Ruské ropné uzly sú pod paľbou, až 40 percent exportu je mimo. Drony útočia od baltských prístavov po vnútrozemské rafinérie

Ako informoval francúzsky denník Le Monde, ukrajinské sily opakovane útočili na prístav Ust-Luga v Baltskom mori, približne 170 kilometrov západne od Petrohradu, ktorý je najväčším ruským exportným uzlom pre ropu a ropné produkty.

Po útokoch z 25., 27. a 29. marca tam vypukli rozsiahle požiare. Regionálne úrady potvrdili zásah a vzniknutý požiar, rozsah škôd však nezverejnili. Ukrajinská tajná služba SBU tvrdí, že zariadenie utrpelo „významné poškodenie“.

Podľa údajov, na ktoré sa odvoláva Le Monde, cez Ust-Lugu preteká približne 700-tisíc barelov ropy denne. Spolu s ďalšími cieľmi – prístavom Primorsk na pobreží Fínskeho zálivu severozápadne od Petrohradu a čiernomorským prístavom Novorossijsk na juhu Ruska – ide o kritické uzly ruského exportného reťazca.

Potvrdené škody

Britská stanica BBC potvrdila rozsah útokov pomocou satelitných snímok a overených videí. Tie ukazujú rozsiahle požiare a poškodené zásobníky v minimálne troch zariadeniach v Leningradskej oblasti na severozápade Ruska, okrem Ust-Lugy aj v prístave Primorsk na pobreží Baltského mora a vo vnútrozemskej rafinérii Kiriši ležiacej približne 180 kilometrov juhovýchodne od Petrohradu.

Podľa analýzy BBC bolo v Primorsku poškodených najmenej osem skladovacích nádrží, v Ust-Luge takisto najmenej osem a v rafinérii Kiriši najmenej dve.

Písali sme

Zelenskyj navrhol Rusku energetické prímerie. Rozhodnutie by pomohlo zmierniť globálnu ropnú krízu

Zároveň ide o bezprecedentnú situáciu od začiatku vojny. „Žiadna loď nebola naložená ropou v baltských prístavoch počas dvoch po sebe nasledujúcich dní,“ uviedlo analytické centrum CREA, na ktoré sa BBC odvoláva. Takýto výpadok exportu sa od roku 2022 ešte neobjavil.

Tlak na produkciu aj rozpočet

Podľa agentúry Reuters, ktorú cituje Le Monde, mohli útoky dočasne vyradiť až 40 % ruskej exportnej kapacity, čo predstavuje približne dva milióny barelov denne. Ukrajina tak cielene zasahuje zdroj príjmov, z ktorého Kremeľ financuje vojnu.

Energetika pritom tvorí približne pätinu ruského HDP a až polovicu príjmov štátneho rozpočtu. Každé zvýšenie ceny ropy o 10 dolárov znamená pre Rusko miliardové dodatočné príjmy. Práve tie sa Kyjev snaží neutralizovať.

„Ukrajina uspeje vo svojej stávke: neutralizovať efekt rastu cien ropy,“ povedal pre Le Monde energetický expert Thierry Bros.

Viac k téme

Ukrajina udrela na ruskú energetiku. Plamene pohltili strategický prístav, kým Rusko vyslalo na suseda tisíc dronov

Dopady sa však neobmedzujú len na export. Ako uvádza ruský exilový denník The Moscow Times, poškodenie terminálov v Baltskom mori narúša logistiku natoľko, že rafinérie môžu byť nútené obmedziť výrobu.

„Do niekoľkých dní budeme musieť znížiť produkciu na minimum a potenciálne odstaviť niektoré jednotky,“ cituje denník zdroj z rafinérskeho sektora. Problémom je najmä vývoz ťažkých ropných produktov, pre ktoré na domácom trhu neexistuje dostatočný dopyt.

Obmedzenie exportných trás zároveň komplikuje presun produkcie do iných prístavov. To zvyšuje náklady, predlžuje logistiku a vytvára tlak na železničnú dopravu.

Riziko pre ruský systém

Hoci časť prevádzok už čiastočne obnovila činnosť, experti upozorňujú na kumulatívny efekt útokov. Podľa analytičky Tatiany Mitrovej ide o proces, ktorý postupne oslabuje celý systém.

„Útoky robia ruský ropný systém krehkejším, drahším na prevádzku a viac vystaveným narušeniam,“ uviedla.

Ukrajinská stratégia sa tak postupne mení z jednotlivých zásahov na systematickú kampaň, ktorá cieli na celý dodávateľský reťazec, a to od rafinérií cez sklady až po exportné prístavy a tankery.

Aj keď Rusko zatiaľ dokáže výpadky čiastočne kompenzovať, opakované útoky zvyšujú neistotu a ukazujú, že ani jeho najdôležitejšie ekonomické tepny nie sú mimo dosahu vojny.

V Rusku si pritom mohli prednedávnom v súvislosti s ropou na chvíľu vydýchnuť. USA dočasne uvoľnili sankcie: