Sami seba udali, aby otestovali paragraf o Benešových dekrétoch. Polícia trestné stíhanie odmietla
Polícia nezačne trestné stíhanie voči aktivistom, ktorí chceli preveriť praktické dôsledky decembrovej novely Trestného zákona známej ako „Lex Beneš“. Informovala o tom strana Maďarská aliancia na tlačovej konferencii v piatok (6. 3).
Právnik v oblasti ľudských práv a občiansky aktivista János Fiala-Butora spolu s krajským poslancom Maďarskej aliancie Örsom Oroszom uviedli, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne zastavil trestné konanie vo veci spochybňovania Benešových dekrétov.
Konanie sa začalo na základe trestného oznámenia, ktoré na seba podali samotní iniciátori petície s názvom „Kolektívna vina nemá miesto v modernej demokratickej spoločnosti“. Aktivisti tým chceli otestovať, ako bude nový paragraf fungovať v praxi.
Novela zaviedla trest za spochybňovanie povojnového usporiadania
Impulzom pre vznik petície bola decembrová novela Trestného zákona. Tá zaviedla trestnú zodpovednosť za popieranie alebo spochybňovanie mierového usporiadania po druhej svetovej vojne, vychádzajúceho z právnych aktov Československa a Slovenskej národnej rady, medzi ktoré patria aj Benešove dekréty.
Za takéto konanie môže hroziť trest odňatia slobody až na šesť mesiacov. O tom, či je nové ustanovenie v súlade s ústavou, momentálne rozhoduje Ústavný súd.
Aktivisti aj Maďarská aliancia dlhodobo upozorňujú na pokračujúce konfiškácie pozemkov, ktoré sa podľa nich opierajú o povojnové dekréty. Práve preto sa rozhodli zákon otestovať formou tzv. sebaudania.
Tri dôvody, prečo polícia konanie zastavila
Podľa Fialu-Butoru obsahuje rozhodnutie polície tri kľúčové argumenty.
Prvým je neurčitosť zákona, teda skutočnosť, že z textu paragrafu nie je zrejmé, aké konkrétne konanie má byť trestné. Podľa právnika to znamená, že zákon je v praxi veľmi ťažko uplatniteľný.
Druhým dôvodom je ochrana slobody prejavu, ktorá má podľa polície prednosť pred ustanoveniami Trestného zákona, pokiaľ ide o vyjadrovanie názorov na verejné otázky.
Tretím bodom je fakt, že historické fakty nemožno považovať za trestný čin. Petícia podľa vyšetrovateľa obsahuje historické tvrdenia, ktoré nepopierajú povojnové mierové usporiadanie.
Práve tento argument považuje Fiala-Butora za zásadný. „Znamená to, že ak sme fakticky vyvrátili tvrdenia vlády a parlamentu z predchádzajúcich rokov, tieto vládne tézy nie sú udržateľné,“ uviedol. Zároveň dodal, že vláda si podľa neho prijatím novely „strelila do vlastnej nohy“.
„Jej cieľom bolo umlčať ľudí, no dosiahla presný opak. Dnes už aj štátne orgány potvrdzujú naše argumenty, že 80 rokov staré tvrdenia štátu sú právne nepodložené,“ vyhlásil Fiala-Butora.
Kritika zákona a spor o pozemky
Podľa Örsa Orosza mohol byť nový paragraf pokusom zastrašiť občanov maďarskej národnosti a zároveň odviesť pozornosť od sporov okolo pozemkov. Tvrdí, že problém súvisí aj s postupmi Slovenského pozemkového fondu a Lesov SR.
Maďarská aliancia pripomenula, že už minulý rok vytvorila pracovnú skupinu, ktorá dokumentuje prípady novodobého vyvlastňovania pôdy. Predstavitelia strany László Gubík a Viktor Bugár nedávno prezentovali podľa nich konkrétne dôkazy o tom, že štát preberá hodnotné pozemky vhodné na developerské projekty. Opierať sa má pritom o princíp kolektívnej viny Maďarov a Nemcov po druhej svetovej vojne.
Fiala-Butora a Orosz zároveň upozornili na ďalší aspekt konfiškácií. Podľa nich štát v niektorých prípadoch využíva aj Dohodu o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom.
„Na tomto zozname sa nachádza 200-tisíc osôb, spomedzi ktorých po druhej svetovej vojne približne 100-tisíc nakoniec neopustilo Slovensko a neprišlo ani o svoj majetok,“ uviedla strana.
Rozhodnutie ešte nemusí byť konečné
Maďarská aliancia vníma rozhodnutie polície ako potvrdenie princípov právneho štátu. Prípad však ešte nemusí byť definitívne uzavretý.
Prokuratúra má totiž zákonnú lehotu do 4. apríla na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu vyšetrovateľa. Podľa predstaviteľov strany však detailné odôvodnenie naznačuje, že rozhodnutie polície môže byť výsledkom širšej odbornej diskusie medzi orgánmi činnými v trestnom konaní.
Kauza okolo Benešových dekrétov rozdelila opozíciu. Pozrite si archívnu reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"