Slovenský šport v kríze. Chýbajú stovky telocviční aj jasná vízia, odborníci na ta3 konferencii hľadali riešenia

Viac ako 70 % Slovákov nešportuje vôbec alebo len minimálne. Tretina našich škôl stále nemá vlastnú telocvičňu a výstavba nových športovísk napreduje slimačím tempom. Aj to sú dôvody, prečo sa slovenská výprava vrátila z poslednej olympiády bez medailového zisku. Odborníci, športové legendy a zástupcovia samospráv sa na konferencii ta3 pozreli na to, kde robíme chybu a ako vrátiť športu jeho zašlú slávu.

Priepastné rozdiely v infraštruktúre

Slovenský šport nestojí len na talentovaných jednotlivcoch, ale predovšetkým na dostupnosti ihrísk, hál a štadiónov. Porovnanie so zahraničím je však pre Slovensko nelichotivé. Kým u nás máme približne 80 zimných štadiónov, vo Fínsku – v rozlohou aj populáciou porovnateľnej krajine – ich funguje až 300. Hokej je tam vďaka tomu dostupný takmer v každom meste.

Kľúčovým problémom zostáva podfinancovanie samospráv, ktoré sú hlavnými hýbateľmi rozvoja športu v regiónoch. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) vidí príčinu v rozpočtoch: „Ak slovenské mestá a obce majú v absolútnych číslach šesťnásobne menej peňazí ako tie české, niekde tam sa nachádza aj šport. A to je odpoveď na to, kde momentálne šport je a kam smeruje.“

Podľa Jána Riapoša, predsedu Slovenského paralympijského výboru, však nejde len o peniaze, ale aj o chýbajúci smer. „Chýba mi určite väčšia nádej, určite vízia slovenského športu, ktorá je definovaná od veľkej politiky, samosprávy až po národné zväzy,“ uviedol.

Šport ako investícia do zdravia a biznisu

Investície do športu už dávno nie sú len o zbieraní cenných kovov. Sú dôležitým pilierom fyzického a duševného zdravia celého národa. „Šport naozaj nie je iba o medailách, ale je to o zdraví. Je to o návykoch, je to o spoločenskom nastavení tejto krajiny, ktorá by mala pôsobiť a vyzerať lepšie,“ zdôraznil prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel.

Čítajte viac

Šport už nie je len o výkonoch, ale aj o investíciách. Konferencia ta3 spojí expertov na jeho financovanie

Hoci niektorí podnikatelia stále vnímajú podporu športu ako neefektívnu, čoraz viac firiem doň vstupuje s dlhodobou stratégiou. Spájanie so silnou značkou prináša spoločnostiam prestíž. „Firmy z toho majú hlavne reklamu, lebo sú spájaní so značkou a s podujatím, ktoré robíme. Naše nosné projekty sú ČSOB Bratislava Marathon a cyklistické preteky L'Etape Slovakia by Tour de France,“ vysvetlil Peter Pukalovič, riaditeľ bratislavského maratónu.

Pre komerčných partnerov je dôležitá aj popularita daného odvetvia. „Investujeme predovšetkým do športov, na ktoré sa stavuje. To je pre nás tá kľúčová vec, keď to berieme čisto z biznisového hľadiska. Najväčším športom je futbal na väčšine európskych aj svetových trhov, potom je to tenis, hokej či basketbal,“ priblížil stratégiu Václav Sochor, šéf komunikácie skupiny Tipsport.

Propagácia krajiny cez emócie

Veľké športové podujatia majú unikátnu schopnosť zviditeľniť krajinu na medzinárodnej mape a priniesť ekonomické impulzy pre cestovný ruch. „Nedokážem si predstaviť lepšiu propagáciu ako cez šport, cez emócie. Veľké krajiny si to plne uvedomujú,“ uviedol Peter Králik, prezident Európskej federácie malého futbalu. Podľa neho sú nadchádzajúce Majstrovstvá Európy v malom futbale investíciou nielen do samotného športu, ale aj do imidžu Slovenska.

Okrem výkonov sa do popredia dostáva aj mentálna hygiena. Pohyb a netradičné aktivity, ako napríklad skupinové bubnovanie, sa stávajú nástrojmi sebaregulácie. „Hra na bicie vyplavuje dopamín, zároveň nás to núti sústrediť sa na prítomný okamih, čo je v dnešnej digitálnej dobe veľká výhoda,“ uzavrel Marek Gregor, riaditeľ bubeníckej školy WELLDRUM.

Hoci je návrat slovenského športu na vrchol behom na dlhú trať, odborníci sa zhodujú, že radosť z pohybu a „zdravý duch“ musia zostať prioritou bez ohľadu na počet získaných medailí.

Pozrite si

Konferencia ta3: Investície do športu