Déjà vu v Perzskom zálive. Trump zvažuje eskortu lodí cez Hormuz, riskuje scenár „tankerovej vojny“ s rovnakým nepriateľom

Americký prezident Donald Trump zvažuje, že nariadi americkému námorníctvu sprevádzať ropné tankery cez Hormuzský prieliv, pre vojenských analytikov a historikov to však vyvoláva pocit déjà vu. Niečo podobné sa totiž už raz stalo. Koncom 80. rokov čelili americké vojnové lode rovnakému nepriateľovi, akému by čelili aj dnes, a to iránskemu námorníctvu a silám Islamských revolučných gárd (IRGC).

Takzvaná „tankerová vojna“ priniesla rovnaké zbrane a problémy, akým by dnes čelila americká eskortná misia. Zároveň ukázala, ako sa vo vojne môžu veci rýchlo zvrtnúť nečakaným smerom s fatálnymi následkami. Informuje o tom web stanice CNN.

Čo sa vtedy stalo

Korene tankerovej vojny siahajú do roku 1980, keď iracký líder Saddám Husajn zaútočil na Irán vedený ajatolláhom Rúholláhom Chomejním. Po niekoľkých rokoch bojov sa konflikt dostal do patovej situácie, čo viedlo k zmene irackej stratégie a Bagdad začal cielene útočiť na iránske ropné tankery a infraštruktúru, aby oslabil ekonomiku Teheránu a vyvolal zásah svetových mocností.

Irán reagoval útokmi na neutrálne obchodné lode smerujúce najmä do Kuvajtu, čím sa konflikt rozšíril na námornú dopravu v Perzskom zálive.

Čítajte viac

Axios: Trumpov tím pripravuje ďalšiu fázu vojny. V hre sú aj mierové rokovania s Iránom, priamy kontakt však neprebehol

Počet útokov na lodnú dopravu sa v nasledujúcich rokoch tak zvýšil, že Kuvajt v novembri 1986 požiadal o zahraničnú pomoc pri ochrane svojich lodí. Ako prvý vtedy reagoval Sovietsky zväz, ktorý začal eskortovať tankery, no USA nechceli stratiť vplyv, a preto sa rozhodli preregistrovať kuvajtské lode pod americkú vlajku, čím im umožnili ochranu amerického námorníctva.

Veľká americká hanba

V lete 1987 vyslali Spojené štáty svoje námorné sily do Perzského zálivu, aby chránili ropné tankery. Ešte pred začiatkom eskortných misií však došlo k tragickému incidentu – americkú fregatu USS Stark zasiahli dve rakety odpálené irackým lietadlom, pravdepodobne omylom. Útok si vyžiadal desiatky obetí, no posádke sa podarilo loď udržať nad vodou.

Operácia Earnest Will, teda samotné eskortovanie tankerov, sa začala v júli 1987, no hneď prvý konvoj narazil na iránske mínové pole. Obrovský tanker Bridgeton narazil na mínu, no neutrpel vážne poškodenie. Paradoxne sa z neho stal „zametač mín“ pre americké vojnové lode, ktoré ho nasledovali. Incident bol pre námorníctvo USA veľkou hanbou.

Čítajte viac

Trump dal Iránu ultimátum: Ak Teherán neotvorí Hormuzský prieliv, začneme ničiť elektrárne

USA museli operácie dočasne pozastaviť a posilniť kapacity na odstraňovanie mín. Práve tie predstavovali zásadný problém aj neskôr a schopnosti USA boli v tomto smere obmedzené, preto sa museli spoliehať na spojencov. Slabiny USA sa ukázali aj v roku 1988, keď fregata USS Samuel B. Roberts narazila na mínu a výbuch ju takmer rozlomil na polovicu.

Situácia sa zmenila

CNN dopĺňa, že Spojené štáty vtedy ako odvetu spustili operáciu Praying Mantis a zaútočili na iránske ropné plošiny a vojenské ciele. Počas operácie došlo k historickému momentu – prvej raketovej bitke medzi loďami v histórii amerického námorníctva. Americké sily zničili viacero iránskych plavidiel vrátane fregaty.

Aj dnes je rozsah iránskeho zamínovania Hormuzského prielivu nejasný, no obavy z neho pretrvávajú a hoci USA vtedy preukázali svoju vojenskú dominanciu, situácia sa odvtedy zmenila.

Odborníci upozorňujú, že Spojené štáty stále nemajú dostatočné kapacity na odstraňovanie mín. Navyše, Irán dnes disponuje modernejšími zbraňami a lacnými dronmi. Minulosť preto v tomto prípade slúži ako varovanie, pretože aj technologicky vyspelá armáda môže čeliť nečakaným problémom a rizikám, ktoré sa rýchlo vymknú kontrole.

„História sa opakuje,“ uviedol námorný konzultant Frank Coles, podľa ktorého je prekvapujúce, že eskortovanie tankerov nebolo plánované už na začiatku konfliktu.

Pozrite si archívnu reportáž o Hormuze zo 14. marca.