Na ostrov putovali vaky na transfúziu krvi aj výbušniny. Dánsko pripravovalo Grónsko proti možnej invázii USA
Zatiaľ čo si americký prezident Donald Trump opakovane robil nároky na Grónsko, ktoré je autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva, Kodaň sa v januári pripravovala na možný útok.
Na svoje ostrovné teritórium prepravila krvné vaky na transfúziu či výbušniny na zničenie ranvejí, napísal web dánskej verejnoprávnej spoločnosti DR.
Na ostrov sa premiestnili elitné jednotky, Dánsko si zabezpečilo tiež podporu európskych spojencov a v prípade invázie bolo pripravené sa brániť.
Dánsko posilňovalo obranu Grónska
Keď na začiatku tohto roka prileteli do Grónska dánski vojaci, viezli so sebou podľa zdrojov servera výbušniny na zničenie pristávacích dráh v hlavnom meste Nuuku a v Kangerlussuaqu, čo je mestečko severne od metropoly. V prípade americkej invázie mali detonáciou ranvejí zabrániť pristátiu amerických lietadiel, uviedla DR s odvolaním sa na svoje zdroje z dánskej vlády a úradov, ale aj spravodajských služieb Dánska a ďalších krajín.
„V takejto situácii sme neboli od apríla 1940,“ povedal DR dánsky zdroj z oblasti obrany. Na rozdiel od nemeckej okupácie za druhej svetovej vojny ale Kodaň zvolila stratégiu sa v prípade útoku brániť. Ak by Spojené štáty zaútočili, dánske jednotky pri sebe mali mať dostatok munície a postaviť sa na boj. Dánske stíhačky F-35 vyslané nad ostrov boli tiež silne vyzbrojené. Napriek tomu si podľa DR žiadny z jej zdrojov nerobil ilúzie, že by bolo možné odolať americkému útoku.
Dánsko podľa serveru začalo hľadať podporu u ďalších európskych lídrov bezprostredne po amerických prezidentských voľbách v roku 2024. Kľúčovým momentom bol podľa zdrojov DR útok Spojených štátov na Venezuelu 3. januára tohto roku. Nasledujúci deň Trump zopakoval, že Spojené štáty potrebujú Grónsko, čím obnovil obavy z americkej invázie. To podľa serveru výrazne urýchlilo existujúce plány na vyslanie dánskych a ďalších európskych síl do Grónska.
Viacnásobná prítomnosť spojencov
Ako predvoj poslali svoje jednotky na ostrov Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko a Švédsko, za nimi nasledovali ďalšie posily vrátane elitných vojakov. Smerom na sever Atlantiku sa vydali tiež dánske bojové lietadlá a francúzska vojnová loď. Podľa DR bolo cieľom zabezpečiť prítomnosť čo najväčšieho množstva vojakov rôznych národností, a tým odradiť Spojené štáty od prípadnej vojenskej akcie.
Dánsky minister zahraničia Lars Lökke Rasmussen v reakcii na článok DR uviedol, že januárová situácia bola mimoriadna. Odmietol pritom potvrdiť, či by Dánsko reagovalo rovnakým spôsobom, ak by sa takáto situácia opakovala. Napätie sa podľa neho aspoň dočasne podarilo zmierniť, nemožno ale vylúčiť, že Trump bude svoje nároky na Grónsko opakovať.
Podľa nemenovaného vysokého francúzskeho úradníka, ktorý hral v riešení vývoja spojeného s Grónskom významnú úlohu, táto bezprecedentná situácia Európu zblížila.
„Po grónskej kríze si Európa raz a navždy uvedomila, že musí byť schopná postarať sa o vlastnú bezpečnosť,“ uviedol.
Pozrite si archívnu reportáž z 5. januára 2026 o napätí okolo Grónska:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"