V Lotyšsku sú pušky na laviciach a vojaci v triedach nový štandard. Štát pripravuje mladých na ruskú hrozbu
V Lotyšsku dnes nie je nezvyčajné vidieť stredoškolákov s puškou v rukách. Krajina na východnom okraji NATO systematicky pripravuje mladú generáciu na scenár, ktorý v regióne prestal byť hypotetický. Magazín Politico upozorňuje, že vojenský výcvik sa stal povinnou súčasťou stredoškolského vzdelávania. Študenti sa učia nielen základy orientácie v teréne či prvej pomoci, ale aj manipuláciu so zbraňou.
V Lotyšsku ide o rozsiahlejší program než v susednom Estónsku. Trvá približne 112 hodín počas dvoch rokov.
V jednej z odborných škôl v Rige sedí skupina tínedžeriek, ktoré by skôr človek čakal na hodinách kozmetiky či tanca. Na laviciach však ležia vzduchové pušky pripomínajúce štandardné útočné pušky používané armádami NATO, konkrétne model M4. Niektoré študentky sú nervózne, iné pristupujú k výcviku pragmaticky.
„Myslím si, že to dáva zmysel,“ hovorí o predmete 18-ročná študentka Sindija Brakovska, ktorú cituje Politico.
Zbrane, ktoré študenti používajú, nie sú ostré, no realisticky simulujú vojenské vybavenie. Výučba má presné pravidlá a dáva dôraz na disciplínu a bezpečnosť. Streľba prebieha pod dohľadom inštruktorov, často priamo v areáli školy.
Reakcia na geopolitickú realitu
Lotyšsko, podobne ako Estónsko a Litva, má historickú skúsenosť so sovietskou okupáciou. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa bezpečnostné obavy ešte prehĺbili. Región, ktorý tvorí severovýchodnú hranicu NATO, vníma Rusko ako bezprostrednú hrozbu.
Uverili hoaxu o mobilizácii a vzdali sa obrany vlasti. Dnes to musia zmeniť, ak chcú vstúpiť do Národných obranných síl
Ako píše Politico, práve tento kontext vysvetľuje, prečo je vojenská príprava mladých v krajine široko akceptovaná, na rozdiel od časti západnej Európy, kde by podobný program vyvolal odpor.
Lotyšsko zároveň kombinuje školský výcvik s čiastočnou brannou povinnosťou. Ak sa neprihlási dostatok dobrovoľníkov, časť mladých mužov vyberá štát žrebovaním.
„Nechceme vychovať vojakov“
Cieľom programu však podľa armády nie je militarizácia spoločnosti. „Účelom nie je vycvičiť vojakov, ale vychovať zodpovednejších občanov,“ uviedol pre Politico plukovník Valts Āboliņš, ktorý program zastrešuje.
Výcvik má zároveň odbúravať strach z armády a posilňovať vzťah mladých k štátu. Dôležitou súčasťou je aj výučba histórie, a to v jasne definovanom rámci, bez priestoru na spochybňovanie základných naratívov.
Vitajte v meste, v ktorom by sa mohla začať vojna Ruska proti Západu. Estónska Narva je malá, nenápadná a pre Putina lákavá
Nie všetci mladí pristupujú k výcviku s nadšením. Niektorí sa hlásia k pacifizmu, iní majú obavy. Systém im umožňuje alternatívne zadania, napríklad prezentácie namiesto praktického výcviku.
Program má aj širší spoločenský rozmer. V krajine, kde približne štvrtinu obyvateľstva tvoria etnickí Rusi, sa vláda snaží posilniť väzby mladých k štátu a podporiť ich odolnosť voči dezinformáciám.
Ako pripomína Politico, kurzy zavádzalo Lotyšsko postupne od roku 2018 a povinnými sa stali od septembra 2024. „Ak príde vojna, každý musí byť pripravený,“ uviedol pre magazín jeden z inštruktorov.