Orbánova blokácia nepomôže. Von der Leyenová hovorí, že Ukrajina dostane 90 miliárd tak či onak

Predsedníčka Európskej komisie po skončení štvrtkového samitu EÚ zopakovala, že Európska únia poskytne Ukrajine pôžičku v hodnote 90 miliárd eur tak či onak. Predseda únijných vrcholných stretnutí António Costa na adresu maďarského premiéra Viktora Orbána uviedol, že nikto nemôže vydierať Európsku radu.

Orbán blokuje schválenie pôžičky s tým, že je pripravený Ukrajinu podporiť až vtedy, keď bude obnovený dovoz ruskej ropy ropovodom Družba do Maďarska a na Slovensko.

Orbána nepresvedčili

Podľa Ukrajincov bol ropovod poškodený ruskými útokmi a bude sprevádzkovaný najskôr o mesiac a pol, Kyjev však dlho nesúhlasil s inšpekciou poničeného miesta. Orbán ukrajinskú stranu obviňuje zo snahy vyvolať v jeho krajine politickú krízu pred aprílovými voľbami, kde mu hrozí koniec na čele vlády.

Ostatní šéfovia štátov a vlád krajín Európskej únie Orbána vo štvrtok nedokázali presvedčiť, aby pôžičku prestal blokovať. Costa už počas samitu označil Orbánovo správanie za neprijateľné a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj cez videospojenie vysvetľoval, že je pôžička pre Ukrajinu kľúčová a môže pomôcť zachrániť životy.

Čítajte viac

Slovensko a Maďarsko opäť „čierne ovce“. Fico s Orbánom kvôli rope nepodporili pôžičku pre Ukrajinu

Nahnevaní

Maďarský premiér podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza „porušuje jeden zo základných princípov našej spolupráce“. „Toto je vážne porušenie lojality medzi členskými štátmi, podkopáva to schopnosť Európskej únie konať a poškodzuje to povesť EÚ ako celku,“ povedal po skončení samitu novinárom Merz.

„Diskusia bola tvrdá a drsná, ale Viktor stále neustúpil,“ uviedol s dianím v rokovacej sále oboznámený zdroj agentúry Reuters. Ďalší potom dodal, že „všetci sú na Orbána čoraz viac naštvaní".

Pozrite si tlačovú konferenciu o záveroch samitu. Článok pokračuje pod videom.

Systém ETS funguje, potrebuje však modernizáciu

Podľa šéfky Európskej komisie systém emisných kvót ETS funguje, treba ho však modernizovať a zabezpečiť jeho väčšiu pružnosť. Európska komisia sa preto podľa nej chce zamerať na štyri hlavné oblasti, ktoré určujú cenu elektriny: samotné náklady na výrobu, poplatky za siete a prenosovú sústavu, dane a odvody a náklady na emisné kvóty.

Von der Leyenová do veľkej miery zopakovala skoršie návrhy, ktoré spomenula aj v liste zo začiatku tohto týždňa. Štáty EÚ vyzvali, aby využili existujúce pravidlá EÚ na zníženie daní a pružnejšie uplatňovali pravidlá štátnej pomoci s cieľom podporiť podniky a domácnosti, ktoré sa ocitli v ťažkostiach.

Čítajte viac

Europoslanci schválili 90-percentné zníženie emisií do roku 2040. Zavedenie kvót ETS2 sa odkladá

Komisia tiež podľa nej predstaví legislatívny návrh na zníženie poplatkov za siete pre „citlivé odvetvia“ a bude spolupracovať s členskými štátmi na vytvorení „národných schém“, ktoré by zmiernili tlak na ceny.

Dočasné a cielené opatrenia

Vzhľadom na nárast cien energií je podľa von der Leyenovej potrebné prijať opatrenia, ktoré sú "dočasné a cielené" a poskytnú občanom aj spoločnostiam "okamžitú úľavu"

Zmenu systému emisných kvót EÚ ETS požaduje napríklad český premiér Andrej Babiš. Česko bude podľa neho ďalej hľadať spojencov pre svoje návrhy, medzi ktoré patrí vyňatie energeticky náročného priemyslu z kvótového systému do roku 2034. Premiér to uviedol po skončení štvrtkového summitu.

Babiš v noci po skončení samitu EÚ uviedol, že komisia do júna predloží návrh na revíziu systému emisných kvót. "Podarilo sa nám presadiť, keď pôvodne bol termín júl, že Európska komisia pripraví konkrétny plán, ako zrevidovať smernicu o emisných kvótach...že to bude na Európskej rade v júni," vyhlásil.

Zmienku o energeticky náročnom priemysle sa Česku podarilo presadiť aj do záverov zo samitu. "Zároveň sú v krátkodobom horizonte potrebné cielené riešenia na zabezpečenie cenovo dostupnej energie, berúc do úvahy technologickú neutralitu a špecifické situácie členských štátov, osobitnému vystaveniu niektorých priemyselných odvetví riziku premiestnenia a potrebu zlepšiť podmienky pre energeticky náročné inovatívne odvetvia bez ohrozenia predvídateľnosti a rovných podmienok," píše sa v dokumente.

Systém emisných kvót ETS má motivovať firmy znižovať emisie. Spoločnosti si musia kupovať kvóty za každú tonu CO2, ktorú vypustia. Čím viac emisií, tým majú vyššie náklady, a preto sa im oplatí investovať do čistejších technológií. Von der Leyenová už skôr uviedla, že systém ETS zostáva "osvedčeným nástrojom na podporu transformácie priemyslu".

Písali sme

Štáty EÚ schválili klimatický cieľ do roku 2040. Emisie chcú znížiť o 90 percent oproti roku 1990