Vedci odhalili Parkinsona skôr než príznaky. Ako? Bežné krvné testy tieto signály nezachytia
Tím chorvátskych vedcov a lekárov zistil, že príznaky Parkinsonovej choroby možno zistiť z krvných testov na základe merateľných zmien v špecifických imunitných bunkách. Pomáha to ešte pred prvými viditeľnými príznakmi prepojiť toto neurodegeneratívne ochorenie so zápalovými procesmi mimo mozgu.
Nové zistenia o Parkinsonovej chorobe
Odborníci z Fakultnej nemocnice v Záhrebe, Lekárskej fakulty Univerzity v Záhrebe, Inštitútu Rudera Boškovića a Fakultnej nemocnice pre infekčné choroby Dr. Frana Mihaljeviča svoj výskum publikovali v recenzovanom vedeckom časopise „npj Parkinson's Disease“ vydavateľstva Springer Nature.
Zverejnená vedecká štúdia skúmala periférny imunitný profil pri Parkinsonovej chorobe so zameraním na zmeny v imunitných bunkách a metabolickú aktivitu neurónov v krvi.
Výskumníci analyzovali dva typy imunitných buniek: dendritické, ktoré riadia celkovú imunitnú odpoveď, a tzv. CD4+ T, ktoré pomocou zosilnenia alebo zoslabenia imunitnej odpovede koordinujú obranyschopnosť.
Cieľové imunitné bunky najprv izolovali pomocou magnetickej separácie a potom analyzovali prietokovou cytometriou a sekvenovaním RNA jednotlivých buniek, vysvetlila výskumníčka Sarah Meglaj Bakrač z Lekárskej fakulty Univerzity v Záhrebe.
Tento postup umožnil zachytenia málopočetných podskupín imunitných buniek, ktoré sa v priemerných výsledkoch krvných testov často nedajú určiť. Najjasnejším zistením bola aktivácia špecifickej skupiny dendritických buniek a CD4+ T buniek zapojených do imunitných procesov u ľudí s Parkinsonovou chorobou.
Choroba sa neprejavuje len v mozgu
Podľa riaditeľa Fakultnej nemocnice v Záhrebe Frana Boroveckého výsledky ukazujú, že Parkinsonova choroba sa prejavuje nielen zmenami v mozgu, ale aj s merateľnými zmenami imunitného systému v krvi v dôsledku zápalových procesov.
Parkinsonova choroba sa prejavuje nekontrolovaným trasením, spomaleným pohybom a inými motorickými ťažkosťami. Tieto symptómy sa postupne zhoršujú. Prvotné chorobné procesy v mozgu sa však začínajú už niekoľko rokov predtým a nie sú navonok viditeľné. Jedným z nich je chronický zápal nervového systému, čo v prípade indikácie umožňuje skoršie nasadenie liečby a spomalenie priebehu ochorenia.
Ochorenie je spôsobená stratou dopamínových neurónov a hromadením Lewyho teliesok. Jeho príčina nie je úplne jasná, veľkú úlohu však zohrávajú genetika a životné prostredie.
Výskumníci zdôraznili, že neidentifikovali novú terapiu, ale zistili, kde hľadať a ktoré imunitné zložky v krvi najviac vynikajú pri porovnaní so zdravými ľuďmi.
Štúdia bola vykonaná ako súčasť projektu „Molekulárne mechanizmy imunitnej odpovede a aktivácie inflammazómu pri Parkinsonovej chorobe“ financovaného Chorvátskou vedeckou nadáciou.
Pozrite si archívny rozhovor z roku 2023 o modernej liečbe Parkinsonovej choroby:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"