Z Bruselu do Moskvy: Zistenia ICJK spájajú Maďarsko aj Slovensko so snahou oslabiť sankcie. SaS hovorí o zrade, Fico to odmieta
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó mal podľa Investigatívneho centra Jána Kuciaka pomáhať Rusku pri snahe oslabiť sankčný režim Európskej únie a zároveň Moskve poskytovať citlivé informácie z vnútorných rokovaní v Bruseli. Investigatívne centrum o tom informovalo v spolupráci so zahraničnými redakciami FRONTSTORY, VSquare, Delfi Estonia, The Insider a ďalšími partnermi.
ICJK napísalo, že konzorcium novinárov získalo prepisy aj zvukové záznamy viacerých telefonátov z rokov 2023 až 2025 medzi Szijjártóom a ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, ako aj ďalšími predstaviteľmi ruskej vlády. Podľa centra ich pravosť nezávisle overovalo vo viacerých krajinách a konzultovalo aj s expertmi na odhaľovanie deepfake obsahu.
Jedna z najzávažnejších pasáží sa týka rozhovoru z 30. augusta 2024, v ktorom mal Lavrov maďarského ministra žiadať o pomoc v prípade Gulbachor Ismajlovovej, sestry ruského oligarchu Ališera Usmanova. ICJK tvrdí, že Szijjártó v telefonáte hovoril o spoločnom postupe s Bratislavou a sľuboval snahu dostať Ismajlovovú zo sankčného zoznamu Európskej únie.
Horúca linka
Podľa zistení investigatívcov nešlo o ojedinelý kontakt, ale o širší model komunikácie, v ktorom maďarský minister ruskej strane priebežne sprostredkúval aj informácie z dôverných debát európskych ministrov. ICJK uviedlo, že v jednom z hovorov Szijjártó opisoval Lavrovovi atmosféru aj konkrétne výroky zo zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci.
Práve to podľa autorov materiálu naznačuje, že Moskva mohla mať takmer priamy prístup k diskusiám, ktoré mali zostať za zatvorenými dverami.
WP: Szijjártó pravidelne informoval Rusko o rokovaniach EÚ. Tento muž zradil svoju krajinu aj Európu, reagoval Magyar
Investigatívne centrum zároveň informovalo, že Szijjártó mal v ďalšom telefonáte s ruským zástupcom ministra energetiky Pavlom Sorokinom hovoriť o snahe oslabiť pripravovaný balík sankcií proti ruskej tieňovej flotile a niektorým bankám. Maďarský minister sa údajne neusiloval len o blokovanie časti opatrení, ale od ruskej strany si mal pýtať aj argumenty, ktoré by vedel použiť ako zdôvodnenie maďarského postoja v Bruseli.
Z textu vyplýva, že Budapešť a Bratislava mali pri rokovaniach o sankciách opakovane postupovať koordinovane. Diplomati, ktorých ICJK cituje, opisujú schému, pri ktorej Maďarsko a Slovensko najskôr prichádzali s viacerými menami na vyradenie zo sankčných zoznamov a neskôr svoj tlak zužovali na niekoľko osôb. V prípade Ismajlovovej, ale aj ďalších mien, sa podľa centra tieto snahy pretavili aj do konkrétnych výsledkov.
Sankcie EÚ voči jednotlivcom a firmám spojeným s Ruskom sa predlžujú každých šesť mesiacov jednomyseľne. Práve tento mechanizmus dáva každej členskej krajine vrátane Maďarska a Slovenska významnú vyjednávaciu silu. Investigatívci upozorňujú, že ak by sa členské štáty v stanovenom termíne nedohodli, celý sankčný režim by sa mohol rozpadnúť.
Szijjártó vysvetľuje kontakt s Lavrovom: Som ministrom 11 rokov, je normálne „dať niekoho dokopy“
ICJK zároveň tvrdí, že ústretovosť Budapešti voči Moskve môže vysvetľovať, prečo má Kremeľ záujem na udržaní Viktora Orbána pri moci. Podľa skorších zistení redakcie VSquare, ktorá článok pripomína, mal byť do podpory Orbánovej kampane zapojený aj vysokopostavený predstaviteľ Kremľa Sergej Kirijenko.
SaS: Zrada Európy
Na nové zistenia zareagovala aj opozičná SaS. Poslanec Juraj Krúpa vyhlásil, že ide o „priame dôkazy o zrade Slovenska a jeho bezpečnosti“ a zároveň o „dôkazy o zrade Európy“. Podľa neho „to nie je len maďarský škandál, je to aj slovenský škandál“.
Ficova vláda podľa Krúpu aktívne koordinovala s Budapešťou blokovanie sankcií a lobovala za ruských oligarchov, pričom to nebolo z právnych dôvodov, ale z politických príkazov Kremľa. Expert SaS pre zahraničnú politiku Ivan Novotný zároveň vyzval prezidenta Petra Pellegriniho aj členov vlády, aby vysvetlili svoje kroky a kontakty s Budapešťou a Moskvou.
Szijjártó s Lavrovom mali vybavovať Pellegrinimu cestu do Moskvy. Opozícia: Kolaborácia s agresorom a zrada EÚ
Podľa neho prezident musí vysvetliť, čo presne žiadal a čo za to Rusko dostalo a Fico s Blanárom musia objasniť, „prečo jeho vláda až do piatkovej noci na Rade EÚ vyjednávala o vyškrtnutí Usmanova“.
Nikoho nemožno označiť za ruského agenta, tvrdí premiér
Premiér Robert Fico (Smer-SD) obvinenia odmietol. Na spoločnej tlačovej konferencii s českým premiérom Andrejom Babišom tvrdil, že Slovensko sa v minulosti zasadilo o vyradenie jedného občana Slovenskej republiky zo sankčného zoznamu, pretože v jeho prípade podľa neho neexistovali dostatočné dôvody na zotrvanie v režime sankčného režimu.
„Na sankčnom zozname bol aj jeden občan Európskej únie. Zaujímavé, že to bol občan Slovenskej republiky, ktorému účasť na tomto sankčnom zozname zničila kompletne celý život,“ vyhlásil. Dodal, že Slovensko „urobilo všetko pre to“, aby presvedčilo ostatné členské štáty o vyradení tohto človeka zo zoznamu.
Fico pritvrdzuje voči Bruselu. Pre zastavenú ropu hrozí vetovaním 20. balíka sankcií proti Rusku
Zdôraznil tiež, že o vyradení akejkoľvek osoby nerozhoduje jedna krajina, ale všetkých 27 členských štátov Európskej únie. „Na vyradenie človeka zo sankčného zoznamu potrebujete 27 členských štátov EÚ. Takže nemôžete obviniť nikoho, že je ruský agent,“ povedal.
Fico zároveň prízvukoval, že po tom, ako Slovensko otvorilo tému takzvaných „slabých právnych prípadov“, začali sa na Bratislavu obracať aj ďalší partneri vrátane zahraničných lídrov.
„Tým, že sme prví začali túto tému otvárať a hovorili sme o slabých prípadoch, tak sa na nás začali obracať tí ďalší,“ uviedol. Spomenul aj list od tureckého prezidenta a predstaviteľov štátov Strednej Ázie, ktorí podľa neho žiadali, aby sa prehodnotili aj ďalšie mená na sankčných zoznamoch.
„Ja som napríklad obdržal, a to je verejne známe, list od tureckého prezidenta a od ďalších prezidentov zo Strednej Ázie, v ktorom nás požiadali, aby sme sa pozreli na ďalších ľudí na tomto zozname,“ povedal premiér. Trvá pritom na tom, že z diskusie o sankciách nemožno automaticky vyvodzovať obvinenia zo spolupráce s Ruskom. Podľa jeho slov „keď dôjdu k záveru, že prípad je právne mäkký, slabý a že toho človeka treba vyradiť, tak sa ten človek jednoducho vyradí“.
PS: Aký bol slovenský záujem?
To, čo doteraz vyzeralo ako podozrenie, má podobu systematického slúženia cudzím záujmom, vyhlásil podpredseda Progresívneho Slovenska (PS) Ivan Korčok v reakcii na uniknutú nahrávku, kde Péter Szijjártó sľubuje Sergejovi Lavrovovi slovensko-maďarskú podporu pri delistovaní ruských oligarchov zo sankčných zoznamov EÚ.
Ako uviedol, „dnes už nehovoríme o jednom prešľape - hovoríme o vzorci správania: Slovensko sa nespráva ako suverénny štát, ktorý si chráni vlastné záujmy, ale ako krajina, ktorú Moskva a Budapešť používajú ako svojho pešiaka”. Dodal, že ministra zahraničných vecí Juraja Blanára sa na to pýtajú už niekoľko týždňov, no zatiaľ bez odpovede.
„Slovenskej verejnosti dlží vysvetlenie. Prečo chcelo Slovensko vyradiť konkrétnych Rusov zo sankčného zoznamu? Aký bol v tom slovenský záujem? Kto o tom rozhodol?” pýtal sa Korčok a Blanára vyzval, aby zverejnil počty príslušníkov ruskej diplomatickej misie.
Blanár reaguje
Minister zahraničných vecí v reakcii na kritiku zo strany najsilnejšieho opozičného hnutia uviedol, že Korčok aj PS „sa po roku zázračne zobudili a už ani neskrývajú svoj aktivizmus v rámci predvolebnej kampane v susednom Maďarsku“. Doplnil, že v marci 2025 všetkých 27 členských štátov Únie rozhodlo a vyjadrilo súhlas s vyradením siedmich fyzických osôb zo sankčného zoznamu za podkopávanie územnej celistvosti Ukrajiny vrátane Gulbakhor Ismailovej. „Takže bude pán Korčok a Progresívne Slovensko nálepkovať ako ruských agentov všetky členské štáty EÚ?“ pýtal sa.
Blanár odmietol výzvy opozície a obrátil kritiku smerom ku Korčokovi. Pripomenul prípad Jozefa Hambálka, ktorého zaradenie na sankčný zoznam označil za neopodstatnené.
„Svedomie by si mal spytovať práve on,“ uviedol s tým, že bývalý minister podľa neho „zničil život“ slovenskému občanovi a dodnes sa za to neospravedlnil. Zároveň tvrdí, že až súčasná vláda dosiahla jeho vyradenie zo zoznamu so súhlasom všetkých členských štátov EÚ.
Minister zdôraznil, že Slovensko po tejto skúsenosti pristupuje k sankciám opatrnejšie a posudzuje každý prípad individuálne, najmä z právneho hľadiska. Pripomenul tiež, že rozhodnutia o sankciách sa v EÚ prijímajú jednomyseľne, a preto podľa neho nemožno hovoriť o jednostrannom postupe.