Irán si pred prípadnými rokovaniami stanovil podmienky, podľa USA sú nereálne. Armáda: Spojené štáty rokujú samy so sebou
Medzi predbežnými podmienkami, ktoré Teherán stanovil pre prípadné rokovania so Spojenými štátmi o prímerí, je okrem iného zatvorenie všetkých amerických základní v Perzskom zálive a finančné odškodnenie za americko-izraelské útoky.
V stredu o tom informoval denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na svoje zdroje. Nemenovaný americký činiteľ označil podľa WSJ podmienky Teheránu za nereálne.
Čo Irán požaduje
USA podľa médií odovzdali Islamskej republike 15-bodový plán na ukončenie vojny. Teherán ale verejne tvrdí, že sa žiadne rozhovory s Washingtonom nekonajú a Spojené štáty rokujú samy so sebou, uviedol v stredu podľa iránskych štátnych médií hovorca armády Ebráhím Zolfagárí.
Hormuzský prieliv ostáva pod kontrolou Iránu. „Nepriateľské“ lode spojené s USA a Izraelom nepustí
Hovorca iránskej armády zosmiešnil snahy Spojených štátov o dohodu o prímerí a spochybnil, či má 15-bodový plán navrhnutý Washingtonom šancu na úspech. Trump uviedol, že americkí predstavitelia o tomto pláne s Teheránom rokujú, no Zolfagárí vo vyhlásení odvysielanom v štátnej televízii naznačil, že žiadne rokovania nie sú. „Dospeli vaše vnútorné konflikty do bodu, keď rokujete sami so sebou?“ povedal.
„Naše prvé aj posledné slovo je od začiatku rovnaké a také aj zostane: Niekto ako my sa nikdy nedohodne s niekým ako vy,“ uviedol Zolfagárí. „Ani teraz, ani nikdy,“ dodal.
Podľa WSJ Irán tiež požaduje nový systém v Hormuzskom prielive, ktorý by mu umožnil vyberať poplatky od preplávajúcich lodí podobne ako to robí Egypt v Suezskom prielive. Hormuzský prieliv je dôležitou trasou pre prepravu ropy a plynu. Teherán podľa WSJ ďalej žiada záruky, že Izrael zastaví tiež útoky na hnutie Hizballáh v Libanone, a že USA zrušia všetky sankcie, ktoré na Irán uvalil okrem iného kvôli jeho jadrovému programu.
Vedenie pod taktovkou revolučných gárd
Spojené štáty a Izrael začali bombardovať Irán 28. februára okrem iného so zdôvodnením, že sa mu snažia zabrániť v získaní jadrovej zbrane. Teherán ale popiera, že by sa o to usiloval, a tvrdí, že jeho jadrové ambície sú mierové. Americký prezident Donald Trump aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu tiež vyzvali Iráncov, aby vyšli do ulíc a zvrhli teokratický režim, ktorý podľa Netanjahua predstavuje hrozbu pre Izrael. Irán v odvete útočí na krajiny v regióne, kde sú americké základne, a na tamojšiu ropnú infraštruktúru.
Narušenie krehkej imunity. Atómovú elektráreň v Iráne trafil projektil, nejde o prvý prípad
WSJ v stredu tiež s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že počas tejto vojny si iránske revolučné gardy upevnili pozície vo vedení krajiny a v rokovaní s USA zaujmú tvrdší postoj ako pred týmto ozbrojeným konfliktom. Aj pred ním totiž USA s Iránom rokovali o jeho jadrovom programe. Arabskí a americkí predstavitelia podľa WSJ uviedli, že nový tvrdší postoj Teheránu sťažuje návrat k rokovaniam.
Plán USA
Iránskym predstaviteľom bol doručený 15-bodový plán sprostredkovateľmi z Pakistanu, ktorí podľa zdroja – rozprávajúceho pod podmienkou anonymity – ponúkli obnovenie rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom. Informoval o tom denník The New York Times.
„Rokovania v súčasnosti prebiehajú,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome. Do rozhovorov sú podľa neho zapojení aj viceprezident J. D. Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio, no stále nepotvrdil, s akými iránskymi predstaviteľmi komunikujú. Pentagón zároveň pripravuje nasadenie dvoch jednotiek námornej pechoty, čo prinesie do regiónu tisíce ďalších vojakov. Podľa zdroja ide o krok, ktorým si Trump zabezpečuje „maximálnu flexibilitu“ pre ďalšie rozhodnutia.
USA plánujú vyslať na Blízky východ 3-tisíc vojakov. Jednotka sa špecializuje na údery s násilným vniknutím
Izraelskí lídri, ktorí presadzujú, aby USA pokračovali vo vojne proti Iránu, boli podľa zdroja denníka predložením plánu na prímerie prekvapení. S rastúcimi cenami ropy a následnými výdavkami spotrebiteľov odoláva Trump doma čoraz väčšiemu tlaku na ukončenie vojny, píše agentúra AP. Blokovanie Hormuzského prielivu Teheránom narušilo medzinárodnú lodnú dopravu, prudko zvýšilo ceny palív a ohrozilo svetovú ekonomiku.
„Strategická sila, o ktorej ste kedysi hovorili, sa zmenila na strategické zlyhanie,“ reagoval Zolfagárí. „Ten, kto sa označuje za globálnu superveľmoc, by sa z tohto chaosu už dostal, keby mohol,“ dodal hovorca iránskej armády.