Zmena vlády v Budapešti? Analytici napriek možnej porážke Viktora Orbána zásadný obrat voči Kyjevu nečakajú
Maďarsko čakajú voľby, ktoré môžu po rokoch zmeniť politické vedenie krajiny aj jej tón voči Ukrajine. Prinesie však prípadné víťazstvo opozície zásadný obrat?
Maďari budú už 12. apríla rozhodovať, či vo funkcii premiéra zostane Viktor Orbán, alebo ho po šestnástich rokoch vystrieda líder opozičnej strany Tisza Péter Magyar.
Do popredia sa pritom dostávajú aj vzťahy s Ukrajinou -Orbánove postoje sú dlhobo jasné, Magyar sa však k Ukrajine zatiaľ vyjadruje len okrajovo a sústreďuje sa najmä na domáce témy. Napätie medzi Budapešťou a Kyjevom zvýraznili aj ostré výroky Volodymyra Zelenského, ktoré nepriamo mierili na Orbána v súvislosti s blokovaním finančnej pomoci EÚ.
Analytici však po voľbách - nech už skončia akokoľvek - neočakávajú zásadný obrat. Píše portál iRozhlas.cz.
V centre pozornosti Ukrajina
Keď Zelenskyj na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v januári vyhlásil, že „každý ‚Viktor‘, ktorý žije z európskych peňazí a pritom sa snaží zradiť európske záujmy, si zaslúži jednu po hlave,“ vyvolal kritiku a ostrú reakciu nielen v Maďarsku, ale aj v Bruseli. To sa ešte znásobilo, keď o niekoľko týždňov neskôr dodal, že dúfa, že „jedna osoba“ prestane blokovať pôžičku Únie pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur a varoval, že inak by mohol adresu dotyčného odovzdať ukrajinskej armáde.
Hoci Zelenskyj konkrétne meno nespomenul, je zrejmé, že narážal na maďarského premiéra, ktorý začal blokovať finančnú pomoc EÚ v súvislosti so sporom o ropovod Družba, hoci s ňou na decembrovom samite súhlasil.
Európska únia po začiatku ruskej invázie zastavila dovoz ruskej ropy, no Maďarsko a Slovensko získali výnimku pre svoju závislosť od týchto dodávok. Spor o ropovod Družba neskôr vyostril vzťahy medzi Budapešťou a Kyjevom, pričom obe strany sa navzájom obviňujú z politizovania a prieťahov. Napätie medzi krajinami sa tak ešte prehĺbilo a do popredia sa dostáva aj v súvislosti s blížiacimi sa voľbami v Maďarsku.
Dramatická zmena sa neočakáva
Vzťahy medzi krajinami dlhodobo ovplyvňuje aj otázka maďarskej menšiny na Ukrajine a odmietavý postoj Orbána k jej vstupu do Európskej únie. Podľa prieskumov pritom môže vo voľbách uspieť opozícia, čo by znamenalo koniec Orbána po šestnástich rokoch vo funkcii.
Analytici však výraznú zmenu nečakajú. „Určite nemožno očakávať, že by sa pozícia Maďarska k Ukrajine dramaticky zmenila. Pretrvávajú aj staršie problémy, napríklad otázka maďarskej menšiny,“ uviedla pre web analytička Pavlína Janebová s tým, že v rámci EÚ by mohol byť prístup Budapešti konštruktívnejší a menej konfrontačný.
Politológ Eric Maurice zároveň upozorňuje, že hoci Magyar hovorí o zmene, v kľúčových oblastiach naznačuje kontinuitu a program Tiszy sa podľa neho k Ukrajine vyjadruje len okrajovo, odmieta jej urýchlený vstup do EÚ a nepočíta s výraznou zmenou v poskytovaní podpory.
Pre Maďarov je horší len Irán
Magyar síce odmieta rýchle prijatie Ukrajiny do EÚ a kritizoval aj výroky Zelenského, jeho postoje sú však menej vyhranené než Orbánove - dôraz kladie na suverenitu, národné záujmy a ukotvenie Maďarska v EÚ a NATO.
Vzťahy s Ruskom by podľa analytikov zostali pragmatické, najmä pre pretrvávajúcu energetickú závislosť Maďarska. Zahraničná politika však nie je hlavnou témou Magyarovej kampane, ktorá sa sústreďuje najmä na domáce problémy. Naopak, Orbán stavil na protiukrajinskú rétoriku, ktorú v poslednom období ešte stupňuje.
Napätie medzi krajinami má pritom dlhodobejší základ, vrátane sporov o postavenie maďarskej menšiny. Ako upozorňujú odborníci, negatívne vnímanie Ukrajiny je prítomné nielen vo verejnosti, ale aj medzi politickými elitami.
Podľa novinára Olivera Adámeka patrí Ukrajina medzi Maďarmi k najhoršie vnímaným krajinám - v prieskume sa umiestnila na druhom mieste za Iránom a ako väčšiu hrozbu ju vníma viac ľudí než Rusko.
Kampaň pred maďarskými voľbami sa vyostruje. Pozriete si súvisiacu reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"