom, smútkom a odriekaním, nie je to deň bez nádeje. Práve naopak. Je to deň hlbokého rozjímania, obety, lásky a vykúpenia,“ povedal Pavol Šajgalík, biskup Ordinariátu ozbrojených síl a zborov.