Slováci jedia viac domácej jahňaciny. Chov oviec podporuje štát vysokými dotáciami, chýbajú však mladí bačovia

Slovenské ovčiarstvo prechádza zásadnou zmenou. Kým v minulosti smerovala väčšina produkcie k talianskym obchodníkom, dnes čoraz viac jahňaciny končí v domácich kuchyniach. Napriek historicky vysokej podpore od štátu však sektor naráža na zásadný problém – tradičné remeslo nemá kto vykonávať.

Slováci jedia viac jahňaciny, export už nedominuje

Chovatelia oviec na Slovensku hlásia pozitívny obrat v spotrebiteľskom správaní. Dlhé roky boli farmári závislí od vývozu, pričom jahňatá vykupovali najmä zahraniční odberatelia za často nevýhodné ceny. Situácia sa však vlani zlomila v prospech domáceho trhu.

„Počet oviec na Slovensku stúpa. A druhá potešujúca správa je, že minulý rok sa na Slovensku skonzumovalo viac jahniat, než sa ich vyviezlo do zahraničia,“ uviedol Patrik Keľo, predseda Zväzu chovateľov kôz a oviec. Hoci spotreba stúpa, priemerný Slovák stále skonzumuje len približne 200 gramov jahňaciny ročne, čo nás v európskom porovnaní radí na spodné priečky.

Historické dotácie verzus prázdne ovčíny

Súčasné nastavenie agrodotácií praje rozvoju chovu viac ako kedykoľvek predtým. Farmári môžu z európskych zdrojov získať na jednu ovcu viac ako 200 eur. Ministerstvo pôdohospodárstva sa navyše snaží sektor modernizovať, aby prilákalo novú krv.

„Snažíme sa mladej generácii ukázať, že poľnohospodárstvo už nevyzerá ako pred 30 či 40 rokmi. Modernizácia, inovácie a nové technológie posunuli celý sektor výrazne dopredu,“ tvrdí minister pôdohospodárstva Richard Takáč.

Čítajte viac

Veterinári chcú umožniť vývoz jahniat z bezpečných zón. Pred Veľkou nocou sa majú upraviť predpisy

Peniaze a technológie však nedokážu úplne nahradiť ľudskú prácu, o ktorú mladí ľudia nejavia záujem. „Máloktorý mladý to chce robiť. Tá robota je v podstate 24 hodín denne, aj cez víkendy. Mladí si dnes predstavujú život asi trochu inak,“ vysvetľuje Eduard Horník, zootechnik z PD Liptovské Revúce. Podľa neho je najväčšou motiváciou práca v prírode a pocit voľnosti, ktorý kancelária neponúka.

Budúcnosť s pomocou zo zahraničia

Nedostatok domácej pracovnej sily núti slovenské družstvá hľadať zamestnancov za hranicami. Tradičný obraz slovenského baču tak postupne dopĺňajú cudzinci. „Zamestnávame zatiaľ len jedného rumunského občana, ale pravdepodobne sa budeme musieť pozerať po pracovnej sile aj z ďalších krajín,“ konštatuje Anna Kováčiková, predsedníčka PD Liptovské Revúce.

Sektor sa nateraz snaží udržať nad vodou aj vďaka inklúzii. Podľa Patrika Keľa dostávajú pri chove oviec príležitosť a získavajú zručnosti aj ľudia, ktorí sú inak na trhu práce znevýhodnení. Bez systémového riešenia nedostatku personálu však ostáva otázne, či stúpajúci trend v počte zvierat dokážu farmári udržať aj v nasledujúcich rokoch.