Dron nemôže zablúdiť, útok na britskú základňu bol cielený. Generál Macko nevylúčil, že NATO aktivuje článok 5
Piaty deň americko-izraelskej ofenzívy na Blízkom východe naberá na intenzite. Irán počas stredajšej (4. 3.) noci odpálil balistické rakety na Izrael, ktorý odpovedal odvetným náletom na Teherán. Konflikt sa však nečakane rozšíril mimo región. Iránsky dron dopadol na britskú základňu na Cypre, „zablúdenú“ raketu zostrelil nad Tureckom protivzdušný systém NATO. Rozsiahly vojenský arzenál oboch krajín znepokojuje Európu a vyvoláva otázku, či by Severoatlantická aliancia nemala aktivovať článok 5.
„Irán je najsilnejšou raketovou mocnosťou v oblasti. Je významným výrobcom dronov, ktoré dodával aj Rusku, dokonca Rusom postavil fabriku na výrobu Šáhidov,“ vysvetľuje bývalý generál Pavel Macko. Podľa jeho odhadov Teherán disponuje minimálne 4 500 raketami stredného a dlhého doletu, ktoré dokážu zasiahnuť celé územie Izraela. Na druhej strane sú ich vzdušné sily zastarané, postavené na starých platformách F4 a F5.
Izrael sa naopak môže pochváliť najmodernejšími stíhačkami v regióne a podporou Spojených štátov, ktoré majú na Blízkom východe nasadené dve letecké lode a tri expedičné letecké krídla.
Kremeľ mlčí, konflikt sa ho netýka
Cieľom USA a Izraela je získať vzdušnú prevahu a degradovať raketový a dronový potenciál Iránu. „Môžu vykonávať až 800 bojových letov denne. Izrael nasadzuje minimálne 200 stíhačiek denne a USA môžu pri intenzívnych úderoch udržať tempo sedem až 14 dní, pri nižšej intenzite aj niekoľko týždňov či mesiacov,“ spresnil Macko.
Irán sa podľa jeho slov snaží konflikt natiahnuť a vyvinúť politický tlak na nepriateľa. Pôvodná stratégia Teheránu využíva milície Hizballáhu, Hamasu či jemenských húsíov ako ochranný val proti Izraelu, no po neúspešnom teroristickom útoku zo 7. októbra 2023 bola táto taktika oslabená.
Krajinu navyše necháva v štichu aj jeho najväčší spojenec - Rusko. „Kremeľ podporuje Irán len verbálne, nie prakticky. Rusko nemá kapacitu ani záujem riskovať svoje letectvo v prospech Iránu,“ priblížil pasívny postoj Moskvy, ktorá sa v tomto konflikte výrazne neprejavuje.
Zablúdené drony nad Európou
Okrem priameho konfliktu v regióne dochádza k incidentom aj mimo hlavného bojiska. Iránsky dron zasiahol v pondelok (2. 3.) britskú vojenskú základňu na Cypre, o tri na to narušila balistická raketa turecký vzdušný priestor. Strela údajne mierila na Izrael, obranný systém NATO ju zneškodnil.
Generál vo výslužbe odmieta, že by bol útok na vojenský objekt náhodný. „Pri takýchto projektiloch nemôže dôjsť k omylu, že by vypustili Šáhida a ten by letel opačným smerom na mesto do Izraela. Bolo to cielené,“ zdôraznil.
Macko považuje tento incident o odkaz než o snahu priamo eskalovať konflikt s NATO. „Je to vyrušovacia aktivita, v podstate signál smerom k Británii, aby sa nezapájala do konfliktu proti Iránu. Analýzy letových dát naznačujú, že projektil mohol byť vypálený z Libanonu, teda prostredníctvom proxy hráčov,“ dodal.
Upozornil však, že Irán by teoreticky mohol rozšíriť údery aj mimo Blízkeho východu, čo by donútilo Severoatlantickú alianciu aktivovať článok 5, ktorý zaväzuje spojencov k obrane člena napadnutého útokom.
„Technicky sa to môže stať, má na to prostriedky. Nemyslím si však, že Irán má momentálne na to myšlienky. To by mohlo aktivovať článok 5, ale nie je vôľa ani v krajinách NATO sa do tohto konfliktu zapájať, podobne ako v krajinách zálivu,“ uzavrel odborník.
Pozrite si celú epizódu relácie Téma, v ktorej sme okrem bývalého generála diskutovali aj s českým orientalistom a arabistom Petrom Pelikánom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"