Úsmev ako povinná výbava političiek? Bez neho prichádzajú o hlasy viac než ich mužskí kolegovia
Keď sa blížia voľby, kandidáti sa na plagátoch usmievajú takmer povinne. Najnovší výskum však naznačuje, že pre ženy nejde len o marketingový detail, ale o faktor, ktorý môže rozhodovať o výsledku.
Na tento fenomén upozorňujú ekonómovia Iona Astier a Quentin Lippmann, ktorí svoje zistenia publikovali na portáli The Conversation. Vychádzajú z analýzy tisícok volebných materiálov z francúzskych komunálnych a parlamentných volieb, ako aj z experimentu s voličmi.
Podľa ich dát sa ženy na volebných fotografiách usmievajú výrazne častejšie než muži. „Takmer 80 % kandidátok bolo vnímaných ako usmievajúcich sa, zatiaľ čo u mužov to bolo približne 60 %,“ uvádzajú autori. Tento rozdiel však nie je náhodný. Súvisí s očakávaniami voličov.
Úsmev ako ochrana pred stratou hlasov
Analýza ukázala, že úsmev má na volebný výsledok merateľný vplyv. U mužov ide skôr o výhodu navyše. Usmievajúci sa kandidáti získavajú v priemere o približne dva percentuálne body viac než tí, ktorí pôsobia neutrálne.
Pri ženách je situácia odlišná. Neusmievavé kandidátky strácajú. „Kandidátka, ktorá sa neusmieva, dosahuje asi o dva body menej než muž s rovnakým výrazom,“ konštatujú Astier a Lippmann. Inými slovami, zatiaľ čo pre mužov je úsmev bonus, pre ženy funguje skôr ako podmienka, aby sa vyhli penalizácii.
Tento efekt potvrdil aj experiment s tisíckou respondentov. Účastníkom výskumu ukazovali fotografie fiktívnych kandidátov, vždy v dvoch verziách, s úsmevom a bez neho. Výsledok bol konzistentný. Neutrálna mimika znižovala ochotu voliť, pričom „negatívny efekt bol výraznejší pri ženských kandidátkach“.
Dvojitý meter a „emocionálna daň“
Autori vysvetľujú rozdiely cez rodové stereotypy. Ženy sú tradične vnímané ako empatické a srdečné, muži ako rozhodní a autoritatívni. V politike sa však tieto očakávania dostávajú do konfliktu.
Ženy čelia tzv. dvojitému tlaku. Ak pôsobia príliš priateľsky, riskujú, že budú považované za menej kompetentné. Ak naopak zvolia vážny, rezervovaný prejav, čelia kritike za „chladnosť“ či nedostatok empatie – podobne ako v minulosti Hillary Clintonová či bývalá francúzska premiérka Élisabeth Borneová.
„Neusmievanie znižuje ich šance na výber približne o tri percentuálne body viac než u mužov,“ uvádzajú výskumníci k experimentálnym výsledkom.
Táto dynamika podľa nich vytvára dodatočnú záťaž, ktorú muži nepociťujú. Ide o akúsi „neviditeľnú daň“, teda potrebu neustále kontrolovať vlastný obraz a emócie, aby kandidátka splnila protichodné očakávania.
Stratégia alebo pasca?
Ženy v politike sa podľa autorov môžu rozhodnúť pre tri základné prístupy. Prvým je prispôsobenie sa, teda vedomé zdôrazňovanie srdečnosti a úsmevu. Druhým je odmietnutie stereotypov a zachovanie neutrálneho vystupovania, čo však prináša riziko slabšieho výsledku.
Tretia možnosť spočíva v práci so stereotypmi, resp. ich vedomom využití vo vlastný prospech. Ako pripomínajú autori s odkazom na politologický výskum, aj negatívne či stereotypné mediálne obrazy môžu niekedy pomôcť „zľudštiť“ političku a osloviť voličov.
Zistenia Astier a Lippmanna naznačujú, že aj zdanlivo banálny detail, akým je úsmev na plagáte, odhaľuje hlbšie nerovnosti v politike. Nejde len o estetiku kampane, ale o to, aké vlastnosti spoločnosť očakáva od lídrov a ako rozdielne tieto očakávania dopadajú na mužov a ženy.
Političky sa potýkajú s problémami aj priamo pri výkone funkcie. Prednedávnom to pripomenul aj incident v slovenskom parlamente:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"