Volebná reforma v koalícii narazila. Spor o drahšie kaucie a stratu mandátu rozdelil vládne strany aj opozíciu

Boj o voliča môže byť v nasledujúcich voľbách výrazne náročnejší a drahší. Novela, ktorá mala od základov zmeniť pravidlá politickej súťaže, sa však v koalícii nateraz zasekla. Problémom je nielen drastické zvyšovanie kaucií, ale aj kontroverzný návrh, podľa ktorého by poslanci po odchode z klubu prišli o svoje miesta v parlamente.

Diskusiu o sprísnení pravidiel otvoril ešte v novembri 2024 premiér Robert Fico (Smer-SD). „Poďme sa najprv baviť o tom, či vieme zvýšiť kvórum na sedem percent, či vieme zaviesť volebnú kauciu 500-tisíc eur,“ uviedol vtedy predseda vlády. Hoci rezort vnútra po pol roku predložil konkrétnu novelu, jej cesta sa nateraz končí pre chýbajúcu koaličnú zhodu.

Spory o miliónové kaucie a štátne príspevky

Ministerstvo vnútra pôvodne navrhovalo výrazné navýšenie finančných bariér pre vstup do súťaže. „Koaliční partneri napríklad odmietli to, aby politické strany, ktoré majú od troch do piatich percent, nedostávali od štátu žiaden príspevok,“ vysvetlil štátny tajomník rezortu Michal Kaliňák (Hlas-SD).

Zásadným bodom sváru boli aj volebné kaucie. Návrh počítal s ich nárastom pri parlamentných voľbách zo 17-tisíc na 50-tisíc eur a pri eurovoľbách z 1 700 na 25-tisíc eur. Proti takejto zmene však stoja nielen koaliční partneri, ale zrejme aj judikatúra. Ústavný súd totiž už pred 18 rokmi konštatoval, že aj dnešné sumy sú na hranici ústavnosti.

Aktuálne sa tak hovorí skôr o miernejšej úprave. „Nastaviť na akýsi inflačný automat, ktorý by bol násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve,“ priblížil novú úvahu Michal Kaliňák. Podpredseda vlády Robert Kaliňák (Smer-SD) doplnil, že podľa prepočtov by sa suma mohla pohybovať na úrovni 35-tisíc eur: „Teraz je to podľa toho výpočtu niekde pod úrovňou 40, nejakých 35 alebo také nejaké číslo to je.“

Opozícia hovorí o obmedzení súťaže

Opozičné strany vnímajú snahy o zvyšovanie poplatkov ako pokus o likvidáciu menšej konkurencie. Podľa Ondreja Dostála (SaS) je súčasných 17-tisíc eur dostatočnou bariérou proti recesistom. „Politické strany, za ktorými stoja nejakí bohatí jednotlivci, nemajú problém. Či to bude 17-tisíc, 35-tisíc alebo 50-tisíc. Nemá to iný dôvod, iba obmedziť politickú súťaž,“ zhodnotil poslanec.

Písali sme

Najmenší živnostníci od júla nebudú platiť sociálne odvody. Koalícia otočila svoj vlastný kontroverzný návrh

Predseda KDH Milan Majerský odkázal, že hoci 30-tisíc eur strany priamo nepoloží, koalícia s ich podporou počítať nemôže: „Jasné, 30-tisíc nie je tak brutálne alebo veľké číslo, ktoré by mohlo úplne položiť na lopatky politické strany. Ale nech Robert Kaliňák neráta s našimi hlasmi.“

Strata mandátu ako návrat k Mečiarovi?

Ešte citlivejšou témou je navrhovaná strata poslaneckého mandátu v prípade odchodu z materského poslaneckého klubu. Robert Kaliňák tento krok obhajuje ako nástroj stability: „Keď sa niekto rozhodne z klubu vystúpiť, tak by mal zároveň stratiť aj poslanecké miesto.“

Tento nápad však naráža na odpor nielen v opozícii, ale aj u koaličného partnera Hlas-SD. „Ani o tom neuvažujeme. A je otázka, ako by niekto dnes mohol stratiť poslanecký mandát, ak bol zvolený,“ reagoval Michal Kaliňák.

Opozícia navyše pripomína historické paradoxy. Milan Majerský prirovnal snahu k ére mečiarizmu, kým Ondrej Dostál upozornil na začiatky samotného premiéra: „Ak by sa tento nápad Roberta Kaliňáka uplatnil vtedy, tak by Robert Fico musel odísť z parlamentu. Odišiel zo Strany demokratickej ľavice a pôsobil ako nezávislý poslanec. Možno by sme tu nemali problém zvaný strana Smer.“ Na zmenu pravidiel ohľadom mandátu by koalícia potrebovala ústavnú väčšinu 90 hlasov, ktorou nateraz nedisponuje.

Čítajte viac

Koalícia rieši voľby poštou aj dlhší mandát pre starostov. O hlasovaní z cudziny však nateraz oficiálna dohoda chýba