Malí „obrancovia vlasti“ s veľkými zbraňami. Svedectvá z Iránu hovoria o nábore detí už od 12 rokov
Irán čelí čoraz silnejšej kritike zo zahraničia aj zo strany ľudskoprávnych organizácií pre údajné zapájanie detí do bezpečnostných a polovojenských aktivít počas prebiehajúceho konfliktu s Izraelom a Spojenými štátmi. Svedectvá z terénu, vyjadrenia expertov aj oficiálne vyhlásenia iránskych predstaviteľov naznačujú, že ide o systematickejší jav, než sa pôvodne zdalo.
Pozornosť vyvolal najmä prípad 11-ročného chlapca Alirezu Jafariho, ktorý zahynul pri útoku na kontrolné stanovište v Teheráne. Ako informovala britská stanica BBC, dieťa sa na mieste nachádzalo spolu so svojím otcom, členom dobrovoľníckej milície Basídž.
Matka chlapca pre iránsky denník Hamšahrí uviedla, že jej manžel vzal syna do služby pre nedostatok personálu na stanovišti. Podľa jej slov mal chlapec vnímať svoju prítomnosť ako súčasť obrany krajiny a hovoril o „víťazstve alebo mučeníctve“.
Samotné okolnosti útoku zostávajú nejasné. Iránske médiá hovoria o izraelskom dronovom zásahu, izraelská armáda však podľa BBC uviedla, že incident nedokáže overiť bez presnejších údajov.
Aj oficiálna kampaň
Prípad sa odohral krátko po tom, čo predstavitelia Revolučných gárd (IRGC) oznámili novú náborovú iniciatívu. Tá umožňuje zapojenie „dobrovoľníkov“ od 12 rokov do programu s názvom „Obrancovia vlasti“.
Ako píše denník The Telegraph, registrácia prebieha napríklad v mešitách či na verejných zhromaždeniach a zahŕňa široké spektrum úloh – od logistickej podpory a zdravotníckych služieb až po hliadkovanie, kontrolu vozidiel a účasť na bezpečnostných operáciách.
Iránski predstavitelia tvrdia, že ide o reakciu na záujem verejnosti zapojiť sa do obrany krajiny. Podľa jedného z predstaviteľov IRGC Rahima Nadaliho prichádzali najmä mladí ľudia s požiadavkou podieľať sa na patrolách či kontrolných stanovištiach, čo viedlo k stanoveniu minimálneho veku na 12 rokov.
Vídavajú ich v uliciach
Svedectvá, ktoré zozbierala BBC napriek výpadkom internetu v krajine, však naznačujú, že deti sa na týchto aktivitách už reálne podieľajú. Obyvatelia Teheránu, Karadžu aj severného mesta Rašt opisujú prítomnosť tínedžerov na kontrolných bodoch, niektorých dokonca so zbraňami.
„Držal zbraň a zastavoval autá. Bol nízky a útly,“ opísala jedna zo svedkýň mladíka na stanovišti v západnom Teheráne. Ďalší svedok z Karadžu hovoril o chlapcovi s kalašnikovom, ktorému „ešte ani poriadne nenarástli fúzy“. Iná žena z Raštu uviedla, že mladých spoznala aj napriek maskám: „Vidno to z očí. Sú malé postavy. Je mi ich ľúto a zároveň sa bojím.“
Podľa medzinárodnej neziskovej organizácie Human Rights Watch ide o alarmujúci vývoj. Organizácia upozorňuje, že nábor a využívanie detí v ozbrojených alebo bezpečnostných štruktúrach predstavuje vážne porušenie medzinárodného práva. „Neexistuje žiadne ospravedlnenie pre nábor detí, nieto ešte 12-ročných,“ uviedol riaditeľ pre práva detí Bill Van Esveld. V prípade detí mladších ako 15 rokov môže byť takéto konanie kvalifikované ako vojnový zločin.
Organizácia zároveň pripomína, že deti nasadené na vojenské alebo bezpečnostné úlohy sú vystavené priamemu riziku útokov. Irán je v súčasnosti terčom rozsiahlych úderov zo strany USA a Izraela, ktoré podľa dostupných údajov zasahujú aj infraštruktúru spojenú s Revolučnými gardami a milíciou Basídž.
Experti upozorňujú aj na širšie bezpečnostné dôsledky. Právnička Pegah Banihashemiová pre BBC uviedla, že nasadenie nevycvičených maloletých môže viesť k nepredvídateľným situáciám. „Deti konajú pod tlakom, bez dostatočného pochopenia použitia sily, čo môže neúmyselne eskalovať násilie a ohroziť civilistov,“ vysvetlila.
Pre Irán to nie je novinka
Analytici zároveň poukazujú na politický rozmer celej situácie. Podľa expertky Holly Dagresovej, ktorú cituje BBC, využívanie detí naznačuje problémy režimu so získavaním dospelých dobrovoľníkov. „Ukazuje to, aká hlboká je nepopularita režimu medzi vlastným obyvateľstvom, keď musí siahať po deťoch ako doplnkovej sile,“ uviedla.
Irán má pritom s podobnými praktikami historické skúsenosti. Human Rights Watch pripomína, že počas vojny s Irakom v 80. rokoch boli do bojov nasadzované desaťtisíce maloletých, pričom mnohé z nich zahynuli. V novšom období organizácia zdokumentovala aj nábor afganských detí žijúcich v Iráne, ktoré boli vysielané do bojov v Sýrii.
Súčasný konflikt medzitým pokračuje a civilné obete narastajú. Podľa údajov, ktoré cituje The Telegraph, si boje od konca februára vyžiadali už viac než 1 500 civilných životov vrátane stoviek detí.
Vojnu v Iráne sme pre vás zhrnuli aj v číslach:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"