Bombardovanie Iránu nemusí priniesť rýchly pád režimu. Ľudia chcú zmenu, ale sú unavení, tvrdí iránistka
Irán sa po útokoch Spojených štátov a Izraela ocitol v centre pozornosti celého sveta. Hoci niektorí očakávajú rýchly pád režimu, realita môže byť oveľa zložitejšia. Iránska spoločnosť je podľa iránistky Zuzany Kříhovej z Filozofickej fakulty Karlovej univerzity pripravená na zmenu, no krajina zatiaľ nemá podmienky na rýchlu revolúciu.
V relácii Téma na ta3 upozornila, že konflikt má širšie dôsledky aj pre Európu. Podľa nej sa totiž môže zmeniť spôsob, akým medzinárodné spoločenstvo pristupuje k vojenským zásahom na Blízkom východe.
„Tento konflikt je dôležitý aj pre nás v strednej Európe, pretože sa môže meniť prístup k medzinárodnému právu a k vojenským zásahom v regióne,“ uviedla.
Zároveň pripomenula, že bojové operácie majú dopad aj na krajiny, kde sa nachádzajú európski turisti. Rakety a drony zasiahli aj oblasti v štátoch Perzského zálivu, napríklad v Dubaji, Bahrajne či Ománe.
Irán je oveľa rozmanitejší, než si mnohí myslia
Irán má približne 90 miliónov obyvateľov a patrí medzi najväčšie štáty Blízkeho východu. Mnohí ľudia si ho podľa Kříhovej spájajú so stereotypmi, napríklad s predstavou homogénnej arabskej spoločnosti.
„Iránci neradi počujú, že sú Arabi. Považujú sa za Peržanov,“ vysvetlila. Krajina je však etnicky veľmi pestrá. Okrem väčšinových Peržanov tam žijú aj Azeri, Turkméni, Balúčovia, Kurdi či arabská menšina v oblasti Perzského zálivu.
Hoci je Irán nábožensky prevažne šiitský, mnohé menšiny sú sunnitské. Napriek tejto rozmanitosti podľa expertky zatiaľ neexistujú silné tendencie k rozpadu štátu podľa etnických línií. „Hlavná trhlina v iránskej spoločnosti nie je medzi etnikami, ale medzi spoločnosťou a štátom,“ zdôraznila.
Režim má stále nástroje na udržanie moci
Irán je od islamskej revolúcie v roku 1979 teokratickým štátom, v ktorom má rozhodujúce slovo najvyšší duchovný vodca. Podľa Kříhovej síce režim postupne stráca legitimitu u časti obyvateľstva, stále však disponuje silnými nástrojmi na udržanie moci.
Aj preto neočakáva jeho rýchly pád. „Režim má stále nástroje, ako si udržať infraštruktúru moci. Nemôžeme odhadnúť, že by došlo k jeho pádu v horizonte dní alebo týždňov,“ povedala.
Zároveň upozornila, že informácie z Iránu sú veľmi obmedzené. Internet v krajine je vypnutý a obyvatelia majú problém komunikovať so zahraničím.
„Irán je v podstate odstrihnutý od medzinárodnej internetovej siete,“ vysvetlila.
Iránska spoločnosť je pripravená na zmenu, nie však na chaos
Podľa Kříhovej je iránska spoločnosť po desaťročiach autoritárskeho režimu unavená a mnohí obyvatelia si želajú politickú zmenu. „Myslím si, že väčšina spoločnosti je pripravená prijať myšlienku, že tento režim raz skončí,“ povedala.
Dôvodom je najmä zlá ekonomická situácia a dlhodobé porušovanie ľudských práv. Irán má pritom obrovský ekonomický potenciál. Disponuje jednými z najväčších zásob ropy a zemného plynu na svete.
„Irán by mohol byť jednou z najbohatších krajín regiónu, no obyčajní Iránci z toho nemajú takmer nič,“ uviedla.
Problémom však je, že krajina nemá pripravené inštitúcie, ktoré by mohli prevziať moc po prípadnom páde režimu. „Spoločnosť môže byť pripravená na zmenu, ale organizačne na ňu pripravená nie je,“ dodala.
Arabské štáty reagujú opatrne
Konflikt zároveň zneisťuje aj okolité krajiny. Iránske útoky zasiahli viaceré štáty v regióne, vrátane Kataru, Spojených arabských emirátov či Bahrajnu.
Arabské vlády preto podľa Kříhovej postupujú veľmi opatrne. „Snažia sa vyhnúť ďalšej eskalácii a zatiaľ reagujú veľmi zdržanlivo,“ povedala. Dodala však, že ak by útoky pokračovali, aj tieto krajiny by mohli zmeniť postoj.
Irán tak stojí na križovatke, kde sa prelínajú vojenský konflikt, vnútorné napätie a geopolitické záujmy veľmocí. Ako upozorňuje Kříhová, kľúčové bude najmä to, ako sa k vývoju postavia samotní Iránci. „Väčšina ľudí v Iráne nechce vojnu. Chcú predovšetkým žiť pokojný a dôstojný život,“ uzavrela.
Pozrite si celý rozhovor s iránistkou.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"