Za silného Erdogana hlasovali najmä Turci žijúci v zahraničí
Zmeny v tureckej ústave, ktoré boli predmetom nedeľňajšieho referenda, získali výrazne vyššiu podporu medzi Turkami žijúcimi v zahraničí ako medzi voličmi v samotnom Turecku. Hlasovanie však podľa hlavnej tureckej opozičnej strany sprevádzali podvody. Strana vyzvala na zrušenie výsledkov referenda.
Najviac hlasov "za" v Belgicku
Podiel zástancov zmien rozširujúcich právomoci tureckého prezidenta dosiahol v Nemecku podľa týchto údajov 63,1 percenta, zatiaľ čo v Rakúsku tvorí tento tábor až 73,5 percenta odovzdaných hlasov. Na území Holandska sa vyslovilo za novú podobu ústavy 71 percent účastníkov referenda.
Najvyšší podiel hlasov "za" spomedzi európskych komunít Turkov bol zaznamenaný v Belgicku, a to 75,1 percenta. Vo Švajčiarsku však boli zástancovia reformy s 38 percentami v jasnej menšine. Predreferendová kampaň v Nemecku a Holandsku viedla k diplomatickým roztržkám s Ankarou po tom, ako členom tureckej vlády neumožnili vystúpiť pred voličmi na území týchto krajín. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obvinil Nemcov i Holanďanov z uplatňovania "nacistických metód".
Opozícia chce zrušiť výsledky
Hlavná turecká opozičná strana vyzvala na zrušenie výsledkov referenda o ústavnej reforme. Podpredseda Ľudovej republikánskej strany Bülent Tezcan povedal, že strana je pripravená podať sťažnosť na tureckom ústavnom súde a ak to bude treba, potom aj na Európskom súde pre ľudské práva.
Návrh na zmenu, ktorá zásadným spôsobom posilní prezidentské právomoci, bol prijatý tesnou väčšinou. Volebná komisia však do výsledku nechala započítať aj lístky neoznačené oficiálnym pečiatkou.
Podľa údajov Anadolu hlasovalo za ústavné zmeny 59,2 percenta všetkých oprávnených voličov v zahraničí, zatiaľ čo priamo v Turecku to bolo iba 51,4 percenta. Na referende sa mohlo zúčastniť približne 58,2 milióna oprávnených voličov, z toho 2,9 milióna v zahraničí. Turci žijúci v iných krajinách mali možnosť hlasovať v predstihu do minulej nedele.
Pozorovatelia majú výhrady
Právne zabezpečenie tureckého ústavného referenda nebolo podľa medzinárodných pozorovateľov dostatočné. Za problematické považujú zmeny urobené pri sčítaní na poslednú chvíľu aj podmienky kampane. Pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe tiež konštatovali, že podmienky predreferendovej kampane neboli pre všetkých rovnaké a Ankare vytýkajú aj zastrašovanie odporcov.
Právne zabezpečenie podľa pozorovateľov nebolo dostatočné na to, aby zabezpečilo skutočne demokratické referendum. Podmienky hlasovania nezodpovedali medzinárodným normám. Za úplne protiprávne misie považuje rozhodnutie ústrednej volebnej komisie zahrnúť do započítavania hlasov aj oficiálne neoznačené hlasovacie lístky. OBSE a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyslali do Turecka 63 pozorovateľov z 26 krajín, ktorí však nemohli na hlasovanie dozerať útržkovito.
Turecké ministerstvo zahraničia ostro odmietlo konštatovania pozorovateľskej misie OBSE. Rezort diplomacie vyjadril v súvislosti s týmito tvrdeniami zármutok a označil ich za "politicky motivované". Pozorovatelia podľa neho prišli do Turecka "s predsudkami a ignorovali princípy objektívnosti a nestrannosti".
Reagoval aj Kremeľ
Rusko vyzvalo na rešpektovanie výsledkov referenda o ústavných zmenách v Turecku. "Referendum je úplne suverénnou záležitosťou Tureckej republiky. Sme presvedčení, že každý by mal rešpektovať prejav vôle tureckého ľudu," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra TASS.
Konstantin Kosačev, predseda zahraničného výboru Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu uviedol, že výsledok je podobne tesný ako v prípade plebiscitu o odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Kosačev predpovedá, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan bude teraz realizovať svoje ciele rovnako rozhodne a nezvratne ako britská premiérka Theresa Mayová a odvráti sa od EÚ.
MZVaEZ SR berie na vedomie výsledky referenda. "Veríme, že pri implementácii ústavných zmien sa budú predstavitelia Turecka snažiť dosiahnuť širokú národnú podporu." Uviedol to hovorca rezortu diplomacie Peter Susko.