Rýchle víťazstvo sa rozplýva a Spojené štáty riskujú ďalší Irak. Vojna s Iránom nesie varovné paralely
Spojené štáty riskujú, že sa konflikt s Iránom premení na zdĺhavú a nákladnú vojnu bez jasného konca. Odborníci upozorňujú na paralely s Irakom a varujú pred nepredvídateľnými dôsledkami, ktoré môžu destabilizovať región aj globálny trh s energiami.
Vojna medzi Spojenými štátmi a Iránom vstupuje do rozhodujúcej fázy, no namiesto rýchleho ukončenia čoraz viac pripomína scenár, ktorý svet pozná z Iraku. Hoci americké a izraelské útoky oslabili iránske vojenské kapacity, konečný výsledok konfliktu zostáva nejasný a rastú obavy, že sa môže premeniť na dlhodobú konfrontáciu s vážnymi dôsledkami pre región aj globálnu ekonomiku.
„Je to déjà vu, znova a znova,“ hovorí bývalý plukovník americkej armády Peter Mansoor, ktorý absolvoval dve dlhé misie v Iraku. Obáva sa, že Spojené štáty sa môžu opäť zatiahnuť do dlhého a nákladného konfliktu na Blízkom východe, kde vojna pokračuje už štvrtý týždeň. Píše The Wall Street Journal (WSJ).
Rýchle víťazstvo? Len predstava
USA a Izrael využívajú letecké údery na oslabenie iránskeho vedenia aj armády a obmedzujú schopnosť krajiny presadzovať svoj vplyv. Kampaň, ktorú administratíva pôvodne odhadovala na štyri až šesť týždňov, sa však môže skončiť kedykoľvek – režim môže ustúpiť, americký prezident Donald Trump môže stratiť trpezlivosť, alebo obe strany môžu konflikt deeskalovať a vyhlásiť víťazstvo.
Donald Trump naznačil snahu nájsť cestu z konfliktu, keď zrušil plánované útoky na iránsku energetickú infraštruktúru a otvoril priestor pre rokovania. Vývoj však bude do veľkej miery závisieť aj od Teheránu, ktorý tvrdí, že USA uviazli v „bažine“.
Predstava rýchleho víťazstva sa rozplýva a pribúdajú varovania pred chybami známymi z Iraku – nejasnými cieľmi, príliš optimistickými predpokladmi či podceneným plánovaním. Aj napriek vojenským úspechom hrozí, že konflikt prerastie do dlhodobej konfrontácie s vážnymi dôsledkami pre globálny trh s ropou.
Heghseth paralely s Irakom odmieta
Bývalý diplomat Alan Eyre upozornil, že aj rýchle ukončenie by prinieslo nepredvídateľné a skôr negatívne dôsledky. Hoci konflikt zrejme nedosiahne rozsah Iraku či Afganistanu, tlak na jeho ukončenie bude rásť najmä pre možné ekonomické škody.
Paralely s minulosťou však vyvolávajú obavy. Odstúpenie poradcu Joea Kenta či kritika, že USA opäť smerujú k „nekonečnej vojne“, to len podčiarkujú. Barack Obama aj Trump pritom svoju politiku stavali na odmietaní vojny v Iraku, ktorá trvala takmer deväť rokov, stála približne 2 až 3 bilióny dolárov a vyžiadala si asi 4500 amerických životov.
Minister obrany Pete Hegseth však akékoľvek paralely odmietol: „Toto nie sú tie vojny,“ povedal novinárom.
Hrozí destabilizácia celého regiónu
Podobne ako v Iraku sa aj konflikt s Iránom opiera o varovania pred hrozbou zbraní hromadného ničenia. A rovnako ako pri Iraku sa aj pri Iráne plánovanie sústredilo na vojenskú silu USA, menej však na to, čo bude nasledovať. „V Iraku sme sa sústredili na bojové operácie, ktoré boli mimoriadne úspešné. O tom, čo príde po páde režimu, sme rozmýšľali len minimálne,“ priblížil Mansoor a doplnil, že ani dnes nie je jasné, či Spojené štáty vôbec chcú pád režimu v Iráne, ani ako sa má konflikt skončiť.
Situáciu komplikuje aj hrozba úplného uzavretia Hormuzského prielivu, kľúčovej trasy pre svetové dodávky ropy. Expert Robert Pape pre WSJ uviedol, že ide o snahu Iránu rozšíriť konflikt a vyrovnať nevýhodu slabšej strany. USA sa tak dostávajú do známej dilemy: buď konflikt prehĺbia, alebo ustúpia za cenu ekonomických škôd a oslabenia svojho postavenia.
„Ak režim prežije a bude pokračovať v útokoch, celý región Perzského zálivu sa môže destabilizovať,“ upozornil analytik Robert Kaplan. Biely dom však tvrdí, že s takýmto scenárom rátal. Hovorkyňa Anna Kellyová uviedla, že administratíva bola pripravená na pokusy Iránu obmedziť tok energií a prijala opatrenia na ich zmiernenie.
USA protivníka opäť podcenili
Podľa analytikov Spojené štáty podobne ako vo Vietname či Iraku opäť podcenili odolnosť protivníka. „V Iraku sme si mysleli, že nás budú vítať ako osloboditeľov. V Iráne to môže byť podobné – a podporovateľov režimu môže byť viac než 20 percent,“ uviedol Mansoor.
Bývalá diplomatka Jen Gavitová varuje, že pokus o zmenu režimu môže viesť k jeho ešte tvrdšej podobe a konflikt zároveň môže nečakane posilniť súperov USA - podobne ako vojna v Iraku posilnila Irán, súčasný vývoj môže vyhovovať Rusku.
„Vojny sa posudzujú podľa toho, ako sa skončia. Ak nemajú jasné politické ciele, nemajú ani logický koniec,“ uviedol bývalý námestník ministra obrany Colin Kahl. Administratíva uvádza rôzne ciele – od zmeny režimu po oslabenie iránskeho vplyvu. Podľa Bieleho domu ide o zničenie iránskej flotily, raketových kapacít a zabránenie získania jadrovej zbrane.
Ako však upozorňuje Eyre, vojna môže mať opačný efekt: „Masívne oslabujeme schopnosť Iránu presadzovať vplyv, ale zároveň exponenciálne zvyšujeme jeho motiváciu to robiť,“ upozorňuje Eyre a dodáva, že ak režim prežije, bude sa cítiť existenčne ohrozený a pokúsi sa obnoviť svoju silu. „Doteraz som si nemyslel, že Irán sa bude snažiť získať jadrovú zbraň. Teraz si to myslím,“ dodal.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"