Sny verzus realita. Chcú pracovať a žiť samostatne, systém ich brzdí. Ľudí s autizmom pribúda, pomoci je málo
Vo štvrtok (2. apríla) sme si pripomínali Svetový deň povedomia o autizme. Na Slovensku žije približne 20-tisíc ľudí s poruchou autistického spektra. Špecializovaných zariadení pre starostlivosť o týchto ľudí je však stále žalostne málo.
„Veľmi by som chcel niekde pracovať. Robiť nejakú administratívu na počítači,“ hovorí klient špecializovaného zariadenia pre autistov Roman.
Najväčšou prekážkou je komunikácia
Aj ľudia s autizmom majú svoje sny. Nájsť si po ukončení školy zamestnanie však pre nich nie je jednoduché. Majú totiž veľké problémy s komunikáciou.
„Potrebujeme od nich vedieť, čo chcú. Niektorí to nevedia vyjadriť, preto hľadáme spôsoby, ako nám to môžu ukázať,“ uviedla vedúca úseku sociálnej práce DOMKO-DSS Petra Maľuková.
Pobyt v špecializovanom zariadení dennej starostlivosti im pomáha so socializáciou. Ich rodičom zároveň uvoľňuje ruky, aby mohli chodiť do práce.
Podpora pomáha nielen im, ale aj ich rodinám
„Tí, ktorí mali problém so socializáciou, sú na tom teraz lepšie. Vedia cestovať autobusom a čo je možno najdôležitejšie, dokážu sa vyjadriť sami za seba,“ povedala Mahuľová.
Autizmus nie je epidémia, odkazujú vedci. Kennedyho masívny výskum podľa nich ohrozuje verejné zdravie
Kapacity roky nestačili
Od vzniku v roku 2019 mali kapacitu iba pre osem klientov. Ostatní čakali na rozšírenie miest aj sedem rokov.
Ako uviedol poverený riaditeľ DOMKO-DSS Vladimír Pauco, „priestorovými zmenami a rekonštrukciou sme dokázali vytvoriť ďalších 11 miest. Kapacitu sme tak zvýšili na 19 klientov.“
Ide však len o kvapku v mori. Zariadenie je totiž jediné svojho druhu v celom Košickom kraji. Problémom nie sú len financie, ale aj rastúce nároky na sociálne služby.
„Je ťažké rozširovať kapacity a zároveň zväčšovať priestor na jedného klienta. Je to aj na debatu o systémovom prístupe k sociálnym službám v našom štáte,“ uviedol predseda KSK, Rastislav Trnka (nezávislý).
Nezriedka preto rodičia, namiesto rokov čakania, berú veci do vlastných rúk.
„Sú z celej situácie frustrovaní. Nevedia sa dočkať miesta, čakacie doby sú veľmi dlhé, preto sa snažia hľadať vlastné riešenia, ako takéto zariadenie vytvoriť,“ povedal Pauco.