Mimoriadny stav v Prešove. Podzemné priestory po ťažbe soli sú nestabilné a vyžadujú rozsiahlu sanáciu

Mesto Prešov pristúpilo k vyhláseniu mimoriadnej situácie v oblastiach, kde sa v minulosti ťažila soľ. Územie s rozlohou pol milióna metrov kubických podzemných priestorov vykazuje nestabilitu a bez okamžitej sanácie hrozí nekontrolovaný prepad terénu. V najviac zasiahnutých lokalitách klesá úroveň zeme až o päť centimetrov ročne.

Hrozba v Prešove nie je nová, no situácia sa ani po 17 rokoch od ukončenia ťažby nezlepšila. Už pred štyrmi rokmi na riziko upozorňoval poľnohospodár Ladislav Priester, ktorý v danej lokalite hospodáril. „Dúfajme, že raz nebudem pochovaný zaživa,“ uviedol v tom čase. Odborníci dnes potvrdzujú, že tlak v podzemí nebezpečne narastá.

Problémové vrty a nezvestní vlastníci

Hlavný banský úrad monitoruje približne 160 vrtov, ktoré pôvodne patrili spoločnosti Ekofarma. Tá však dlhodobo nekomunikovala a momentálne je už vymazaná z registra. Proces prevodu majetku na štát je zdĺhavý.

„Bavíme sa o území, kde je zhruba 400 vlastníkov. Niektorí z nich ani nežijú na Slovensku,“ vysvetlil primátor mesta František Oľha s tým, že vlastníctvo vrtov by malo na ministerstvo hospodárstva prejsť až o dva roky. Kritický stav podzemia však už neumožňuje ďalšie čakanie na úradné postupy.

Čítajte viac

Územie v Prešove sa prepadáva o päť centimetrov ročne. Mesto vyhlási mimoriadnu situáciu

„Dochádza k zväčšovaniu tých kavern, zväčšuje sa tam tlak a to je napríklad jeden z dôvodov, prečo dochádza k výtoku soľanky z niektorých vrtov,“ priblížil predseda Hlavného banského úradu Erich Veselényi.

Prvé kroky k záchrane územia

Vyhlásenie mimoriadnej situácie rozväzuje mestu ruky pri prvotných bezpečnostných opatreniach. Primátor potvrdil, že prioritou je zamedzenie prístupu verejnosti do nebezpečnej zóny. „Pôjde jednak príkaz na ohradenie, opáskovanie a označenie zákazom vstupu. Ďalším krokom je, samozrejme, urobiť testovacie uzávery hlavíc,“ konkretizoval Oľha.

Následne budú realizované testovacie vrty, ktoré sú nevyhnutné pre finálnu fázu sanácie. Celý proces bude vyžadovať vyťaženie zvyšnej soľanky a následné vyplnenie podzemných priestorov. Inšpiráciu a technické riešenia hľadá slovenská strana v zahraničí.

„Sme aj v kontakte s istou zahraničnou spoločnosťou, ktorá takéto riešenia realizovala pri sanácii ložísk v Rumunsku,“ doplnil Veselényi. Samotná priemyselná sanácia územia je naplánovaná na rok 2029 a odhaduje sa, že práce by mohli trvať až desaťročie.

Máš dobrý tip na reportáž?

Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.

Zistiť viac