Kritiku nášho obľúbeného politika berieme ako útok na priateľa. Slovenskí voliči sú rekordérom v polarizácii
Slovenská spoločnosť vykazuje vysokú mieru uzatvárania sa do informačných bublín. Upozornil na to nový výskum Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý ukázal, že spoločnosť na Slovensku má spomedzi šiestich európskych krajín najvyššiu mieru uzatvárania sa do informačných bublín.
Psychologická väzba k lídrom
Výskum pritom ukazuje, že politická polarizácia u nás nie je spôsobená len sociálnymi sieťami či algoritmami, ale najmä silným psychologickým putom, ktoré si voliči vytvárajú k politickým lídrom. Univerzita vysvetlila, že tento jav nazývaný para-sociálny vzťah spôsobuje, že útok na politika vnímajú voliči ako útok na blízkeho priateľa. Odmietajú preto akúkoľvek kritiku.
Odborníci z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave analyzovali vzťahy medzi používaním sociálnych sietí, intenzitou psychologickej väzby k lídrom a selektívnym vyhýbaním sa nesúladným informáciám v šiestich krajinách EÚ, a to na Slovensku, v Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Švédsku a Česku, na celkovej vzorke 2 404 respondentov. Jeden z autorov štúdie Pavol Baboš z katedry sociológie priblížil jedno z kľúčových zistení. Sociálne siete podľa jeho slov nepodporujú uzatváranie sa do informačných bublín automaticky.
„K selektívnej expozícii vedie až vytvorenie emocionálneho a kognitívneho puta k politickému lídrovi. Sociálne siete totiž umožňujú politikom pôsobiť osobne, spontánne či autenticky – čo je obsah, ktorý ľudia prirodzene interpretujú ako ‚osobný kontakt‘. To následne prehlbuje pocit známosti a dôvery, aj keď ide o jednostranný vzťah,“ vysvetlil Baboš.
Slovensko lídrom v polarizácii
Porovnanie so Švédskom, Nemeckom, Talianskom, Rakúskom a Českom ukázalo, že Slováci dosahujú najvyššie hodnoty selektívnej expozície naprieč všetkými voličskými skupinami. V Slovenskej republike dosiahol index selektívnej expozície 54 bodov, čo je podľa odborníkov vysoko nad hodnotami v porovnaní so Švédskom (40) či Nemeckom (39). Poukazuje to teda na extrémne fragmentovaný a polarizovaný slovenský informačný priestor. Občania na Slovensku majú výraznú tendenciu sledovať len médiá, ktoré sú im názorovo blízke.
„Zaujímavosťou je, že najuzavretejšou skupinou nie sú priamo voliči premiérovej strany, ale voliči menších koaličných strán. Tí vykazujú najvyššiu tendenciu ignorovať nesúladné informácie, pravdepodobne preto, že potrebujú „obhajovať“ svoju politickú voľbu v kontexte vládnej koalície,“ priblížila univerzita.
Dáta tak podľa Baboša ukázali, že na Slovensku nejestvuje skupina, ktorá by mala „imunitu“ voči informačným bublinám.
„Vysokú mieru uzavretosti vykazujú nielen voliči vládnej koalície, ale aj priaznivci opozície. Sme svedkami dvojitej fragmentácie, kde sa oba tábory navzájom nepočúvajú a aktívne sa vyhýbajú konfrontácii s iným názorom,“ vysvetlil Baboš. Štúdia zároveň priniesla aj do istej miery odpoveď na to, prečo je to tak. Ide o fenomén para-sociálnych vzťahov (PSR), a teda jednostrannú psychologickú väzbu, keď má volič pocit, že politika osobne pozná, že mu rozumie a dôveruje mu ako priateľovi.
Sociálne siete posilňujú emočné putá
Sociálne siete podľa odborníkov tento efekt výrazne zosilňujú.
„Politici dnes obchádzajú novinárov a prihovárajú sa ľuďom priamo z obývačky, v neformálnom oblečení či s použitím hovorového jazyka. Táto stratégia „sprostredkovanej autenticity“ vytvára ilúziu intimity,“ tvrdia odborníci. Dáta súčasne potvrdili, že čím viac ľudia sledujú politiku na sociálnych sieťach, tým silnejší majú pocit blízkosti k lídrovi.
„Napríklad podporovatelia Roberta Fica na Slovensku dosahujú v indexe tohto vzťahu mimoriadne vysoké skóre (69 bodov), zatiaľ čo voliči opozície majú k lídrovi koalície vzťah takmer nulový (17 bodov),“ priblížila univerzita.
Odborníci zdôrazňujú, že technológia za to nemôže, no naše emócie áno. Jedným z najdôležitejších teoretických prínosov štúdie vyvrátil teda mýtus, že za polarizáciu môžu iba algoritmy sociálnych sietí. Výskum ukázal, že samotné používanie sociálnych sieti nevedie k uzavretosti. To prichádza až so vznikom emocionálnej väzby, ktorá mení spôsob spracovávania informácií. Vo výskumnej správe sa uvádza, že technológia je iba nástrojom, pričom skutočným motorom polarizácie je emócia.
„Akonáhle začnete vnímať politika ako svojho blízkeho, aktivuje sa vo vašom mozgu obranný mechanizmus. Kritické správy o ňom začnete podvedome ignorovať alebo odmietať, pretože to vnímate ako útok na niekoho, na kom vám záleží,“ tvrdia odborníci.
Keď lojalita víťazí nad faktami
Výskumníci upozornili, že ak je dôvera k politikovi postavená na pocite priateľstva a intimity, racionálne argumenty či fakty strácajú na sile. Kým by mal tak volič „zradiť“ svojho obľúbeného lídra, je pre neho psychologicky jednoduchšie odmietnuť pravdivú, no nepríjemnú informáciu. Odborníci podotkli, že v prostredí, kde sa politika mení na súťaž o najsilnejšiu emočnú väzbu, tam sa diskusie o riešeniach stávajú druhoradými. Slovensko sa tak podľa nich ocitá v situácii, kde je prelomenie informačných bublín mimoriadne náročné, pretože sú chránené silným pancierom emócií a lojality.
„Silné para-sociálne väzby môžu výrazne komplikovať snahy o korekciu dezinformácií alebo oslabenie polarizácie. Ak človek vníma politika ako priateľa, akýkoľvek kritický výrok môže interpretovať ako osobný útok. To znižuje účinnosť fact-checkingu a podporuje vznik „obranného spracovania“, pri ktorom sa informácie nehodnotia podľa obsahu, ale podľa toho, kto ich vyslovil,“ uzavreli výskumníci z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Pozrite si prieskum z 22. februára 2026:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"