Izraelský veľvyslanec pre ta3: Nekonať by bolo nebezpečnejšie než konať. Irán vraj predstavoval existenčnú hrozbu

Yanovsky označil rozhodnutie Izraela a Spojených štátov za krok, ku ktorému podľa neho krajina dospela po rokoch rastúcej hrozby. „Dostali sme sa do bodu, odkiaľ sa nedá vrátiť, a nekonať by bolo nebezpečnejšie než konať,“ povedal veľvyslanec. Dodal, že Izrael vníma operáciu ako „akt sebaobrany“ a ochranu vlastných občanov.

Podľa neho sa Irán snaží ničiť Izrael troma spôsobmi – cez spriaznené militantné organizácie, balistické strely a jadrový program. Práve ten označil za najnebezpečnejší prvok celej hrozby. Veľvyslanec tvrdí, že Teherán sa k vývoju jadrovej zbrane nebezpečne približuje a diplomacia podľa neho neposkytla dostatočné záruky, že sa tento trend zastaví.

V debate zaznela aj otázka, či útok nebol porušením medzinárodného práva, keďže neprešiel mandátom Bezpečnostnej rady OSN. Yanovsky takúto výhradu odmietol a argumentoval právom štátu na sebaobranu. „Každá krajina má morálnu povinnosť chrániť svojich občanov pred existenčným a bezprostredným rizikom,“ uviedol. Bezpečnostnú radu zároveň označil za paralyzovanú, podobne ako v iných medzinárodných konfliktoch.

Písali sme

„Je horší ako jeho otec. Ak bude vládnuť, všetci zomrieme.“ Nový vodca vyvolal v Iráne rôzne reakcie

Veľvyslanec zároveň otvorene naznačil, že cieľom Izraela nie je iba vojenské oslabenie Iránu, ale aj odstránenie širšej hrozby, ktorú podľa neho predstavuje tamojší režim. Tvrdí, že práve z Teheránu vychádza podpora pre Hizballáh, Hamas, húsíov aj ďalšie ozbrojené zoskupenia v regióne. Podľa jeho slov by bez súčasného režimu bol Blízky východ bezpečnejší a stabilnejší.

Nový líder, staré obavy

Yanovsky sa vyjadril aj k nástupu nového iránskeho najvyššieho vodcu Modžtabu Chameneího. Naznačil, že v jeho osobe nevidí zmiernenie kurzu. „Jeho syn nie je riešením problému, my sa toho veľmi obávame,“ povedal. Na priamu otázku, či je nový vodca hrozbou pre Izrael, odpovedal kladne, hoci dodal, že nejde o „ten istý kaliber“ ako v prípade jeho otca.

V rozhovore zaznela aj citlivá téma civilných obetí. Veľvyslanec odmietol, že by Izrael cielene útočil na civilistov, a tvrdil, že armáda vedie „veľmi chirurgickú operáciu“ zameranú na vojenských a politických predstaviteľov režimu.

Čítajte viac

Human Rights Watch tvrdí, že Izrael použil biely fosfor v Libanone. Látka vie spáliť ľudské telo až na kosť

Zodpovednosť za civilné škody podľa neho nesie aj iránske vedenie, ktoré sa vraj ukrýva za civilným obyvateľstvom. Ide však o tvrdenia izraelskej strany, ktoré sú v čase vojny predmetom ostrých sporov a medzinárodnej kritiky.

Dôsledky cíti aj Európa

Yanovsky sa dotkol aj ekonomických dôsledkov konfliktu, ktoré už pociťuje aj Európa. Rast cien ropy či ohrozenie lodnej dopravy podľa neho súvisia s tým, že Irán a jeho spojenci dlhodobo narúšajú energetické a obchodné trasy v regióne. Ako príklad spomenul Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza významná časť svetových dodávok ropy.

Na otázku, aké dôkazy má Izrael pre tvrdenia o iránskej podpore teroristických organizácií a o jadrových ambíciách Teheránu, veľvyslanec odpovedal, že podľa neho ide o všeobecne známe fakty. Poukázal na podporu Hizballáhu, Hamasu a húsíov, ale aj na zistenia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. „Nemusíme to dokazovať, tých dôkazov je množstvo,“ vyhlásil.

Čítajte viac

Bellingcat usvedčuje USA. Video dokazuje, že za masakrom v iránskej škole zrejme stojí americká raketa Tomahawk

Diplomatický priestor podľa Yanovského v minulých dňoch de facto zlyhal. Tvrdenia Iránu o úspešných rokovaniach označil za zastierací manéver a vyjadril presvedčenie, že Teherán využíval rokovania len na získanie času. Zároveň však dodal, že v budúcnosti verí v iný Irán a v návrat krajiny „do rúk svojmu ľudu“.

Práve iránski občania sú podľa neho prvou obeťou tamojšieho režimu. Yanovsky hovoril o krajine s veľkou kultúrnou a historickou tradíciou, ktorú podľa jeho slov uniesla radikálna moc. O budúcom vedení Iránu by podľa neho mali rozhodnúť samotní Iránci, nie súčasná vládnuca garnitúra.

Na záver rozhovoru veľvyslanec priznal, že nevie odhadnúť presný koniec vojny. Tvrdí však, že konflikt sa skončí vtedy, keď prestane existovať iránska hrozba voči Izraelu aj celému regiónu. „Táto vojna skončí, keď iránska hrozba nebude existovať ani pre nás, ani pre susedné krajiny,“ povedal Yanovsky. Dodal, že podľa neho to môže byť rýchlejšie, než sa dnes zdá.

Pozrite si kompletný rozhovor s izraelským veľvyslancom Yanovskym: