Prišiel útok v najhoršom čase? Dohoda s Iránom vraj bola na dosah a Teherán chcel ustúpiť

Odôvodnenie masívneho americko-izraelského útoku na Irán bude v najbližších hodinách a dňoch predmetom búrlivých diskusií. Americký prezident Donald Trump začal Iránu hroziť bombardovaním už minulý mesiac v reakcii na brutálne potlačenie protivládnych protestov, ktoré si vyžiadalo tisíce obetí.

Irán, útok, USA
Foto: TASR/AP
Prichádzajúci projektil exploduje nad hladinou mora v Haifskom zálive na severe Izraela v sobotu 28. februára 2026. Krajina vyhlásila celoštátnu pohotovosť po tom, čo predtým podnikla nálety na Irán.

Postupne sa však jeho pozornosť upriamila na iránsky jadrový program. Podľa portálu BBC prezident doteraz jasne nevysvetlil, prečo sa táto otázka stala natoľko naliehavou, že si vyžiadala priamu vojenskú akciu.

Desaťročia podozrení a tajného obohacovania

Spojené štáty a Izrael už desiatky rokov obviňujú Teherán z tajného vývoja jadrovej zbrane. Irán tieto obvinenia opakovane odmieta a tvrdí, že jeho program slúži výlučne na mierové účely. Faktom však zostáva, že Irán je jediným štátom bez jadrového arzenálu, ktorý obohacuje urán na úroveň blízku vojenskému využitiu.

Teherán síce deklaroval, že po minuloročných amerických útokoch počas vojny s Izraelom svoju činnosť zastavil, no inšpektorom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) doteraz neumožnil prístup k poškodeným lokalitám. Samotný prezident Trump opakovane vyhlásil, že tieto zariadenia boli pri náletoch „úplne zničené“.

Diplomacia na poslednú chvíľu zlyhala

Útok prišiel v momente, keď sa zdalo, že diplomacia naberá na obrátkach. Len tento mesiac prebehli tri kolá rozhovorov a ďalšie rokovania sa očakávali budúci týždeň. Ománsky minister zahraničných vecí Badr Albusaidi, ktorý pôsobil ako sprostredkovateľ, sa ešte včera stretol s americkými predstaviteľmi vo Washingtone. Išlo o zúfalý pokus na poslednú chvíľu, ako zabrániť vojenskému úderu.

Albusaidi v rozhovore pre stanicu CBS News uviedol, že dohoda bola „na dosah“ a v rozhovoroch sa dosiahol „výrazný pokrok“. Prvýkrát verejne odhalil detaily iránskeho návrhu: Teherán mal ponúknuť, že už nikdy nebude vytvárať zásoby obohateného uránu, zaviazal sa k nezvratnému zníženiu existujúcich zásob a súhlasil s overovaním zo strany MAAE.

Lepšia dohoda ako v minulosti?

Podľa ománskeho diplomata boli tieto návrhy kvalitnejšie než pôvodná jadrová dohoda (JCPOA) z roku 2015, od ktorej Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil. Hoci Irán pôvodne odmietal požiadavky USA na obmedzenie svojho balistického programu a podporu ozbrojených skupín v regióne s odvolaním sa na suverenitu, Albusaidi tvrdil, že Teherán bol nakoniec „otvorený diskutovať o všetkom“. Mimojadrové témy sa podľa neho mohli riešiť oddelene v rámci rozhovorov so susednými štátmi Iránu.

Dnešné ranné výbuchy však nateraz akékoľvek diplomatické úsilie odsunuli na vedľajšiu koľaj.

Útok na Irán v detailoch. Redaktor Maroš Košík analyzuje koordinovanú operáciu USA a Izraela:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"