Neviditeľný, bez chuti a zápachu. Tichý zabijak uniká z pôdy do našich obývačiek a je druhou najčastejšou príčinou rakoviny

Je neviditeľný, bez chuti a zápachu, no napriek tomu predstavuje vážne zdravotné riziko. Radón, rádioaktívny plyn unikajúci zo zemského podložia, je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie druhou najčastejšou príčinou rakoviny pľúc hneď po fajčení. V štúdiu ta3 o jeho výskyte na Slovensku a spôsoboch ochrany hovorila docentka Monika Müllerová z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.

Pôda, zem
Foto: TASR/Henrich Mišovič
Ilustračná snímka.

Radón ako tichý zabijak

Radón je prirodzený rádionuklid, ktorý vzniká premenou uránu 238 v zemskej kôre. Keďže ide o plyn, má schopnosť šíriť sa na veľké vzdialenosti a prenikať do atmosféry, ale aj do uzavretých priestorov našich domovov.

„Čo je pre nás nebezpečné, je to, že tam, kde sa nachádza radón, sú aj jeho produkty premeny. Samotný radón je inertný plyn, ktorý vdýchneme a väčšinou aj vydýchneme, ale jeho produkty premeny sú ťažké kovy, ktoré sa usadzujú v pľúcach a ožarujú bunky, čo môže viesť až k rakovine pľúc,“ vysvetlila v rozhovore Monika Müllerová.

Pre lepšiu predstavu odborníci prirovnávajú určité koncentrácie radónu k iným známym rizikám. Napríklad prítomnosť 150 becquerelov na meter kubický v interiéri sa dá prirovnať k absolvovaniu približne 200 röntgenov pľúc alebo k vyfajčeniu ôsmich cigariet denne.

Najrizikovejšie je zimné obdobie

Do budov plyn preniká najmä z pôdneho vzduchu, a to buď difúziou, alebo nebezpečnejšou konvekciou, ktorú poháňa rozdiel teplôt a tlakov. Práve preto sú koncentrácie radónu v domoch najvyššie počas zimy. „Dom sa vtedy správa ako komín, ktorý nasáva pôdny vzduch s obsahom radónu do vnútra,“ uviedla docentka s tým, že v zime navyše vetráme menej intenzívne, čo prispieva k hromadeniu plynu.

Ako zistiť prítomnosť radónu u vás doma?

Keďže radón ľudské zmysly nezachytia, jediným spôsobom, ako ho odhaliť, je objektívne meranie. Existujú dva základné typy:

  1. Integračné meranie: Pomocou stopových detektorov, ktoré v domácnosti zostávajú ideálne celý rok, aby zachytili priemernú ročnú hodnotu, keďže koncentrácia plynu sa počas dní a mesiacov mení.
  2. Kontinuálne meranie: Poskytuje presný hodinový záznam a dokáže určiť maximá a minimá výskytu v priebehu dňa.

Ak majú občania záujem o premeranie svojich priestorov, Müllerová odporúča obrátiť sa na Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý vedie zoznam licencovaných firiem a organizácií s overenými meradlami.

Slovensko a Národný radónový akčný plán

Na Slovensku aktuálne prebieha Národný radónový akčný plán (2022 – 2026), ktorého cieľom je zvyšovať povedomie verejnosti a monitorovať situáciu v rizikových oblastiach. Medzi lokality so zvýšeným výskytom radónu v podloží patrí najmä východné a časť stredného Slovenska, ale aj známe oblasti ako Marianka pri Bratislave či okolie Banskej Bystrice.

V rámci kampane „Nie radónu“ sa fakulta spojila so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS), aby zabezpečili merania najmä v obecných budovách, materských a základných školách. „Smernica Európskej únie núti členské štáty monitorovať radiačnú situáciu a informovať obyvateľstvo,“ uzavrela Müllerová.

Celý rozhovor si môžete pozrieť aj tu:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"