Súd potvrdil temnú stránku sociálnych sietí, no závislosť detí sa tým nekončí. Čo radia rodičom odborníci?
Rozhodnutie amerického súdu, podľa ktorého spoločnosti Meta a Google vedome vytvárali návykové sociálne siete škodiace duševnému zdraviu, vyvolalo pozornosť aj medzi rodičmi. Hoci ide o prelomový verdikt, v praxi im pri obmedzovaní času detí na obrazovkách zatiaľ veľmi nepomáha.
Rodičia a iniciatívy, ktoré sa zasadzujú za prísnejšie regulácie sociálnych médií, privítali rozhodnutie poroty v Los Angeles, ktorá v bezprecedentnom prípade dala za pravdu mladej žene žalujúcej spoločnosti Meta a YouTube za jej detskú závislosť od sociálnych sietí. Porotcovia dospeli k záveru, že Meta, ktorá vlastní Instagram, Facebook a WhatsApp, a Google, vlastník YouTube, zámerne vytvorili návykové platformy sociálnych médií, ktoré poškodili duševné zdravie dnes 20-ročnej ženy.
Tá získala odškodné vo výške 6 miliónov dolárov (okolo 5,5 milióna eur). Obe spoločnosti uviedli, že s verdiktom nesúhlasia a plánujú sa odvolať.
Hoci je toto súdne rozhodnutie označované za „prelomový moment“ pre spoločnosti sociálnych médií, pre rodičov na celom svete, ktorí sa snažia obmedziť čas svojich detí pri obrazovkách, má len malý praktický význam. Píše BBC, ktorá požiadala odborníkov na výchovu o tipy, ako dostať telefóny z rúk ich detí.
Pokoj a jednoduché pravidlá
Mnohí rodičia, ktorí už dali svojim deťom tablety alebo smartfóny, zvažujú, či deťom zariadenia úplne neodobrať. Podľa psychologičky Jane Gilmourovej to však nie je najefektívnejšie riešenie.
„Zmena návyku bude vždy náročná,“ hovorí a namiesto toho odporúča zavádzať zmeny v pokojnom momente, nie počas hádky o čase strávenom pri obrazovke. Dobrým prvým krokom k obmedzeniu času pri obrazovke môže podľa nej byť určenie konkrétneho miesta v domácnosti pre zariadenia, napríklad jednej skrinky. „Majte jedno miesto pre nabíjačky… takže keď sa telefóny odložia, idú na nabíjačku a tým to končí,“ vysvetľuje.
Spolupráca
Detská psychologička a lekárka Maryhan Bakerová tiež tvrdí, že staršie deti a tínedžeri môžu profitovať z toho, že budú súčasťou diskusie o probléme namiesto jednostranného nanútenia pravidiel. Uznanie tlaku rovesníkov v súvislosti so sociálnymi médiami totiž môže pomôcť získať tínedžerov na svoju stranu.
Ako odporúča, povedzte napríklad: „Chápem, že tam sa spájaš so svojimi priateľmi. Chápem sociálny tlak, ak by si tam nebol. Naozaj tomu rozumiem. Tak sa poďme porozprávať o tom, ako môžeme v tvojom aj v našom dni vytvoriť priestor, keď nebudeš stále na telefóne“.
Podľa koučky Olivie Edwardsovej je kľúčom aj kvalitný vzťah medzi rodičom a dieťaťom, ktorý uľahčuje nastavovanie hraníc pri používaní technológií. Pomôcť môže aj aktívny záujem o to, aký obsah deti na internete sledujú.
Sebareflexia rodičov
Rodičia často nestíhajú sledovať rýchle trendy na sociálnych sieťach, no práve to môže byť príležitosť na spoločné učenie. Odborníci odporúčajú otvorené rozhovory o fungovaní platforiem a podporu digitálnej gramotnosti napríklad tým, že si rodičia s deťmi spoločne overujú pravdivosť obsahu.
Podpora dobrých návykov sa však môže začať aj sebareflexiou, keďže deti svojich rodičov napodobňujú. Telefóny a tablety poskytujú ľuďom všetkých vekových kategórií neustály zdroj zábavy, no podľa Gilmourovej by dospelí aj deti mohli ťažiť z toho, keby si dovolili aj trochu nudy.
„Byť na obrazovke nás neustále drží v externom svete. Keď sa ponoríme do svojho vnútorného sveta a len tak hľadíme do diaľky, umožňuje nám to premýšľať o minulosti, predstavovať si budúcnosť a podporuje to kreativitu. Takže keď sa vaše deti sťažujú, že nemajú čo robiť a len tak hľadia do prázdna – je to v poriadku. A v skutočnosti je to pozitívna vec,“ hovorí.
Žiadna panika
Výchova detí v prostredí presýtenom obrazovkami prináša nové obavy, no ako tvrdí odborník na digitálnu komunikáciu a lekár z Univerzity v Essexe Tony Sampson, rodičia by nemali podliehať morálnej panike.
„Existuje tendencia, že úzkostní rodičia podľahnú mediálnej panike a začnú vnímať mozgy dospievajúcich ako jednoducho naprogramované na závislosť od sociálnych médií,“ hovorí a dodáva, že mozgy detí a tínedžerov disponujúce tzv. neuroplasticitou sa dokážu prispôsobovať a zotavovať lepšie než mozgy dospelých.
„Veľa čítame o tom, ako sociálne médiá oslabujú pozornosť. Sociálne médiá však neskracujú ani neničia pozornosť. Zachytávajú ju a presmerúvajú na zapojenie do komerčného obsahu. Pozitívne využívanie technológií môže podporiť neuroplasticitu pre kreativitu, objavovanie a učenie,“ uzavrel.
Na internete sa vo februári začala šíriť nebezpečná antibiotická výzva. Viac v reportáži redaktorky Veroniky Pancurákovej.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"