EÚ rokovala o konflikte v Iráne, na Ukrajine aj o Družbe. Blanár: Dôsledky vidíme už dnes v náraste cien energií
Situácia na Blízkom východe a jej vplyv na globálnu bezpečnosť a energetické trhy patrili medzi kľúčové témy pondelkového (16. 3.) zasadnutia Rady Európskej únie pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli.
Šéfovia európskych diplomacií diskutovali o možných dôsledkoch konfliktu, pričom podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraja Blanára ide o mimoriadne citlivú otázku so zásadným vplyvom na Európsku úniu.
„Všetci sme skonštatovali, že situácia na Blízkom východe predstavuje obrovské ohrozenie svetového obchodu predovšetkým s ropou a plynom. Dôsledky vidíme už v súčasnosti v náraste cien energií, najmä ropy, ktorej cena síce kolíše, avšak stále zostáva na vysokej úrovni,“ uviedol Blanár.
Zdôraznil tiež, že Blízky východ patrí medzi kľúčové svetové regióny z hľadiska produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu s významným vplyvom na stabilitu svetových energetických trhov. Ak by sa konflikt ďalej rozširoval, môže to mať veľmi vážne dosahy na svetové trhy a na energetickú bezpečnosť Európskej únie, upozornil šéf slovenskej diplomacie.
Slovensko chce stabilizovať dodávky ropy
Súčasne poukázal na potrebu stabilizácie dodávok energetických surovín do Európy. „Pre Slovensko je dôležité hľadať riešenia, ktoré pomôžu stabilizovať dodávky ropy na európsky trh. Ruská ropa pritom v súčasnosti nie je na sankčnom zozname a Slovensko má stále výnimku na jej dovoz, čo môže čiastočne pomôcť riešiť vzniknutú situáciu,“ dodal Blanár.
Ako ďalej priblížil, jediným dlhodobým riešením je podľa európskych ministrov diplomatické urovnanie konfliktu. Spoločne preto zdôraznili potrebu čo najskôr obnoviť rokovania medzi všetkými stranami, keďže pokračujúca eskalácia by mohla ešte viac prehĺbiť nestabilitu v regióne a následne na svetových energetických trhoch.
Ministri zahraničných vecí vyjadrili jednoznačnú podporu požiadavkám zo strany Slovenska, Maďarska a tiež Európskej komisie voči Ukrajine v súvislosti s informáciami o stave ropovodu Družba, uviedol Blanár.
Ukrajina podľa Blanára neposkytla dostatok informácií
V úvode rokovania vystúpil prostredníctvom videohovoru aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha. Podľa Blanárových slov však ukrajinská strana stále neposkytla dostatočné informácie v súvislosti s ropovodom. „Opäť sme sa dozvedeli, že ropovod Družba by podľa Ukrajiny mohol byť k dispozícii až o šesť týždňov. Tých termínov už však bolo viacero a stále sme sa nedopracovali k tomu, čo sme spoločne vyrokovali aj s Európskou komisiou – aby na miesto prišla expertná skupina, ktorá by posúdila skutočný stav,“ povedal šéf slovenskej diplomacie.
Slovenská vláda považuje doterajšie informácie o poškodení ropovodu vrátane brífingu s veľvyslancami, ktorý sa uskutočnil minulý týždeň na Ukrajine, za nedostatočné. „My máme rovnako zábery, ktoré hovoria o niečom inom. Preto považujeme za nevyhnutné, aby sa situácia preverila priamo na mieste za účasti expertov, ktorí by mohli pomôcť tiež pri prípadnej oprave ropovodu,“ zdôraznil Blanár s tým, že odmietavý prístup zo strany Ukrajiny je neprijateľný a vyvoláva dohady, ktoré jej neprospievajú.
„Stráca tým kredibilitu, pretože je to asociovaná krajina, ktorá má napĺňať svoje povinnosti, čo sa v tomto prípade týka poskytnutia informácií a kooperácie,“ dodal minister. SR dlhodobo zdôrazňuje, že má záujem o partnerské a konštruktívne vzťahy s Ukrajinou.
Zároveň však očakáva otvorenú spoluprácu pri riešení otázok, ktoré majú priamy dosah na energetickú bezpečnosť regiónu. Blanár v tejto súvislosti ocenil podporu partnerov z členských štátov Európskej únie vrátane Českej republiky, ktorá rovnako ponúkla vedenie expertnej skupiny s cieľom posúdiť údajné poškodenie ropovodu.
Vyhlásenia Kallasovej pred rokovaním
Ešte pred začiatkom stretnutia o témach rokovania informovala šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.
„Je v našom záujme udržať Hormuzský prieliv otvorený, a preto tiež diskutujeme o tom, čo v tomto smere môžeme urobiť z európskej strany,“ uviedla Kallasová. Podľa nej sa diskusie budú viesť o námornej misii Aspides, o možnostiach zmeny jej mandátu a o ochote členských štátov využiť túto operáciu. Načrtla aj možnosť vytvoriť „koalíciu ochotných“, v rámci ktorej by jednotlivé krajiny poskytovali vojenské prostriedky na dobrovoľnej báze.
Kallasová povedala, že cez víkend tiež telefonovala s generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov (OSN) Antóniom Guterresom o možnostiach spolupráce. „Hovorila som s Guterresom o tom, či by bolo (pri rope a plyne) možné realizovať podobnú iniciatívu, akú sme mali v prípade Čiernomorskej iniciatívy,“ spresnila. Spomínaná iniciatíva umožnila aj napriek vojne na Ukrajine čiastočný vývoz ukrajinského obilia na svetové trhy.
Šéfka únijnej diplomacie poukázala na to, že uzavretie Hormuzského prielivu je „veľmi nebezpečné“ pre dodávky energie do Ázie, ale zároveň predstavuje problém aj pre výrobu hnojív. „A ak bude tento rok nedostatok hnojív, na budúci rok bude aj nedostatok potravín,“ zdôraznila.
Ceny ropy prudko rastú
Dopravu v Hormuzskom prielive značne narušil konflikt medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom, čo spôsobilo prudký nárast cien ropy. Prielivom bežne prechádza približne 20 percent svetových dodávok ropy a zemného plynu.
Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že požiadal sedem krajín, aby zvýšili svoje úsilie o opätovné otvorenie strategického prielivu. NATO podľa neho čaká „veľmi zlá“ budúcnosť, ak spojenci USA nepomôžu situáciu riešiť.
Kallasová zároveň zdôraznila, že pozornosť venovaná konfliktu na Blízkom východe nesmie odvádzať pozornosť od pokračujúcej vojny na Ukrajine. „Uvoľnenie sankcií na ruskú ropu zo strany USA považujeme za nebezpečný precedens, pretože práve teraz potrebujeme, aby mali (Rusi) na vedenie vojny menej peňazí, nie viac,“ upozornila. Podľa nej z problémov v Hormuzskom prielive profituje Moskva.
Ministri sa počas zasadnutia budú venovať aj Európskej bezpečnostnej stratégii. „Je dôležité, aby členské štáty túto stratégiu podporili,“ dodala Kallasová.
V prípade potreby možno uvoľniť ďalšie zásoby ropy
Členské štáty Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) by mohli v prípade potreby uvoľniť ďalšie núdzové zásoby ropy nad rámec už schválených 400 miliónov barelov, uviedol uviedol výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol.
Opatrenie je reakciou na fakt, že preprava ropy kľúčovým Hormuzským prielivom v dôsledku vojny na Blízkom východe klesla na minimum. Pri normálnej prevádzke úžinou prechádza asi pätina globálnych dodávok ropy a zemného plynu.
„Napriek tomuto obrovskému uvoľneniu máme stále k dispozícii veľké množstvo zásob. Keď bude súčasné uvoľnenie zásob dokončené, znížia sa núdzové zásoby v krajinách IEA len asi o 20 percent,“ povedal Birol k doteraz oznámenému rekordnému uvoľneniu zásob ropy a ropných produktov na trh.
Pozrite si reportáž o zdražovaní palív kvôli konfliktu v Hormuzskom prielive:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"