Prečo výpravca pri Pezinku nezastavil vlak? Vyšetrovanie ukázalo, že prvý pokus o kontakt prišiel v momente zrážky
Novembrovú zrážku vlakov pri Pezinku spôsobilo individuálne zlyhanie rušňovodiča, ktorý prešiel na červenú. Vyplýva to zo záverečnej správy vyšetrovania ministerstva dopravy. Odborník na železnice Jiří Kubáček v rozhovore upozorňuje, že hoci je vinník jasný, nehoda odkrýva hlbšie problémy slovenskej železničnej infraštruktúry, zastarané technológie a kritický nedostatok personálu.
Jazda na červenú v priamom prenose
Podľa vyšetrovacej správy bola hlavnou príčinou nehody nepozornosť rušňovodiča osobného vlaku. Ten prehliadol návestidlo v polohe „Stoj“ a vošiel do jazdnej dráhy rozbehnutého expresu. „Na železnici sa na červenú chodiť nemá. Prešiel na červenú celkom preukázateľne,“ konštatuje Jiří Kubáček.
Situáciu zachraňoval rušňovodič prichádzajúceho expresu, ktorý včas zareagoval a aktivoval rýchločinné brzdenie. Rušňovodič vinného vlaku podľa výpovede po zistení hroziacej zrážky utiekol z kabíny do uličky. Kubáček vysvetľuje, že ide o pud sebazáchovy: „To je štandardné najradikálnejšie možné riešenie. Rušňovodič uteká tam, kde je chránený.“
Technika, ktorá chýbala
Tragédii mohol zabrániť moderný zabezpečovací systém ETCS, ktorým je trať vybavená, no motorový vlak ním nedisponoval. „Keby tam to zariadenie bolo, tak ho to návestidlo vôbec nepustí,“ hovorí odborník. Problémom je však vysoká cena – mobilná jednotka do jedného vlaku stojí vyše pol milióna eur.
Podľa Jiřího Kubáčka je prekvapivé, že sa opäť otvorila otázka komunikácie medzi výpravcom a rušňovodičom. Kým v minulosti si personál odovzdával informácie gestami, dnes majú k dispozícii vysielačky, ktoré však zostali ticho. „Výpravca a rušňovodič majú vysielačku a nekomunikujú,“ upozorňuje odborník. Závery vyšetrovania potvrdili, že výpravca sa o komunikáciu pokúsil až v momente, keď už bolo zjavné, že vlak v Pezinku prechádza návestidlo v polohe „Stoj“ a smeruje k zrážke. Podľa predpisov mal pritom výpravca informovať rušňovodiča o meškaní z dopravných dôvodov oveľa skôr.
Po nehode pri Pezinku za takmer milión eur obnovili trať. Vymenili stovky podvalov, koľaje aj výhybky
Vyčerpaní rušňovodiči a „buzerácia“
Ministerstvo po nehode nariadilo mimoriadne preškolenie zamestnancov a častejšie kontroly. Odborník je však k týmto opatreniam skeptický a označuje ich za „opatrenia pre opatrenia“. Problém vidí v únave – vinník nehody bol v službe už desať hodín. „Po tých desiatich hodinách už človek nemusí byť tak dokonale koncentrovaný ako keď ráno vstane vyspatý z postele,“ pripomína Kubáček s tým, že systém by mal rušňovodičom chyby pomáhať eliminovať, nie ich len trestať.
Slovensko navyše zápasí s akútnym nedostatkom personálu. Podmienky v depe, psychický tlak a paradoxné nároky na vzdelanie (kde rušňovodič nepotrebuje maturitu, no vlakvedúci áno) odrádzajú nových uchádzačov. „Máme tu dneska absurdnú situáciu,“ dodáva odborník.
Infraštruktúra na pokraji úpadku
Zrážka v Pezinku je podľa Kubáčka len špičkou ľadovca. Kým vozidlový park sa v posledných rokoch modernizoval, stav koľajníc a mostov je alarmujúci. „Už nás to dobieha. Na ŽSR akoby čas zastal. Stále ideme cestou malého množstva veľmi luxusných projektov, ktoré preberú veľký objem peňazí,“ kritizuje investičnú politiku.
Ak sa prístup k správe železníc nezmení okamžite, stav úpadku bude podľa neho pretrvávať ďalšie desaťročie. „Už nám odchádzajú železničné mosty. To sa začína prejavovať znižovaním únosnosti, čo významne ovplyvňuje nákladnú dopravu,“ uzatvára Jiří Kubáček.