Experti zaradili Slovensko do pätice „rozkladačov“ právneho štátu v EÚ. Zásadný obrat nastal po Ficovom návrate
Európska únia čelí čoraz hlbšej erózii demokratických pravidiel a Slovensko patrí medzi jej najvýraznejšie ohniská. Upozorňuje na to rozsiahla správa neziskovej organizácie Civil Liberties Union for Europe (Liberties), ktorá hovorí o systematickom oslabovaní právneho štátu vo viacerých krajinách.
Niektoré vlády už podľa nej nepoľavujú len v štandardoch, ale aktívne ich rozoberajú zvnútra.
Liberties označila päť štátov, konkrétne Slovensko, Maďarsko, Bulharsko, Chorvátsko a Taliansko, za „rozkladačov“, teda krajiny, ktoré právny štát cielene a dlhodobo oslabujú. Ide o najtvrdšie hodnotenie, aké organizácia používa. Správa pri hodnotení využila údaje viac ako 40 neziskových organizácií z 22 krajín. Zo Slovenska to bola napríklad Via Iuris.
Slovensko ako príklad systémovej zmeny
Správa venuje Slovensku mimoriadnu pozornosť. Podľa Liberties sa krajina po návrate vlády Roberta Fica (Smer-SD) dostala do fázy, ktorú už nemožno označiť len za postupné zhoršovanie.
„Prostredie právneho štátu v Slovenskej republike počas roka 2025 prešlo úmyselnou a systematickou transformáciou, ktorá odôvodňuje označenie ‚rozkladač‘,“ uvádza neziskovka.
Nejde vraj len o bežné politické konflikty či sporné reformy. Slovensko sa podľa organizácie posunulo do fázy, keď sa mení architektúra demokracie. Oslabujú sa kontrolné mechanizmy, koncentruje moc a znižuje sa schopnosť systému korigovať vlastné chyby.
Liberties hovorí o cielenej snahe „oslabiť nezávislý dohľad, centralizovať výkonnú moc a izolovať domáce politické rozhodovanie od európskeho a medzinárodného právneho dohľadu“.
Za kľúčový bod označuje správa legislatívne zmeny z roku 2024. Tie podľa Liberties výrazne zasiahli do fungovania štátu.
Výsledkom je podľa nej „takmer úplné zastavenie stíhania korupcie na najvyšších úrovniach“ a zároveň zásadné zásahy do verejnoprávnych médií.
To je kombinácia, ktorá má podľa expertov zásadný efekt. Oslabuje sa schopnosť štátu vyšetrovať vlastné elity a zároveň sa mení informačné prostredie, v ktorom sa o týchto témach diskutuje.
Mediálny priestor sa zužuje
Práve médiá patria medzi najcitlivejšie oblasti. Slovensko je jednou zo siedmich krajín, kde Liberties zaznamenala zhoršenie mediálnej slobody.
Správa upozorňuje, že v niektorých štátoch sa verejnoprávne médiá dostávajú pod taký tlak, že už nemožno hovoriť o ich nezávislosti. „V niektorých prípadoch sa to rovná jasnej kontrole zo strany vlády,“ uvádza organizácia.
Na Slovensku sa podľa Liberties vytvára aj agresívnejšie prostredie pre novinárov. Politici a ich spojenci stáli za stovkami hanlivých či zavádzajúcich kampaní, ktoré mali podkopať dôveryhodnosť médií ešte pred tým, než sa spory dostali pred súd.
Tieto kampane často dopĺňajú strategické žaloby (tzv. SLAPP), ktoré majú novinárov odradiť od investigatívnej práce. Liberties tvrdí, že práve v niektorých krajinách vrátane Slovenska sa tieto nástroje používajú systematicky.
Okrem korupcie a tlaku na médiá upozorňuje Liberties aj na narastajúci tlak na súdnictvo a občiansku spoločnosť. Politické zásahy do fungovania súdov, verejné útoky na sudcov či snahy obmedziť činnosť mimovládnych organizácií podľa nej oslabujú základné princípy demokracie.
Organizácia varuje, že takéto kroky postupne podkopávajú dôveru verejnosti v štátne inštitúcie a vytvárajú prostredie, v ktorom sa porušovanie pravidiel môže stať normou.
Demokracia slabne aj inde
Správa však neupozorňuje len na „tradične“ problematické krajiny. Zhoršovanie zaznamenáva aj v štátoch ako Francúzsko, Nemecko či Švédsko. Tie síce neoslabujú systém koordinovane, ale v jednotlivých oblastiach podľa nej dochádza k postupnému úpadku.
Vo väčšine ostatných krajín sa situácia nemení a právny štát stagnuje. Reformy sa neposúvajú, problémy sa opakujú a riešenia neprichádzajú.
Jedným z najvýraznejších zistení správy je zlyhávanie európskeho dohľadu. Liberties upozorňuje, že odporúčania Európskej komisie sa opakujú už roky bez reálneho efektu. V oblasti médií napríklad väčšina z nich existuje od roku 2022, no dodnes nebola implementovaná.
To podľa organizácie odhaľuje zásadný problém - mechanizmy existujú, ale chýba politická vôľa ich naplniť.
Najväčšie zhoršenie zaznamenala správa v oblasti tzv. bŕzd a protiváh. Ide o schopnosť ľudu kontrolovať moc prostredníctvom nezávislých súdov, slobodných médií či aktívnej občianskej spoločnosti.
Práve tu podľa Liberties dochádza k najväčšiemu ústupu. Tlak na mimovládne organizácie rastie, protesty čelia obmedzeniam a v niektorých krajinách sa sprísňujú tresty za občiansky aktivizmus.
Slovensko koncom roka kleslo aj v indexe právneho štátu medzinárodnej organizácie World Justice Project (WJP):
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"