Vedci objavili v krvi pytóna látku, ktorá by mohla pomôcť pri liečbe obezity. Výskum priniesol sľubné zistenia

Výskum začal pri pytónoch

„Samozrejme, že nie sme hady,“ začal vysvetľovanie docent patológie na Stanfordskej univerzite Jonathan Long a spoluautor výskumu. „Ale štúdiom týchto zvierat možno dokážeme identifikovať molekuly alebo metabolické dráhy, ktoré ovplyvňujú aj ľudský metabolizmus,“ dodal.

Pytóny barmské dokážu vo voľnej prírode skonzumovať korisť, ktorej hmotnosť sa blíži k ich vlastnej. Aby dokázali takéto množstvo potravy stráviť, v priebehu niekoľkých hodín sa im srdce zväčší asi o štvrtinu a metabolizmus sa im zrýchli asi 4000-násobne. Potom vydržia rok alebo aj rok a pol bez potravy.

Vedci pôvodne zisťovali, aké metabolity sa podieľajú na náhlom zväčšení srdca laboratórnych pytónov pred a po skonzumovaní potravy po predchádzajúcom 28-dennom pôste. V ich krvi identifikovali viac ako 200 molekúl, ktorých hladina sa výrazne zvýšila po prijatí potravy.

V prípade molekuly označenej pTOS to bolo viac ako 1000-násobne. Produkujú ju črevné baktérie hada a v nízkych hladinách je prítomná aj v ľudskom moči.

„Zaujímalo nás, či tento metabolit ovplyvňuje niektoré z fyziologických zmien hada po kŕmení,“ povedal Long. Pri podaní laboratórnym myšiam sa nepreukázal žiaden zjavný vplyv na energetický výdaj ani veľkosť orgánov, hoci „reguloval chuť do jedla a stravovacie správanie myší,“ dodal Long.

Čítajte viac

Ozempic pobláznil Slovensko, doktori ale varujú: Nie je to magický gombík na všetko, následky môžu byť fatálne

Účinok bez typických ťažkostí

Obézne myši, ktorým podávali pTOS, jedli výrazne menej ako myši v kontrolnej skupine a po 28 dňoch ich telesná hmotnosť klesla o deväť percent.

Súčasné lieky s obsahom hormónu GLP-1 (glukagónu podobný peptid-1) spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka a ľudia sa cítia dlhšie sýti. Ich vedľajším účinkom však býva žalúdočná nevoľnosť či zápcha. Namiesto toho sa zdá, že pTOS pôsobí na hypotalamus, oblasť mozgu, ktorá reguluje aj chuť do jedla.

„V podstate sme objavili látku potláčajúcu chuť do jedla, ktorá funguje u myší bez niektorých vedľajších účinkov, ktoré majú lieky s GLP-1,“ povedala biologička z University of Colorado Boulder a spoluautorka výskumu Leslie Leinwandová.

Keďže pTOS sa u ľudí vyskytuje prirodzene, očakáva sa, že ide o bezpečnú látku, ale pred jej klinickým testovaním je potrebný ešte ďalší výskum.

Pozrite si archívnu reportáž z roku 2024 o Slovákoch vykupujúcich Ozempic pre chudnutie: